Veľká noc pod Krušnými horami (2)

Piatok 3.4.2015, stanica Ostrov nad Ohří

Doobeda som sa vybral na krátku prechádzku na stanicu Ostrov nad Ohří. Zo sídliska, kde moja sestra býva je to cez kopec, ako to tu miestni nazývajú, asi kilometer, takže krátka prechádzka. Počasie sa trochu umúdrilo, ale stále je chladno, hoc bez zrážok. Na stanici som bol sám. Ani človiečika. Až pred pol jedenástou prišlo pár cestujúcich na vlak R 614 Ohře do Chomutova, ťahaný rušňom 363 065-4, ktorý je ešte v pôvodnom nátere a zrejme patrí spoločnosti ČD Cargo. Fotil som stanicu, koľajisko bývalej trate do Jáchymova, výhybky k vlečkám.

Zaujala ma výmena bez prestavného telesa so závažím na ručné prestavovanie. Ešte som sa s tým nestretol. Kedysi na tejto stanici vládol čulý ruch. Do roku 1957 odtiaľ premávali vlaky aj do Jáchymova. O trati do Jáchymova tu už reportáže boli. V minulosti, keď ešte fungovala fabrika Škoda Dolní Žďár, kde sa vyrábali trolejbusy, trať z Ostrova do Dolního Žďáru fungovala ako vlečka podniku Škoda. Ich výroba sa skončila v roku 2004. Pamätám sa ešte na časy, keď cez Ostrov prechádzali vagóny naložené trolejbusmi.

Škoda, že som to vtedy nefotil. Odfotil som si aj osobný vlak 7055 tvorený jednotkou 844 005-9. Zaujal ma akýsi ovládač vedľa koľaje. Zabezpečováci mi iste vysvetlia, načo to slúži. Počkal som si do 11.19 hod. na R 609 Bílina, ťahaný rušňom 362 057-2. Už som si balil fidlátka, keď na návestidle smer Cheb naskočila zelená. Tak som ešte chvíľu počkal a odfotil som si nákladný vlak na čele s rekonštruovaným rušňom 363 511-7. Číslo druhého rušňa som nezaregistroval. Bol to môj posledný záber a ja som opustil stanicu.

Železničná stanica Ostrov nad Ohří © Ondrej Krajňák

Sobota 4.4.2015, trať č. 145

V tento deň som sa vybral na svoj prvý výlet po podkrušnohorských lokálkach. Vybral som sa na trať č. 145 zo Sokolova cez Kraslice do Klingenthalu. Prevádzka na tejto trati bola zahájená v úseku Sokolov - Kraslice předměstí 1.6.1876. Do Klingenthalu začali premávať vlaky 1.10.1886. Dňa 17.5.1952 bola zastavená doprava v úseku Kraslice – Klingenthal. Obnovená prevádzka na tomto úseku bola 28.5.2000. Na trati je jeden tunel medzi stanicami Rotava a Oloví. Tunel sa volá Rotavský. Je dlhý 176,70 m. Do prevádzky bol uvedený 1.6.1876. Toľko o trati.

Na stanicu v Ostrove som prišiel skôr. Ešte pred príchodom môjho vlaku som fotil nákladný vlak s peršingom 363 049-9 na čele. Z Ostrova nad Ohří som do Sokolova cestoval o 8.33 vlakom R 616 Větruše. Na čele vlaku bol peršing 362 053-1. Cestou som si v Karlových Varoch vyfotil len tak z okna žraloka 844 001-8 a v Chodove motoráčik ČD 810 425-9, ktorý má namierené ako Os 27122 do stanice Loket. No, ďalšia jazyková perla. Musel som napísať do stanice Loket, lebo toto podstatné meno neviem vyskloňovať. A v slovenčine už vôbec. A česky ako? Do Lokte? Asi.

Prevádzku na trati 145 zaisťuje firma GW Train Regio a.s. Keď som v Sokolove vystúpil, motorová jednotka VT 36 spoločnosti GWT už stála pri prvom nástupišti. Na prestup som mal asi 20 minút času. Popozeral som si nevľúdnu stanicu, postavenú v socík slohu a jej blízke okolie. Odfotil som odstavený rušeň 731 013-9, muvku a nastúpil som do vlaku 20812, ktorý mal odchod zo Sokolova o 9.32. Zaujal som miesto pri kabíne vodiča, aby som mohol cez presklené dvere sledovať trať. Aj som urobil niekoľko záberov. Trať vedie malebnými údoliami. Ale je v dosť zlom stave.

