Našlo sa v archíve – cestovné lístky

Jednak považujem za normálne platiť za služby a druhak pri pohľade späť aspoň človek vidí, aké boli lístky vtedy pestré a vybavujú sa mu s tým spojené spomienky ...

Už pri prvom pohľade je zrejmé, že z tohto uhlu pohľadu som sa narodil do správnej doby. Zažil som koniec lepenkových lístkov a zavádzanie lístkov počítačových, delili sa ČSD a neskôr aj ŽSR. Sprievodcovia vo vlaku lístky vypisovali ručne, prípadne trhali bločky a vypisovaný lístok nebol raritou ani v pokladniach. Pretože sme ale do začiatku 90. rokov mali „režijku“ a cestovával som v réžii rodičov, nemám z tohto obdobia príliš veľa lístkov a tie, čo mám, som väčšinou niekde našiel a uschoval si ich. Neskôr to už ale bolo o inom.

Lepenkové lístky s menou Kčs, zbierka Peter Bado

Počiatky uvoľňovania desaťročiami zviazanej tarifnej politiky ČSD prichádzali síce pozvoľna, ale v oboch nástupníckych železničných správach značne rozdielne. Na Slovensku bola situácia pomerne jednoduchá – nebolo totiž moc z čoho vyberať. Študentská zľava platila iba na konkrétnu trasu a iba počas školského roka. Neskôr pravda prišla zľava Junior a vďaka Pánu aspoň za ňu, hoci v dobe keď ju zaviedli (asi v roku 1999 – mám preukaz s ev. číslom 41) bolo pre mňa už trochu neskoro...

Kilometrická banka ŽSR, zbierka Peter Bado

Začiatky boli teda jasné – pekne krásne za plné cestovné. A zrazu „zázrak“. Ako blesk z čistého neba, idem v Trnave k okienku pre lístok, alebo razítko, a tam na mňa žmurká Kilometrická banka. ŽSR ju zaviedli v tichosti, akoby ani nechceli, aby si ju ľudia kupovali. Ale ja som si ju kúpil. A nebola posledná. Až ju jedného krásneho, alebo skôr škaredého, dňa zrušili. A bolo po paráde. Jej čaro spočívalo totiž najmä v tom, že maximálna odpisová vzdialenosť bola 500 km a platila dva dni – no a s tým sa už dalo pracovať. Naše mladé cestovateľské duše si ale častejšie vyberali ciele svojich ciest v západnejšej časti niekdajších ČSD.

Kilometrická banka ČD, zbierka Peter Bado

Tam totiž Kilometrická banka i Junior Pas fungovali skôr, pričom KMB bola ešte výhodnejšia – maximálna odpisová vzdialenosť bola, a ešte stále je, 400 km. I na tomto príklade je vidieť rozdielny prístup – viete si predstaviť, že by ste si z Bratislavy do Košíc miesto 445 odpísali iba 400 km? Ale to nebolo všetko. Postupne prichádzali ďalšie produkty, ako SoNe+, ale hlavne Junior Tour, kde si človek mohol voliť dni v ktoré cestuje, alebo sieťové lístky, pri ktorých v určitom časovom období mohol cestovať do zblbnutia. A tak sme teda cestovali (a peniaze za iné veci utrácali) - najmä tam, kde o to stáli ...

Na ČD mal (a stále má) človek omnoho väčší výber, zbierka Peter Bado

Systematicky som sa zbieraniu lístkov nevenoval a tak viem, že nepredkladám ani zďaleka úplnú škálu. Nepoznám ani chronológiu zavádzania a rušenia jednotlivých typov lístkov, ale snáď niekoho poteší pohľad aspoň na pár dokladov z troch uplynulých dekád, ktoré vydržia roky. Na rozdiel od tých dnešných...

Úvodná snímka: Lepenkové lístky s menou Kčs, zbierka Peter Bado