Moja dovolenka v roku 2000

1.3.2016 8:00 Ondrej Krajňák

Moja dovolenka v roku 2000

Sú dlhé zimné večery, vonku vládne nevľúdne počasie. Nehodno ani psa vyhnať. Krátim si čas rôznymi úpravami v mojich zberateľských koníčkoch. Medzi tým aj digitalizujem staré VHS pásky s našimi rodinnými záznamami starými takmer dve desaťročia. Dostala sa mi do rúk kazeta z mája roku 2000. Vtedy som bol s manželkou a naším vtedy trojročným synom u príbuzných v Ostrove nad Ohří. Cestovali sme vlakom.

 

 

 


Počas dovolenky sme si na víkend odskočili aj do Nemecka. Brat mojej manželky v tom čase študoval v mestečku Eichstätt, neďaleko Norimberka. Boli sme ho navštíviť. V roku 2000 som sa ešte tak intenzívne a všeobecne nezaoberal fotografovaním vlakov. Fotil som len rušne, ktoré boli predmetom môjho záujmu. Zaujímal som sa vtedy hlavne o prototypy. Stačilo mi, ak som mal z určitého typu hnacieho vozidla jednu fotku. Dnes ľutujem, že som mal tak obmedzené záujmy. Cez to všetko som si aj počas tejto dovolenky nafotil aj iné mašinky. Zameral som sa hlavne na filmovanie.

Mali sme novú kameru na VHS pásky, tak som sa zameral hlavne na jej využívanie. Keď tak teraz pozerám s odstupom času na tieto záznamy, či už sú to fotografie, alebo videozáznamy, myslím si, že by mohli zaujať aj návštevníkov magazínu VLAKY.NET. Rozhodol som sa podeliť sa s vami o moje zážitky z tejto dovolenky. Videá som zostrihal, ponechal som len záznamy týkajúce sa cestovania vlakmi, a fotografie som oskenoval. Videozáznamy sú v takej kvalite, v akej boli VHS záznamy. Digitalizovaním sa ich kvalita nezlepší. Nebol som skúsený kameraman, takže aj tie videá svedčia o mojej amatérskej šikovnosti. Nájdete ich na konci textu.

Z Košíc sme cestovali do Prahy 11.5.2000 nočným vlakom R 224 Hornád s odchodom o 20:45 hod. Mali sme trojlôžkové kupé. Cestovalo sa nám celkom príjemne. Do Prahy sme prišli o 7:20 hod. s meškaním. Meškania sme nazbierali hneď za Košicami. V Malej Lodine sme stáli 15 minút a v Margecanoch asi 30 minút. Nám to ale nevadilo. Mali sme v úmysle v Prahe sa chvíľu zdržať a až poobede pokračovať do Ostrova. Bolo krásne počasie. V Prahe nás čakal vnuk mojej sestry, ktorý tu študoval. Išiel tiež domov do Ostrova na víkend, tak nás počkal ráno pri vlaku a s nami potom chodil po Prahe.


12.5.2000 - Praha Masarykovo n.: „kraken“ 470.001-9 © Ondrej Krajňák

Z hlavnej stanice sme peši prešli na Masarykovo nádražie. Tu sme si uložili batožinu do úschovne, pofotili sme nejaké rušne a odviezli sme sa metrom na zastávku Rajská záhrada, potom na Nuselský most a na Václavské námestie. Prešli sme sa peši cez Václavské námestie na Staromestské námestie, ďalej na Karlov most, na Malú Stranu. Odtiaľ potom električkou na Masarykovo nádražie. Vlakom o 14:15 hod. sme pokračovali do Ostrova. V Chomutove vlak stál dlhšie, tak som stihol vybehnúť a nafotiť odstavené rušne. Boli zle nasvietené, tak taký je i výsledok.

V sobotu 13.5.2000 sa konali oslavy trate Chomutov - Vejprty. Príbuzní nás zobrali autom do Kadane. Tu sme počkali historický vlak ťahaný parným rušňom 464 008. Nie som si istý, nemám to zapísané, ale podľa fotiek a videa to tak vyzerá, že to bol tento stroj. Do príchodu vlaku som fotil odstavené rušne na stanici a v diaľke cez plot elektrické rušne elektrárne Prunéřov. Vlak prišiel, nastúpili sme do vlaku a cez Chomutov sme sa viezli do stanice Křimov, kde bol hlavný bod programu celých osláv. Do Křimova neskôr došiel ďalší parný vlak z Vejprt.