Vchádzame do Rotavského tunela © Ondrej Krajňák

Na niekoľkých úsekoch je znížená rýchlosť a na dvoch dokonca na 10 km/hod. Zo Sokolova do Klingenthalu je to len 28 km. Zaujímavosťou je, že na tak krátkej vzdialenosti sa nachádzajú tri mestá. Ak nerátam okresné mesto Sokolov, tak nasleduje mesto Oloví, za ním Rotava a potom Kraslice. Sú to malé mestečká. Napríklad Oloví má 1875 obyvateľov, Rotava má „až“ 3357 obyvateľov. Vlak bol celkom slušne obsadený. Cestujúci nastupovali aj vystupovali. Ja som vystúpil v Krasliciach. V tomto mestečku žije 6905 obyvateľov. Chcel som si pozrieť mesto a kúpiť pohľadnicu.

A keďže bola sobota, pri ceste späť by už bolo všetko zatvorené. Zašiel som do centra mestečka, kúpil som pohľadnicu, urobil niekoľko záberov a pomaly som sa vrátil na stanicu. Stáli tu odstavené motorové vozne spoločnosti GWT. Stanica Kraslice má dve časti. Starú, historickú budovu a novšiu, v ktorej sú pokladne a dopravná kancelária. Až po návrate z mesta som zistil, že v tej historickej budove je zriadené železničné múzeum Kraslickej dráhy. Ja som už na jeho prehliadku nemal čas. Keby som to vedel, skôr by som sa vrátil z centra mesta. Môj motoráčik už stál na stanici, tak som nastúpil.

Bola to motorová jednotka VT 32 spoločnosti Vogtlandbahn GmbH. O 11.10 odchádzala z Kraslíc ako vlak 20814 a jej cieľovou stanicou bolo mesto Zwickau. Ja som vystúpil hneď za hranicami v mestečku Klingenthal. Stanica v Klingenthale je v podstate zastávka. Sú tu síce dve koľaje, ale asi sa už dávno nevyužívali. Nie je tu žiadna budova, len prístrešok. Hneď vedľa je autobusová stanica a tu stojí malý domček. Toalety. Odomknuté. Nikto nepýta vstupné, nikto to nestráži. Automatické splachovanie, automatické púšťanie vody v umývadle. Všetko je čisté, všetko funguje. No, hľa! Len kilometer stačí prejsť za západné hranice a hneď iná kultúra.

Toalety na stanici Klingenthal © Ondrej Krajňák

Ako my máme k tomu ešte ďaleko. Veď u nás ešte i v zdravotnom stredisku sú WC zamknuté a kľúč musíte pýtať v ambulancii. Aj tak sú tie toalety zničené a vykradnuté. Nie nadarmo sa hovorí, že aj podľa záchoda poznáš kultúru národa. O kúsok ďalej stojí ako pomník stará električka. Vyzerá to, že úzkorozchodná. Zrejme v tomto meste niekedy dávno premávali aj električky. Zašiel som kúsok do centra na námestie. Je tu krásna budova radnice. Vošiel som do evanjelicko-luteránskeho kostola. Len tak zo zvedavosti. Lavice uložené nie len v strede, ale aj po bokoch dookola. Aj na chóre sú lavice z troch strán.

Pred radnicou je Jahres Pyramide mit Musiklaufwerk. Pyramída roka s hudobným doprovodom. Hodil som 50 centík a ono sa to začalo točiť a vyhrávala hudba. Sú tam sošky napodobňujúce rôzne remeslá. Celkom sa mi to páčilo. Aj námestie je pekné. Čas mi rýchlo uplynul a ja som sa vrátil na stanicu. Naspäť som sa viezol vlakom 20815 s odchodom z Klingenthalu o 12.43 hod. Tentoraz prišla jednotka VT 37. Zase som si sadol dopredu ku kabíne vodiča a sledoval trať. Cesta ubehla rýchlo. Cestujúcich bolo dosť. Ani som sa nenazdal a boli sme v Sokolove.

