Veľká noc pod Krušnými horami (1)

Cesta tam

Pri príprave itinerára na cestu som zistil, že ČD predávajú IN karty aj Slovákom. Karta IN 50 pre dôchodcu stojí 550 Kč s platnosťou jeden rok. Rozhodol som sa, že si ju v Prahe vybavím. Špekuloval som, ako cestovať do Prahy čo najlacnejšie, keďže bezplatné cestovanie mám len cez Slovensko a za český úsek by som musel platiť celé cestovné. LEO Express poskytuje zľavu držiteľom preukazu ŤZP-P za predpokladu, že cestujú z Česka na Slovensko a opačne. Tak som sa rozhodol, že pocestujem do Prahy nočným vlakom tejto spoločnosti.

V Prahe si hneď vybavím zľavovú kartu IN 50 a ďalej už pocestujem vlakmi ČD s polovičnou zľavou. Aj keď sa jednalo o rodinnú dovolenku, naplánoval som si počas týždňového pobytu aspoň tri výlety po okolitých podkrušnohorských tratiach. O tých výletoch však napíšem v druhom diele reportáže, pretože fotiek je dosť veľa. Nerád by som dával do jednej reportáže 250 fotiek, tak som to radšej rozdelil na dve časti. V tomto prvom diele opíšem moju cestu z Košíc do Ostrova a cestu späť do Košíc.

Cez internet som si zakúpil cestovný lístok na nočný vlak EC 1350 spoločnosti LEO Express, na stredu 1.4.2015 s odchodom z Košíc o 23.14 hod. Lístok stál 142 Kč, čo bolo v ten deň 5,34 €. Je to zľavnený lístok pre držiteľa preukazu ŤZP-P. Samozrejme, že do tej lacnejšej triedy. Ak by som išiel vlakom ZSSK, hoc by som mohol po Čadcu cestovať bezplatne, z Čadce do Prahy by ma to vyšlo takmer dva razy viac ako LEO so zľavou, pretože ČD slovenským invalidom zľavy neposkytujú a ZSSK rovnako neposkytuje zľavy českým držiteľom preukazov ŤZP. Tak by ma cesta z Čadce do Prahy stála okolo 11 €.

480.005-8 LEO Express odíde z Košíc do Prahy ako vlak EC 1350 © Ondrej Krajňák

Nadišiel očakávaný deň a ja som sa vybral do Košíc na stanicu. Prišiel som o niečo skôr, takže som bol na nástupišti, keď o 22.27 došiel vlak EC 1361 spoločnosti LEO Express. Bola to jednotka 480 005-8. Vyfotil som si ju len tak z ruky, bez statívu. Do súpravy vošla rota upratovačiek a dokonca i chlap s vysávačom na chrbte. Mali na vypratanie len pol hodinku, ale stihli to. O 22.00 sme mohli nastúpiť. Cestujúcich bolo dosť. Zaplnený tak na 60 %. Viac cestujúcich začalo pribúdať nad ránom v staniciach za Čadcou v Sliezsku. Posadil som sa na svoje miesto a bol som v miernom šoku.

Mal som miesto, kde sedia dvaja a dvaja oproti sebe a v strede je stolík. Priestor je tak úzky, že oproti sebe sediaci cestujúci sa takmer dotýkajú kolenami. A to som ešte dosť maličký. Dvaja ľudia s výškou nad 180 cm by oproti sebe sedieť nemohli. Ešte že proti mne sedela tisíc týždňová dievčina, takže dotyky jej kolien o moje mi nejako veľmi nevadili. Problém bol po určitej dobe, keď som si potreboval zmeniť polohu. Ani nohu na radiátor som nemohol vyložiť, lebo tam prekážal odpadkový kôš. Za Žilinou som si presadol do vedľajšej štvorky, ktorá bola prázdna a pohodlnejšie som sa vystrel.

Ale nie na dlho. Hneď v prvej stanici za Čadcou nastúpili cestujúci presne na tieto miesta, tak som sa musel zase uskromniť s mojím miestom. Sedadlá síce boli polohovateľné, ale asi tak, že sa celé sedadlo i s operadlom o kúsok zodvihlo dohora. Asi ako v hojdacom kresle. A to pre uvoľnenie nôh nepomôže. Takže asi som cestoval týmto vlakom naposledy. Podľa môjho názoru, tieto jednotky sú vhodné na predmestské robotnícke vlaky na kratšie vzdialenosti a nie na 700 km a ešte v noci. Ani trochu som si nezdriemol. Ráno som v Prahe vyliezol ako cepmi zmlátený. Ale prežil som to. Vlak do Prahy prišiel načas.