Ak sa dobre pamätám, tak prišiel až z Nemecka a doviezol nemeckých účastníkov osláv. Boli tu vystavené rôzne stroje. Mňa zaujal parný rušeň 414 407 v stave vraku. Kto vie, čo je s ním dnes. Ako vrak tam stál i motorový vozeň M 131 2070. V jednom vozni boli vystavené rôzne staré predmety a tabuľky. Deti sa vozili na malom legu. Dospelí na pákovej drezine. Celkom zaujímavá akcia. Popozerali sme, pofotili, nafilmoval som pár minút záznamu a išli sme ďalej. Príbuzný prišiel z Kadane autom do Křimova, takže akcia pre nás končila práve tam.


13.5.2000 - Křimov: 524.184 zaujala veľkých i malých © Ondrej Krajňák

Pri jednej prechádzke po Ostrove sme zašli do záhradkárskej kolónie za kúpaliskom, na sídlisku v Ostrove. Bolo to 15.5.2000. Odtiaľ sme lesom išli k bývalej, dnes už zaniknutej obci Borek. Mali sme v úmysle pokračovať lesom až do Vojkovíc, a odtiaľ by sme sa vlakom vrátili do Ostrova. Nenašli sme však v lese správnu cestu, tak sme omylom zišli na trať asi kilometer pred stanicou Ostrov nad Ohří. Chodníkom vedľa trate sme sa dostali do stanice. Za tú chvíľu som kamerou zachytil tri prechádzajúce vlaky.

V sobotu 20.5.2000 sme vycestovali na dva dni do Nemecka. Z Ostrova sme odchádzali ráno o 5:12 hod. vlakom do Karlových Varov a tam sme prestúpili na ďalší vlak do Marktredwitzu cez Cheb. V Chebe sa konala aj pasová kontrola. Nemecký policajt robil problémy, nakoľko náš syn nebol poznačený v pase, že cestuje s nami. Teda zapísaného ho mala manželka vo svojom pase, ale policajti ČR  pri prechádzaní slovensko - moravskej hranice mali dať do pasu poznámku, že cestuje teraz s nami. Ale oni v nočnom vlaku Hornád ani nekontrolovali cestujúcich. Zašli do prvého kupé ku sprievodcovi, vypili si malé fľaštičky slivovice a vystúpili.

Ich chybou sme potom mali problémy v Chebe. Nakoniec sa nám podarilo ukecať nemeckého policajta a pustil nás ďalej. Dnes už na takéto príbehy len s úsmevom na tvári spomíname. Z Chebu do Marktredwitzu ťahali náš vlak dva nemecké rušne rady 218. V Marktredwitzi sme mali 50 minút na prestup do ďalšieho vlaku. Tu sme si kúpili cestovný lístok Wochenende ticket za 35,- DM, ktorý nám platil aj pre cestu späť a aj na ČD po Ústí nad Labem. Z Marktredwitzu nás viezla do stanice Bayreuth motorová jednotka 628.428-5.


20.5.2000 - Marktredwitz: motorová jednotka 628.428-5 (screenshot videa)
© Ondrej Krajňák

V stanici Kirchenlaibach sme stáli pár minút. Asi sme čakali na nejaký prípoj, alebo križovanie, tak som na chvíľu vystúpil na perón a natočil vlak na vedľajšom nástupišti. V Beyreuthe sme zase prestupovali na ďalší motorový vlak, ktorý nás potom viezol rýchlosťou 150 - 160 km/hod do Norimberka. Pred šestnástimi rokmi to bol pre mňa zážitok. Dnes máme na Slovensku kúsok trate stavanej na rýchlosť 160 km/hod a jasáme, že máme vysokorýchlostnú železnicu. Pritom ani nie všetky vlaky tú rýchlosť môžu využívať.

Rušňovodič predával aj cestovné lístky v staniciach bez pokladne. Hlásil stanice do mikrofónu a aj to, na ktorej strane treba vystupovať. Presklená kabína rušňovodiča nebola zahalená kadečím, ako je to zvykom na našich hnacích vozidlách. Mohol som sledovať činnosť rušňovodiča. Väčšinu času som preto strávil pri jeho kabíne. V Norimberku nás čakal švagor. Prešli sme sa po meste. Pozreli sme si hrad a vrátili sme sa na stanicu. Poobede sme pokračovali z Norimberka do Eichstättu, kde švagor študoval. V Eichstätte sú dve stanice.

Hlavná stanica je na hlavnej trati z Norimberka do Mníchova a z nej vedie do centra mestečka ďalšia trať. V tom čase, keď sme tam boli, bola na odbočujúcej trati výluka, takže do mesta nás odviezol autobus. Na druhý deň sme sa poobede vracali späť do Ostrova nad Ohří rovnakým spôsobom. Autobusom zo stanice Eichstätt stadt do stanice Eichstätt. Odtiaľ poschodovou vratnou súpravou do Norimberka. V Norimberku som si nakrútil odchod vysokorýchlostného ICE vlaku. Z Norimberka nás viezol motorový vlak až do Marktredwitzu. Bol to motoráčik zložený z troch jednotiek.


