Z putovania východného Nemca po východnom Slovensku

Vodič sa očividne nevyznal a ešte zastavil pred autobusovou stanici a gánil, než mu došlo, že musí ísť k závore, aby mu otvorili. Nadávajúc som utekal na hlavnú stanicu. Ešte dobre, že sa tam vyznám. Vybral som si z bankomatu peniaze, kúpil som cestovné lístky a utekal som na vlak s odchodom o 4:19 hod. Aj keď vlak nemá reštauračný vozeň, behala po vlaku aspoň vlakuška s minibarom, takže som si mohol kúpiť aspoň kávu a croissant.

V stanici Třinec centrum polícia vyviedla z vlaku muža, ktorý vyzeral ako keby ho práve pustili z väznice. Aj tak sme kvôli stavebnej činnosti na trati už mali 10 minút meškania, a tak som v Čadci zasa musel utekať, tentoraz na autobus do Vychylovky. Po ceste nastúpil podnapitý starší cigán, ktorému vodič naznačil, že mu chýba 15 centov na cestovný lístok a on na to, že ho má dopraviť až tam, kam peniaze vystačia. Tak vodič hodil mince do kasy, nevydal cestovný lístok a zobral ho až tam, kam chcel. V skanzenu bol detský deň a železnička vozila deti, ako vidno na krátkom videu.

Parný rušeň stál pri výhrevni, premáva iba o víkende

Vydal som sa do sedla Beskýd po trati pešo. Síce by som si mohol aj objednať drezinu, nechcelo sa mi ale zaplatiť 28 € za minimálny počet 4 cestujúcich. Aj tak považujem to tam viac-menej za cirkus, to v Čiernom Balogu dokázali podstatne viac. Keby dolný a horný spolok od začiatku spolupracovali miesto toho, aby sa vzájomne osočovali, mohli by dosiahnuť viac. Parný rušeň s oplenmi by bol dačo iné ako drezina, ten tam ale pre amatérsky upravenú trať nemôže.

Sedlo Beskyd

Pretože som sa na trati na Tanečník už viezol, išiel som do Oravskej Lesnej, odkiaľ ma autobus odviezol do centra obce, ďalší potom do Námestova a tretí do Ružomberka. Bol som milo potešený, že keď som pani na tamojšej stanici dal občiansky preukaz a internetový registračný kód pre bezplatnú prepravu, nemusel som už nič vysvetľovať a vystavila mi preukaz na bezplatnú prepravu. Potom som sa vydal do reštauračného vozňa u rieky a objednal som so bryndzové pirohy a pivo.

Reštauračný vagón či vagónová reštaurácia?

Na to som na stanici trochu fotil, než mi išiel už bezplatný rýchlik do Košíc.

Neidentifikovaný rušeň radu 751 v Ružomberku

2. júna som išiel vlakom do Švedlára, kde som si síce pozeral obec, ale na cestu som sa vydal so zámerom vyfotiť vlak Diesel tour, ten sa však objavil v Margecanoch až po 14. hodine.

757.005 priviezla ráno do Margecian Rex 781 z Banskej Bystrice, vedľa osobáky do Nálepkova
a do Košíc

Pokračoval som teda osobákom do Markušoviec, kde som si našiel smerom k Tepličke nad Hornádom „šotoušsky“ použiteľný kopec. Trošku mi vadili drôty elektrického vedenia a že často zmizlo slnko.

Pohľad od Markušoviec k Tepličke nad Hornádom

Pretože tam je bývalé koľajové zarážadlo, asi tam kedysi mali zvážny pahorok. Tam som sa vyššie spomenutého mimoriadneho vlaku dočkal.

Vlak „Diesel tour“ na ceste do Spišské Nové Vsi

Ale aj mnohých iných, ako vidno v druhej časti videa z toho dňa.

3. júna som sa vydal rýchlikom do Prešova. Z tamojšej stanice práve odchádzal nákladný vlak do Poľska. Okrem toho motorová jednotka radu 861 asi mala problém, tak na miesto nej išiel do Bardejova motorový vozeň radu 810 s prívesom, zatiaľ čo do Lipian ma odviezla elektrická jednotka radu 671. Z Lipian som išiel autobusom do Kamenice. Potom som išiel vedľa trati do Krivian, kde som si mohol vyfotiť vlak s kotlovými vozňami a nakrútiť záverečnú časť ďalšieho videa.

Nákladný vlak z Poľska na ceste do Krivian

Po márnom čakaním na vlak Diesel Tour som sa vrátil autobusom do Lipian a potom vlakom do Košíc.