Na treťom nástupišti žst. Praha hl.n. sa pracuje © Ondrej Krajňák

Počas celej cesty som mohol na displeji sledovať rýchlosť vlaku i časy. Išiel stále načas. Hneď som vyhľadal na hlavnom nádraží zákaznícke centrum ČD a išiel som si vybaviť IN kartu. Pani odo mňa žiadala potvrdenie o poberaní dôchodku. A tu nastal zádrheľ. Ja som si túto podmienku nejako na internete nevšimol a tento doklad som samozrejme so sebou nemal. Myslel som, že každého občana staršieho ako 62 rokov považujú za dôchodcu. ČD však tieto zľavy poskytuje skutočným poberateľom dôchodku. Vznikol pre mňa problém, ale nie neriešiteľný.

Zavolal som domov synovi, ktorý bol ešte doma, aby odfotil môj výmer o dôchodku. Myslel som, že ho potom syn pošle mailom do tej kancelárie ČD. Pani za okienkom mi však povedala, že internet nemá, ale poradila mi, že o poschodie vyššie je internetová kaviareň, aby som tam skúsil šťastie. A šťastie mi prialo. Mail som od syna dostal a pracovník kaviarne mi ho ochotne vytlačil, takže som sa mohol vrátiť do kancelárie ČD a žiadosť dotiahnuť do konca. Stalo sa a už bez ďalších problémov mi pani vystavila IN kartu. Technika dnešnej doby je neoceniteľná. V časoch našej mladosti by som na takýto papier čakal dva týždne.

Po vyriešení tejto úlohy som ešte vyšiel na nástupištia niečo vyfotiť. Pozrel som ako pracujú na treťom nástupišti pri oprave. Podarilo sa mi v poslednej chvíli vybehnúť na nástupište a tesne pred odchodom zachytiť motorový vozeň 854 027-0, ktorý má na boku aj pôvodné číslo M 296 1027. Odchádzal do Turnova ako vlak 1146. Krásna mašinka. Na tejto, ale i na väčšine staníc v Čechách sa mi páčilo to, že na informačných tabuliach v staniciach a na nástupištiach je uvedené číslo vlaku, aj meno toho vlaku, ak ho má. U nás tieto informácie chýbajú. U nás je len čas odchodu a druh vlaku.

854.027-0 na čele R 1146 z Prahy hl.n. do Turnova © Ondrej Krajňák

Okolo desiatej som sa peši presunul na Masarykovo nádražie. Mal som v pláne cestovať do Ostrova nad Ohří z Masarykovho nádražia cez Kladno, Žatec, Lužnú u Rakovníka a Chomutov. Mal som dosť času, takže som aj tu trochu chodil po stanici a fotil. Počasie neprialo. Chvíľami pršalo, snežilo, fúkal vietor. Chvíľu som posedel v bistre, kde som sa celkom slušne najedol za prijateľné peniaze. Zaregistroval som na tabuli odchodov vlakov informáciu o výluke na trati, po ktorej chcem cestovať. Náhradná autobusová doprava je nasadená medzi stanicami Hostivice a Kladno. Nepotešilo ma to, ale čo sa dá robiť.

Cestovateľ musí byť pripravený aj na takéto prekážky. Môj vlak tvorili tri vozne. Vzadu riadiaci voz, pred ním dva prívesné a vpredu bol rušeň 750 707-2. Môj vlak R 1228 mal odchod o 13.02. Okná boli sťahovacie, tak som celý prejazd vlaku cez Prahu sledoval z otvoreného okna. Odfotil som aj Park kultúry a oddychu Júlia Fučíka. Nech mi to súčasníci prepáčia, ale takýto názov si pamätám, keď som tam bol vo februári 1968 na Matějskou pouť. Ako sa to volá teraz a načo tento palác slúži v súčasnosti, neviem.

V stanici Hostivice bol pripravený autobus, do ktorého sme v hustej snehovej metelici prestúpili a presunuli sme sa do Kladna po cestách. V Kladne ľudia vybehli z autobusu a ja som v rýchlosti a v behu sfotil stanicu z ulice. Chcel som aspoň minútu odfotiť niečo aj na stanici, ale len sme nabehli na perón, už sprievodca kričal, aby sme urýchlene nastupovali. A skutočne, len čo som zapleskol dvere, už sa vlak aj pohol. Z okna som zbadal odstavenú rosničku. Nebolo mi súdené ju vyfotiť. Snáď inokedy. Samozrejme, že autobus prišiel do Kladna neskôr, ako mal byť čas odchodu vlaku, takže sme odchádzali s meškaním 20 minút.