21.5.2000 - Nürnberg Hbf: vlak ICE má zelenú na odchod (screenshot videa)
© Ondrej Krajňák

Na trase sa postupne odpojili dve zadné jednotky, aby mohli pokračovať po inej trati, a ta naša prvá došla na konečnú do Marktredwitzu už len sama. V našich končinách niečo nevídané. A pritom by sa takýto spôsob jazdy spojených súprav na niektorých tratiach na Slovensku celkom zišiel, ako tomu je aj v Českej republike. Ja by som si vedel predstaviť štyri spojené bagety z Košíc do Plešivca. Prvá by zozadu odstúpila v Moldave nad Bodvou a išla by do Medzeva. Druhá v Rožňave a išla by do Dobšinej. Tretia by odstúpila v Plešivci a išla by do Slavošoviec a tá predná by pokračovala do Muráňa. Potom by sa opäť spájali po trati.

Ale asi veľmi snívam. Koho by už dnes vozili. Fabriky sú tam už mŕtve. Ale vráťme sa do Nemecka. Z Marktredwitzu do Chebu sme pokračovali ďalším vlakom. Z Chebu potom ďalším do Karlových Varov a z Karlových Varov do Ostrova nad Ohří vratnou súpravou 843 + 043 + 943. Prestupovania sme mali dosť, ale aj v tom spočíva cestovanie po železnici. Náš víkendový výlet sa skončil večer o pol deviatej v Ostrove. V Nemecku sa mi páčili aj raguliny (ktorým tam hovoria Ludmilla) sovietskeho pôvodu (vyrábali sa v ukrajinskom Luhansku, ktorý je dnes centrom povstaleckej Luhanskej republiky).

Dovolenka sa nám skončila, a tak sme 24.5.2000 vyrazili na cestu domov. Z Ostrova sme odchádzali ráno. Pred Prahou, v stanici Lovosice, sme stáli takmer hodinu. Nevedeli sme, čo sa deje. Ja som stihol vybehnúť na nástupište a odfotiť si vedľa stojaceho bastarda 372.009-1. Nakoniec sme sa dočkali vysvetlenia. Nejaký opilec robil v jednom vozni v našom vlaku brajgel, ohrozoval sprievodcu aj cestujúcich, tak sa dosť dlho čakalo na príjazd policajtov. Keďže Lovosice nie sú až tak veľké mesto, za tri štvrte hodiny by došli aj peši, keby sa snažili. Nakoniec opilca vyviedli z vlaku a ten celkom poslušne ostal sedieť na lavičke na peróne, kde ho nechali.


24.5.2000 - Lovosice: „bastard“ 372.009-1 © Ondrej Krajňák

Podobný scenár sme videli pred pár dňami aj v Nemecku. S tým rozdielom, že v jednej stanici pred Norimberkom nečakal vlak na príchod policajtov, ale policajti čakali na peróne náš vlak a s nimi aj upratovacia čata v počte asi desať mužov vybavených vedrami, metlami a ďalším potrebným náradím. Počas trojminútového pobytu vlaku v stanici stihli policajti nespratníkov odviesť spútaných z poschodovej súpravy a upratovacia čata stihla za ten krátky čas urobiť aj poriadok. Jednalo sa o vysypané odpadkové koše, opľuvanú dlážku a pod. Vlak nemusel stáť a meškať. Iný kraj, iný mrav.

Náš vlak končil v stanici Praha Holešovice. Opäť sme si urobili prechádzku po pamätihodnostiach Prahy. Pozreli sme si Hradčany a podvečer sme zavítali aj k sestrinej dcére do Vysočan. U príbuzných sme posedeli asi do deviatej večer a od nich sme už išli metrom na hlavnú stanicu na náš nočný lôžkový vlak R 225 Hornád, ktorý mal odchod desať minút po desiatej hodine večernej. Cestovalo sa nám dobre, pohodlne. Do Košíc sme dorazili ráno o 8:00 hod. načas, spokojní a plní dojmov z peknej dovolenky.

Na záver prikladám päť vyššie avizovaných a sľúbených videozáznamov:

  1. Cesta z Košíc do Prahy
  2. Křimov, oslavy trate Chomutov - Vejprty
  3. Ostrov nad Ohří
  4. Cesta do Nemecka
  5. Cesta domov

Úvodná snímka: 24.5.2000 - Praha-Holešovice: „gorila“ 350.015-4 © Ondrej Krajňák

Upravil PhDr. Zbyněk Zlinský

Galéria