Tu som mal asi dvadsať minút na prestup, tak som sa len tak ponevieral po stanici. Nič sa tu nezmenilo. Stoja tu tie isté stroje ako ráno. O 13.52 odchádzal do Ostrova môj vlak Os 7009 tvorený jednotkou 844 005-9. Len čo som vystúpil v Ostrove, vybehol som za súpravu, aby som si žraloka vyfotil ešte raz, keď tu vidím vchádzať od Chomutova R 610 Karlex. Rýchlik trocha meškal. Mal odtiaľ odchádzať už o 14.33, my sme došli o 14.37. Keby išiel načas, tak ho nefotím. Na čele bol rušeň 362 126-5. Tak sa skončil môj prvý šotoušský výlet.

R 610 „Karlex“ v Ostrove nad Ohří © Ondrej Krajňák

Utorok 7.4.2015, trať č. 142

Na tomto výlete som sa rozhodol spoznať zaujímavú, malebnú horskú trať 145. Z Karlových Varov vedie k nemeckým hraniciam romantická lokálka - takzvaný Krušnohorský Semmering. Trať dlhú 46 km prejde vlak z Karlových Varov do saského Johanngeorgenstadtu za necelú hodinu a pol. Zastaví v sedemnástich staniciach alebo zastávkach. Za najzaujímavejšiu časť železnice sa považuje úsek medzi Nejdkom a Perninkom, kde vlaky musia na pätnástich kilometroch prekonať výškový rozdiel 365 metrov.

Pomocou novohamerskej smyčky, kde sa vlak otáča do protismeru oblúkom s polomerom 180 metrov, sa vyšplhá motoráčik pri stúpaní 30 ‰ až do výšky 915 m.n.m. Okrem toho, že vlak zdoláva náročný horský terén štyrmi tunelmi, pri Perninku prekonáva údolie po klenutom kamennom viadukte, ktorý je najvyššie položeným dielom svojho druhu (902 m.n.m) v Českej republike. Tvorený je šiestimi oblúkmi a v najvyššom bode je vysoký 20 metrov. Viadukt je technickou pamiatkou.

Asi sto metrov od viaduktu leží v rovnakej nadmorskej výške stanica Pernink, ktorá je po šumavskej Kubovej Huti druhou najvyššie položenou železničnou stanicou v Českej republike. Trať bola budovaná na etapy. Posledný úsek Potůčky - Johanngeorgenstadt bol odovzdaný do prevádzky 1.4.1899 pre nákladnú dopravu a osobné vlaky na trati začali premávať 15.5.1899. Po tejto trati sa viezol na jeseň roku 1928 aj prezident Masaryk. Cestoval z Prahy do Potůčkov, do svojho obľúbeného hostinca Dreckschänke.

Viadukt a stanica Pernink © Ondrej Krajňák

A teraz poďme k tomu, ako som cestoval ja. Z môjho „prechodného pobytu“ v Ostrove som vycestoval ráno autobusom o 8.10 do Karlových Varov. Z autobusu som vystúpil na autobusovom terminále, ktorý sa nachádza pri stanici dolné nádražie a zdieľa spoločnú budovu so železnicou. Urobil som úvodný záber, keď sa objavil prichádzajúci vlak 17105 tvorený motorovou jednotkou 814 034-5. V závese mala pripojený motorový vozeň 810 201-4. O malú chvíľu odchádzal z druhej koľaje motorák 810 425-9 do Merklína ako vlak 27004. O 9.04 odišiel z tretej koľaje motoráčik 810 499-4 spoločnosti GWT do Mariánských Lázní ako vlak 7103.

Po odchode týchto vlakov sa presunula Regionova i s orchestriónom na druhú koľaj. Červený motoráčik od žltého odvesili a tak vznikol môj osobný vlak 17106 s ktorým som sa o 9.45 vybral na vyššie spomínanú peknú trať. V motorovom vozni 810 425-9 som zaujal miesto pri okne v smere jazdy, tak ako sa na správneho šotouša patrí. Nakoniec, miesta bolo dosť, takže nebol problém si vybrať ten najlepší flek. Presne načas sme sa pohli. Prekonávame prvý tunel - Karlovarský, dlhý 81,4 metrov, ležiaci medzi stanicami Karlovy Vary dolní nádraží a Karlovy Vary.

