Moje prvé FIPkárčenie: Objavovanie Trójmiasta

V deň príchodu do mestečka Rumia, pár hodín po zaľahnutí do postele som sa zobudil asi pol hodinu pred zvonením budíka, asi okolo 12:00. Zvonili zvony na miestnom kostole, ktorých zvuk celkom slušne doliehal aj k miestu kde som spal napriek istej vzdialenosti od Robovho domčeka. S pocitom nostalgie som si spomenul na časy môjho detstva v obci Trebejov, kde dodnes kostol zvoní o 6:00, 12:00 a 19:00 hod.. Po oneskorených ranných úkonoch som sa pobral prevetrať sa na dvor, kde som natrafil aj na domácich, s ktorými som sa zoznámil a prehodil pár slov.

31WE-028 na osobáku SKM smer Wejherowo © Oliver Dučák

Asi hodinku a pol po prebudení som sa skontaktoval s Robom pre ďalšie inštrukcie. Nejaký čas na to som už sedel v preslávenom poľskom pantografe smer Gdynia Główna (pre istotu: Gdyňa hlavná stanica), kde som sa mal s Robom stretnúť. Po úspešnom stretnutí sme sa pobrali objavovať Trójmiasto (opäť raz: Trojmesto). Ako prvý sme navštívili Sopot (slovenský ekvivalent očividne neexistuje, rovnako ako pri Rumií) kde sme okrem historického centra navštívili aj miestnu pláž, čo som si zadal ako podmienku, nakoľko som dovtedy videl naposledy more v roku  1998 (konkrétne v Bečiči).

V mori po 18 rokoch © Oliver Dučák

Na pláži v Sopote sa nachádza aj pomerne známe mólo, na neho sme však nešli, maximálne sme ho podliezali. Na pláži som zažil prekvapenie v hojnom počte kúpajúcich sa. Neskôr som sa im aj divil v momente, keď som vošiel do mora a podlomili sa mi nohy od tej chladnej vody. My južania z Košíc potrebujeme očividne Jadran, Pomoranom a Kašubom stačí aj Balt. More bolo mierne špinavé, čo si neskôr všimnete aj na fotkách. Zo Sopotu sme zamierili do malebného mesta Gdańsk (my dávame len mäkčeň: Gdaňsk), kde sme sa aj najedli.

Potulky Gdańskom © Oliver Dučák

Po obede sme pokračovali hlbšie do historického centra, ktoré som si obľúbil hneď, nakoľko architektúra mesta je vplyvom Nemcov výrazne odlišná ako v mestách bývalého Uhorska, napríklad u nás v Košiciach (dovolím si aj po poľsky: Koszyce). Po prehliadke mesta sme sa vrátili do mesta Gdynia (Gdyňa), kde sme navštívili ešte miestny prístav. Mali tam vraj výborne zapiekanky (kto pozná vie), no objavili sme Oboloň (opäť raz: kto pozná, vie). V okolí miestneho prístavu je príjemná promenáda, kde môžete nájsť všelijaké plavidlá.

Prístav Gdynia © Oliver Dučák

Krásne je odtiaľ vidno aj na polostrov Hel (čítaj ako vidíš, náš ekvivalent neexistuje očividne). Po prechádzke v prístave sme sa už vrátili k Robovi domov, nakoľko na druhý deň zas pracoval. Celé Trójmiasto (Trojmesto) na mňa pôsobí prívetivým a uvoľneným dojmom. Napriek tomu že mi tam chýbali nejaké tie kopce, myslím si že to more a pohľad na neho to celkom slušne kompenzujú, no napriek tomu, ako človek z vnútrozemia sa predsa len cítim doma tam, kde sú kopce a lesy.

Aj takto si ľudia v Sopote krátia voľný čas © Oliver Dučák

Na záver dúfam, že som sa s prihliadnutím na názvy miest zavďačil aj tým najnáročnejším čitateľom. V prípade že nie, tak sa ospravedlňujem, no človek sa nedokáže zavďačiť všetkým. V najbližšej časti si spomeniem na moju návštevu hlavného mesta Warszawa (po našom Varšava), kde som sa mal stretnúť s kolegom Czarkom, aby mi poukazoval mesto, no veci sa trošku zmenili.

Úvodná snímka: EN71-048r, ktorým som išiel z Rumie do Gdynie © Oliver Dučák