Autobus NAD Hostivice - Kladno © Ondrej Krajňák

Z Kladna bola nasadená klasická súprava s rušňom 750 706-4 na čele. Pri vchádzaní do stanice Lužná u Rakovníka som z okna fotil železničné múzeum. V Lužnej u Rakovníka môj ďalší vlak do Chomutova čakal. Ale tiež veľa času pri prestupovaní nebolo. Stačil som urobiť v rýchlosti dva zábery a išlo sa ďalej. Dvadsať minútové meškanie vlak Sp 1678, tvorený motorákom 814 144-2 po Chomutov skrátil na desať minút tým, že je tam niekoľko zastávok na znamenie a nikto nevystupoval, ani nenastupoval, takže sa išlo ďalej. V Chomutove som pohodlne o 15.55 stihol prestúpiť na rýchlik R 608 Bílina, ktorý tiež prišiel s krátkym meškaním.

Aj v Chomutove zúrila snehová búrka. Pritom na trati z Lužnej u Rakovníka po Chomutov sme prechádzali úsekom okolo Žatca a tam krásne svietilo slniečko a po snehu ani stopy. Krátko po pol piatej som vystúpil v stanici Ostrov nad Ohří, kde ma už našťastie čakali príbuzní, takže som sa nemusel v nevľúdnom počasí trepať peši na sídlisko. Tak sa moje cestovanie tam skončilo. Počasie bolo skutočne zlé. Jak v Prahe, tak i pri prestupovaní z autobusu na vlak v stanici Hostivice husto snežilo. Doslova snehová metelica bola večer pri prestupovaní v Chomutove a trochu neskôr aj v Ostrove nad Ohří. A to bol Zelený štvrtok pred Veľkou nocou. Nuž čo, počasie je nevyspytateľné.

Cesta späť

Karlovy Vary dolní nádraží s Os 7101 do Mariánskych Lázní © Ondrej Krajňák

„Laminátka“ v žst. Planá u Mariánských Lázní © Ondrej Krajňák

Do Plzne sme dorazili načas. Rozkopaná stanica nepôsobí príliš útulne. Mal som tu asi hodinu času, tak som chodil po nástupišti a fotil, čo som videl. V staničnej reštaurácii som sa občerstvil. Tu som zistil, že na trati č. 190 medzi stanicami Plzeň hlavní nádraží a Nezvěstice je výluka, doprava je nahradená autobusmi. Takže zase presun autobusom, ako som ho zažil aj pri ceste tam. Odchod vlaku R 665 Jakub Krčín má byť podľa cestovného poriadku o 10.03 ho. Pred desiatou hodinou som vyšiel pred stanicu na parkovisko a autobusy tam už stáli pripravené. Nastúpil som hneď do prvého. Ten sa pohol už pred desiatou hodinou.

V Nezvěsticiach bol už vlak pripravený, tak som nastúpil. Nevedel som, kedy nás vypravia, pretože cestovný poriadok neplatil. Autobus došiel s asi dvadsať minútovým oneskorením. Železničiarka stojaca pred dopravnou kanceláriou súrila cestujúcich, aby urýchlene nastupovali. Pritom sa čakalo na ďalšie autobusy. Keby som to bol vedel, tak si odfotím aj ďalšie dva vlaky stojace v stanici. Ani na čelo nášho vlaku som nešiel, takže som ani nevedel, aký stroj je na čele nášho rýchlika. Zistil som to až v Českých Budějoviciach. Keď už došli všetky autobusy, tak sme sa pohli. Meškanie bolo asi pol hodiny.

Cestou do Českých Budějovíc som z okna zachytil niekoľko pre mňa zaujímavých strojov. Napríklad prasiatko T 212 015 v Strakoniciach, alebo 749 264-8 v Protivíne. V Českých Budějoviciach sa mení rušeň, aj smer jazdy. Pobyt je tu plánovaný na 17 minút. Oni to však zorganizovali šikovne. Rušeň 242 216-0 z čela vlaku odvesili, na koniec vlaku zašiel stroj 242 207-9, urobili jednoduchú skúšku brzdy a išlo sa ďalej. Skrátili meškanie. Stihol som si odfotiť aspoň čelo môjho vlaku s plecháčom 242 216-0, ktorý tu však ostal. Pokračovali sme do Jihlavy. Vo Veselí nad Lužnicí a okolí som videl čulý ruch na stavbe koridoru.