Z Karlových Varov vlak pokračoval po trati 140 a asi po dvoch kilometroch na odbočke Sedlec odbočil do Starej Role. Stará Role je miestna časť Karlových Varov. Nachádza sa tu najstaršia porcelánka a dodnes sa tu vyrába najkvalitnejší porcelán. O šesť kilometrov ďalej zastavujeme v malom mestečku Nová Role. V Nejdku sa križujeme s protiidúcim vlakom 17107, ktorý tvorí jednotka 844 024-0. Asi kilometer za stanicou vchádzame do Nejdeckého tunela, dlhého 230 metrov. Medzi zastávkami Nejdek zastávka a Vysoká Pec sme prešli 68 metrov dlhým Vyskopeckým tunelom.

Križovanie s vlakom 17107 v Nejdku © Ondrej Krajňák

Medzi zastávkami Vysoká Pec a Nové Hamry sa nachádza ďalší tunel - 252 metrov dlhý Novohamerský. Vlak stále stúpa. Dostávame sa do výšky vyše 550 m.n.m a je to poznať na krajine. Všade plno snehu. Robím cez sklo zábery na zasneženú krajinu. Slnko síce svieti, ale teplo nie je. Deň po Veľkonočnom pondelku to tu vyzerá skôr na vianočnú atmosféru. Vlak sa krúti v novohamerskej smyčke a stúpa do najvyššie položeného miesta. Z okna fotím viadukt v Perninku. V Perninku vystupujú traja lyžiari s bežkami. Krátko za Perninkom začne trať klesať.

Orchestrión toto náročné stúpanie hravo zvládol a už si motor na voľnobežných otáčkach vrčí a vozeň sa kymáca zboka na bok pri jazde z kopca. Každú chvíľu hučia brzdové špalky. Niekto hundre na dvojosové motoráky, že sú nepohodlné. Mne ale pripadajú na takéto lokálky vhodnejšie, prirodzenejšie ako žralok. Ten mi sem nepasoval. Keď sme sa s ním križovali v Nejdku, pôsobil na mňa neprirodzene. Akoby sem nepatril. Ja rád cestujem po malých lokálkach v týchto kostitrasoch. Je to pre mňa romantika. A už sme v Potůčkoch.

Na Potůčkami je hneď hranica a hneď aj mesto Johanngeorgenstadt, ktoré je s Potůčkami vlastne spojené. Je to pre náš vlak konečná. Vystúpil som, urobil pár záberov a pobral som sa peši do Potůčkov. Potůčky sa do roku 1948 nazývali Breitenbach. Času som mal dosť. Takmer dve hodiny. V Potůčkach som prešiel len stredom obce. Celý stred dediny je vlastne čínske trhovisko. Prešiel som si to celé a na konci ulice som odbočil ku stanici. Keďže som mal ešte dosť času, zašiel som do neďalekej reštaurácie sa občerstviť. O pamätnom hostinci Dreckschänke som sa dočítal až po návrate „domov“.

Centrum obce Porůčky © Ondrej Krajňák

Poučenie do budúcna, že keď sa niekam chcem vybrať, mám si vopred preštudovať zaujímavosti danej lokality. Mohol som si ten hostinec odfotiť, lebo som určite išiel okolo neho. Dočítal som sa na internete, že už chátra. Nevyužíva sa. Záznamy o tom hostinci siahajú až do roku 1835. Oddychovať sem chodieval i prezident Masaryk. Po opustení reštaurácie som ešte na diaľku odfotil kostol postavený na kopci. Pobral som sa na stanicu a počkal som vlak. Bol to ten istý motorák, ktorým som sa viezol sem.

