Našlo sa v archíve – cestovné lístky

16.1.2016 8:00 Peter Bado

Našlo sa v archíve – cestovné lístky

Ako bolo uvedené v predchádzajúcich dieloch tohto seriálu, mal som šťastie vo svojich mládežníckych časoch precestovať trate bývalého Československa krížom-krážom. A pretože spoločnosť vtedy ešte nebola tak „vyspelá“, aby študenti mohli cestovať „zadarmo“, neostávalo nič iné ako do tohto druhu trávenia voľného času zainvestovať. Ale neľutujem.

Jednak považujem za normálne platiť za služby a druhak pri pohľade späť aspoň človek vidí, aké boli lístky vtedy pestré a vybavujú sa mu s tým spojené spomienky ...

 

 

Už pri prvom pohľade je zrejmé, že z tohto uhlu pohľadu som sa narodil do správnej doby. Zažil som koniec lepenkových lístkov a zavádzanie lístkov počítačových, delili sa ČSD a neskôr aj ŽSR. Sprievodcovia vo vlaku lístky vypisovali ručne, prípadne trhali bločky a vypisovaný lístok nebol raritou ani v pokladniach. Pretože sme ale do začiatku 90. rokov mali „režijku“ a cestovával som v réžii rodičov, nemám z tohto obdobia príliš veľa lístkov a tie, čo mám, som väčšinou niekde našiel a uschoval si ich. Neskôr to už ale bolo o inom.


Lepenkové lístky s menou Kčs, zbierka Peter Bado

Počiatky uvoľňovania desaťročiami zviazanej tarifnej politiky ČSD prichádzali síce pozvoľna, ale v oboch nástupníckych železničných správach značne rozdielne. Na Slovensku bola situácia pomerne jednoduchá – nebolo totiž moc z čoho vyberať. Študentská zľava platila iba na konkrétnu trasu a iba počas školského roka. Neskôr pravda prišla zľava Junior a vďaka Pánu aspoň za ňu, hoci v dobe keď ju zaviedli (asi v roku 1999 – mám preukaz s ev. číslom 41) bolo pre mňa už trochu neskoro...


Kilometrická banka ŽSR, zbierka Peter Bado

Začiatky boli teda jasné – pekne krásne za plné cestovné. A zrazu „zázrak“. Ako blesk z čistého neba, idem v Trnave k okienku pre lístok, alebo razítko, a tam na mňa žmurká Kilometrická banka. ŽSR ju zaviedli v tichosti, akoby ani nechceli, aby si ju ľudia kupovali. Ale ja som si ju kúpil. A nebola posledná. Až ju jedného krásneho, alebo skôr škaredého, dňa zrušili. A bolo po paráde. Jej čaro spočívalo totiž najmä v tom, že maximálna odpisová vzdialenosť bola 500 km a platila dva dni – no a s tým sa už dalo pracovať. Naše mladé cestovateľské duše si ale častejšie vyberali ciele svojich ciest v západnejšej časti niekdajších ČSD.


Kilometrická banka ČD, zbierka Peter Bado

Tam totiž Kilometrická banka i Junior Pas fungovali skôr, pričom KMB bola ešte výhodnejšia – maximálna odpisová vzdialenosť bola, a ešte stále je, 400 km. I na tomto príklade je vidieť rozdielny prístup – viete si predstaviť, že by ste si z Bratislavy do Košíc miesto 445 odpísali iba 400 km? Ale to nebolo všetko. Postupne prichádzali ďalšie produkty, ako SoNe+, ale hlavne Junior Tour, kde si človek mohol voliť dni v ktoré cestuje, alebo sieťové lístky, pri ktorých v určitom časovom období mohol cestovať do zblbnutia. A tak sme teda cestovali (a peniaze za iné veci utrácali) - najmä tam, kde o to stáli ...


Na ČD mal (a stále má) človek omnoho väčší výber, zbierka Peter Bado

Systematicky som sa zbieraniu lístkov nevenoval a tak viem, že nepredkladám ani zďaleka úplnú škálu. Nepoznám ani chronológiu zavádzania a rušenia jednotlivých typov lístkov, ale snáď niekoho poteší pohľad aspoň na pár dokladov z troch uplynulých dekád, ktoré vydržia roky. Na rozdiel od tých dnešných...

Úvodná snímka: Lepenkové lístky s menou Kčs, zbierka Peter Bado

Galéria

Súvisiace odkazy