 

Stavba koridoru pri Veselí nad Lužnicí © Ondrej Krajňák

Len ma zarazilo, že som v okolí stanice Planá nad Lužnicí fotil práce na koridore aj v lete roku 2007. Takže nejako ďaleko za toľké roky nedošli. V tejto stanici sa mi podarilo, hoc len z okna a z diaľky, odfotiť pre mňa exotický stroj 218 028-9. V stanici Horní Cerkev stál motoráčik 810 245-2. V tejto stanici ma viac zaujímal trolejársky motorový vozeň MVTV 3 - 017, v minulosti 893 017-4. Fotku tohto motorového vozňa mám od Rosťu Kolmačky, ktorý ho fotil v Jihlave v roku 2000. Myslel som, že je už v šrote. Škoda, že bol teraz za plotom. V Kostelci u Jihlavy som fotil z okna motorový vozeň 841 001-1, čo ma aj potešilo.

Zase mi pribudol jeden zberateľský kúsok. V Jihlave nasledovala opäť výmena rušňov a úvraťové pokračovanie. Z čela odstúpil plecháč 242 207-9 a na opačný koniec vlaku privesili stroj 750 711-4. Ale ten som fotil až v Brne. Výmena rušňov bola tiež krátka, takže sa meškanie úplne vynulovalo. Za ten krátky čas som stačil len odfotiť dva vlaky na vedľajších koľajach a odstupujúci rušeň nášho rýchlika. Páčila sa mi poschodová súprava. U nás na Slovensku už dávno vyhynuli. Odišli sme z Jihlavy v súlade s cestovným poriadkom. Cesta do Brna bola zaujímavá. Podarilo sa mi len tak cez sklo fotiť niekoľko vlakov.

Zaujal ma v Okříškoch stroj 742 429-4, jediný svojho radu s elektrodynamickou brzdou. V Třebíči stál motorový voz 854 024-7. Nasledovala stanica Náměšť nad Oslavou, kde som zachytil okuliarnik 754 016-4 s osobným vlakom a motorový voz 854 201-1, ktorý je pre mňa tiež zaujímavý stroj. Nasledovala stanica Brno hlavní nádraží, kde som mal hodinu času na prestup. Chodil som po stanici a fotil. Chvíľu som sedel v reštaurácii. Môj vlak do Bratislavy EC 175 Jan Jesenius prišiel k prvému nástupišťu načas a tak o 18.21 sme sa pohli do Bratislavy. Vlak bol zložený väčšinou z maďarských vozňov, ale boli pekné. V Bratislave sme boli o 19.50. 

 

Prvý „mesršmit“ v Brne hl.n. na poslednej snímke z cesty © Ondrej Krajňák

Môj vlak R 615 do Košíc mal odchod z Bratislavy o 23.39. Mal som takmer tri hodiny času. Statív nemám, je tma, fotiť nemôžem, tak som sa iba tmolil s ťažkým vakom na chrbte po stanici. Až tu som si uvedomil, že som spravil chybu. V Brne som mohol ostať dve hodiny dlhšie a prísť do Bratislavy vlakom EC 177 Slovenská strela. No, ale tak som si to naplánoval, stalo sa. Chvíľu som sedel na peróne a čítal knihu. Zašiel som do jednej reštaurácie, bola asi jediná otvorená v túto neskorú hodinu. Myslel som, že si dám kávu, chvíľu posedím, aby mi čas utiekol rýchlejšie.

Ale keď som videl, že za pol deci kávy chce 1,60 €, že za čapovaného 10° Zlatého bažanta chce 1,30 €, tak som vycúval. Myslím si, že ani vo Vysokých Tatrách vo vysokohorských chatách nemajú 100 % vysokohorské prirážky. Nie že by som nemal na jednu kávu 1,30 €, ale zo zásady nepodporujem zlodejinu. Dal som si kapučína z automatu za 0,40 € a počkal na môj vlak na treťom nástupišti. Po pristavení vlaku som nastúpil do ležadlového vozňa, uložil som sa a spokojne som spal až do Košíc. Tak sa môj výlet skončil.

V závere sa ospravedlňujem za to, že nemám pri každej fotke na ktorej je nejaký vlak, uvedené číslo vlaku, smer jeho cesty a podobne. Najmä v Brne som to nemohol všetko popísať, nakoľko som sa pohyboval len po prvom nástupišti a o vlakoch odchádzajúcich a vchádzajúcich na iné nástupištia som nepočul informácie. Aj niektoré vlaky na prvom nástupišti som nezaregistroval.

 

Úvodná snímka: 362.068-9 na čele môjho R 608 „Bílina“ v Chomutove © Ondrej Krajňák