4. júna bolo treba ráno vstávať veľmi skoro, lebo už v 5:23 hod. mi išiel vlak do Plešivca. V ňom prišla slečna s letákom, že po 8 rokoch zasa majú barový vozeň, a neskôr prišiel aj muž s minibarom. V Moldave nad Bodvou som si všimol, že sa momentálne nedá ísť vlakom do Medzeva, pretože sa obnovuje železničný zvršok.

Pred odchodom R 810 z Plešivca do Bratislavy

V Plešivci som našiel trochu bokom značku „autobusová zastávka“ . Našťastie som si ale všimol, že autobus smer Slavošovce nezastavil tam, ale pred staničnou budovou. Na ceste doň nastúpili žiaci, čo išli do školy v Štítniku. V Ochtinej žiaci zasa stali oproti, tak vodič otvoril okno a volal „Čo, mám ísť het?“ a až na to sa rozhodli nastúpiť do autobusu. Naraz pokladňa začínala hlásiť u čipových kariet „chybná karta“, tak pýtal peniaze. Keď sa to ale opakovalo aj na nasledujúcej zastávke, zúfalo volal pomocnú linku, kde mu ale tiež nemohli pomôcť. Nakoniec zobral každého, kto mal čipovú kartu, ale už meškal 20 minút.

Aj keď manipulák z Plešivca prišiel do Slavošoviec o 10 minút neskôr, nemal som čas si vyhľadať vhodné miesto pred vjazdom a mohol som akurát dokumentovať jeho príchod do stanice. Lokomotíva papierne tiež už bola v akcii, a tak som mal čo filmovať.

Posun v Slavošovciach

Pretože som bol odkázaný na verejnú dopravu, išiel som do stanice Štítnik autobusom, kde som čakal na manipulák, ktorý tam vzal so sebou tri vozy s drevom, určené do Rakúska.

Manipulačný vlak v Štítniku

Za vlakom som sa vydal pešo do zastávky Štítnik mesto, kde biela mačka prekročila koľaje a zmizla vo vysokej tráve. Asi sa volá Míša, lebo krátko na to vyšla z rodinného domu žena s psom a chlapcom a furt márne volala „Míša! Míša!“, ta sa ale neukázala a asi radšej išla chytať myši. Zo Štítniku som potom pokračoval autobusom na autobusovú stanicu v Rožňave a ďalším na rázcestie pri železničnej stanici. Rýchlik do Košíc bohužiaľ meškal 40 minút, tak mi neostalo nič iného než sa nudiť, lebo prišiel iba jeden nákladný vlak a v stanici už nefunguje reštaurácia, majú tam akurát automat na kávu.

Nudná stanica v Rožňave

Z Košíc som si potom ešte urobil okružnú cestu cez Trebišov a Michaľany späť do Košíc. Podľa cestovného poriadku by som v Trebišove vlak do Michalian vôbec nestihol, ten ale čakal na NAD z Bánoviec. Oslovil som vlakvedúceho, že vlastne mám bezplatnú prepravu, ale už nestihnem obstarať si lístok u pokladne, ale ten milý človek povedal „Veď ste prišli z Bánoviec a nemali ste možnosť si v autobuse kúpiť lístok“ a vydal mi z ho POPky.

Dopravný ruch v Trebišove

5. júna som išiel vlakom do Nálepkova, kde pri stanici asfaltovali cestu. Autobus do Závadky sa otočil trochu ďalej u pumpy a vodič sa prišiel ospravedlniť, že kvôli oprave cesty nemá sa kde pred stanicou otočiť. Samozrejmosť to všade asi nie je, a tak som autobusovej spoločnosti poslal pochvalu. Ešte sme sa dali trochu do reči, upozornil ma na krásny pohľad na Vysoké Tatry a ukázal mi orientačnú tabuľu.

Pohľad zo Závadky na Tatry a Spišskú Novú Ves

Zhora to vyzeralo tak, že by som sa mohol dostať do Tepličky na vlak, keby som išiel stále mierne doľava, nakoniec som dole ale blúdil a objavil som sa na ceste z Markušoviec do Rudňan. Orientačná tabuľa mi ukázala 2 km do Matejoviec nad Hornádom, a tak som sa vydal tam.

Matejovce nad Hornádom

V obecnom hostinci som si dal kávu a oblátky. Hostinská vravela domorodcovi, že v júli pôjde na mesiac do Nórska zbierať maliny a keď sa nenájde náhrada, hostinec asi bude zatvorený. Potom som sa vrátil do Košíc a večer vlakom Bohemia do Prahy. Na ceste domov som ešte zastavil v Lovosiciach, kde KŽC slávil 30. výročie svojej existencie.

Vlak KŽC v Lovosiciach

Ďalšie snímky z popisovaného putovania nájdete v mojom verejnom albume.

Upravil PhDr. Zbyněk Zlinský