Rarita menom Baumschulbahn
Pri návšteve Švajčiarska 3. júna 2007 som sa rozhodol navštíviť okrasnú škôlku v obci Schinznach v kantóne Aargau. Veľa som už počul o tom, že v jej areáli premáva jediná úzkorozchodná dráha s rozchodom 600 mm. Záhradníctvo Zulauf tam existuje od roku 1879. Pre transport stromov, zeminy a rašeliny inštalovali roku 1928 úzkorozchodnú dráhu s manuálnym pohonom.
Od začiatku 50. rokov k tomu účelu už používali traktory a malé autá, takže koľaje neboli potrebné a boli zväčša odstránené. Súčasný majiteľ firmy Hermann Zulauf je ale železničný fanúšik, a tak ho napadlo, že k 100. výročiu záhradníckeho podniku dráhu obnoví v inej podobe. Práce prebehli v rokoch 1977 a 1978 a v roku 1980 bol založený spolok Schinznacher Baumschulbahn, ktorý na drážke o víkendoch od apríla do októbra prevádzkuje osobné vlaky. Na 3 km dlhej trati premávajú aspoň dva vlaky zároveň, takže treba aj zabezpečovacie zariadenie, k čomu sa používajú historické mechaniky.
Schinznach síce má železničnú stanicu, ale v časti Schinznach Bad (kúpele), odkiaľ sa do škôlky nedostanete, lebo nie je most cez reku Aare do časti Schinznach Dorf (dedina). Preto treba ísť do stanice Brugg AG a odtiaľ autobusom linky 371. Na prestup z vlaku do autobusu som mal iba niekoľko minút, ale zastávku som hneď našiel. Na začiatku cesty audiovizuálny informačný systém aj hlásil zastávky, to potom ale prestalo (neviem či to vodič vypol alebo bola porucha), tak sa ale stalo, že autobus príslušnou zastávkou (na znamenie) prešiel, pretože som včas nedal tlačidlom najavo, že chcem vystúpiť. Našťastie z nasledujúcej zastávky v dedine to späť nebolo príliš ďaleko.
Prekvapilo ma, že tam nevyberajú vstupné ani na výstavu, ani do areálu. Každý tam môže slobodne vstúpiť a fotiť koľko chce. Len za okružnú jazdu sa platí 6 frankov, alebo za celodenný lístok 12 frankov.
Cestovný lístok (na podklade listu kalendára Baumschulbahn)
Kedysi som kdesi čítal, že nič nedelí Nemcov a Švajčiarov viac ako spoločný jazyk. A tak som až doma zistil, že názov grilu na stejky a klobásy Beizli znamená malú krčmu.
„Beizli“
Keď som vošiel do expozície, bola mi jedna lokomotíva hneď povedomá a ako som sa na jej boku dozvedel, bola naozaj roku 1977 po zrušení lesnej dráhy Weißwasser - Bad Muskau odkúpená z NDR.
Parný rušeň z Muskauer Waldeisenbahn
A vedľa nej stál rušeň tiež nemeckého pôvodu, typu Garrat, vyrobený v roku 1927 firmou Hanomag v Hannoveri. Premával až do roku 1986 v južnej Afrike. Je síce prevádzkyschopný, momentálne ale geometria koľají miestnej drážky neumožňuje jeho nasadenie.
Garrat
Po prehliadke vystavených rušňov som sa venoval prevádzke na trati. Zaujímali ma vyššie spomenuté návestidlá, ale aj súpravy na trati.
Mechanika ukazuje „Voľno“ ...
... a po prechodu vlaku: Stoj“
Čaká sa na križovanie
Motorová posunovacia lokomotíva ako „pomník“
Vlak prechádza predajnou halou
Sezóna sa v tomto roku síce už skončila, ale kto má záujem odviezť na severný pól, má od 30. novembra do 3. decembra a od 7. decembra do 10. decembra 2016 k tomu príležitosť.
Toľko moja malá reportáž z malej trate. Viac obrázkov som umiestnil do verejnej galérie. Na YouTube nájdete aj moje video a k nemu ešte druhé. A pre doplnenie informácií odporúčam navštíviť príslušnú stránku Wikipédie.
Prepracoval PhDr. Zbyněk Zlinský
Diskusia