Vlak 17109 sa o 12.44 pohol. Ja som o desať minút vystúpil v Horní Blatné. Tu sa môj vlakový výlet končil, ale pokračoval ďalej ako poznávací. Pozrel som si malé mestečko Horní Blatná, kúpil som si pohľadnicu a autobusom som sa presunul do ďalšieho mestečka Abertamy. Aj tu som si pozrel stred mesta, kúpil pohľadnicu a ďalším autobusom som sa odviezol do Jáchymova. Vystúpil som hore pri radnici, urobil pár záberov a peši som zišiel až na dolné námestie, kde býva moja sestra a tu som u nej ostal do ďalšieho dňa. Môj výlet sa definitívne skončil až v Jáchymove.

Štvrtok 9.4.2015, trať č. 141

V predposledný deň môjho pobytu pod Krušnými horami som si urobil už len krátky, poldenný výlet na trať dlhú len 13,2 km z Karlových Varov do Merklína. Z Ostrova nad Ohří som sa do Karlových Varov odviezol vlakom R 616 Větruše s odchodom o 8.33. Vlak mal na čele rušeň 362 126-5. V Karlových Varoch som mal trochu času na prestup, tak som v rýchlosti fotil stanicu z lávky aj z ulice. Možno, že ju už neuvidím. Chystá sa jej zbúranie. Má sa tu postaviť nová stanica. Kedy to ale bude, nevedno.

Karlovarské „horní nádraží“ © Ondrej Krajňák

Táto budova nemá žiadnu historickú hodnotu. Bola postavená po vojne na mieste pôvodnej, zbombardovanej v druhej svetovej vojne. Vraj ako dočasné riešenie. Návrh novej stanice je do istej miery futuristický. Má sa prestavať i dolní nádraží. Vlaky vraj pôjdu pod zem. Už sa za autobusovou stanicou, vedľa koľají aj začalo kopať. Návrh nového areálu tejto stanice a okolia vyvolal búrlivú diskusiu. Prišiel môj motoráčik 810 548-8, ktorý ako vlak 27004 odišiel o 9.08 do Merklína. Vlak ide tri kilometre po trati 140 do Dalovíc a až tu odbočí na smer Merklín. Za Dalovicami zastaví len šesťkrát a v Merklíne je konečná.

V Merklíne je pekne opravená staničná budova, ale keď som tam bol, bola zavretá. Mal som tu šestnásť minút času, tak som sa tmolil po stanici a fotil. O 9.47 sa motorák pohol naspäť ku Karlovým Varom ako vlak 27005. Ja som však v Hroznětíne vystúpil. V rámci môjho ďalšieho koníčka som chcel toto malé mestečko navštíviť a zadovážiť si pohľadnicu. Od stanice na námestie je to len kúsok. Na námestí je budova mestského úradu a v nej sídli i pošta. Tak som šiel na poštu kúpiť pohľadnicu, ale nemali. Vraj sú vypredané.

Tak som vyšiel na prvé poschodie na mestský úrad a hneď na chodbe som stretol jedného pána, ktorý sa ma opýtal, čo hľadám. Ja mu na to, že pohľadnicu. Bez slova vošiel do kancelárie, vybral zo zásuvky peknú pohľadnicu mesta a ochotne mi ju dal. Poďakoval som sa a išiel ďalej. Urobil som niekoľko záberov námestia a peši som sa vybral do asi päť kilometrov vzdialeného Ostrova, kde som bol ubytovaný. Tak sa skončil môj posledný výlet za vlakmi. Na druhý deň som už cestoval domov, ale o tom som už písal.

V Merklíne sa končí trať č. 141 © Ondrej Krajňák

Na záver

Spojil som užitočné s dobrým, ako sa vraví. Rodinnú návštevu s mojimi koníčkami. Každý deň som nemohol cestovať. Ale tri výlety za týždeň mi stačili. Do reportáže som pridával aj nejaké vety z histórie, aj neželezničiarske témy. Myslím, že je vhodné o navštívenej oblasti niečo napísať. IN kartu ČD som dostatočne využil. Celkom som zaplatil na tratiach ČD 924 Kč, čo je 50 % zo skutočnej ceny. Nerátam cestovné na tratiach GWT, na ktorých mi zľava nepatrila. Takže poplatok 550 Kč za kartu sa mi vrátil už pri tomto prvom výlete, dokonca 374 Kč som už ušetril. Za rok si takýchto výletov urobím určite viac. Pri najbližšej návšteve tohto kraja chcem prejsť trate v okolí Chebu a Chomutova.