Do Olomouca nielen za „kyklopom“

Prísť niekam, vidieť, odfotiť a hneď sa vrátiť naspäť domov. Otvoril som si v počítači mapu, otvoril som si stránku suncalc a začal špekulovať, kam ísť. Veľmi veľký výber som nemal. Mal som oklieštené možnosti. Potreboval som sa vrátiť domov ešte v stredu do večera. Dosť rozhodujúcu úlohu zohrávalo i postavenie slnka v čase prechodu vlaku na vybranom mieste. Tak mi z toho vyšlo, že bude pre mňa najvhodnejšie vycestovať do Olomouca. V tomto peknom meste som nebol už možno tridsať rokov. Ak nerátam prejazd vlakom či autom po obchvate. Ešte raz som si pozrel počasie hlásené na ten deň na internetovej stránke a bolo rozhodnuté.

Bude slnko, i správne postavené, uvidím po rokoch aj kúsoček mesta. A hneď som sa pustil do kupovania cestovných dokladov. Pre mňa je cenovo najvýhodnejší LEO Express. Na rozdiel od ČD a ZSSK tento dopravca uznáva invalidné preukazy invalidom oboch štátov, takže výberom vhodného spojenia som sa dlho zaoberať nemusel. Vlak LE 1350, od Prešova ako 1352, odchádza z Košíc o 23:23 hod. Cez internet som si kúpil lístok. Za cestu z Košíc do Olomouca som ako držiteľ preukazu ŤZP-P zaplatil 74,- Kč, čo je asi 2,74 €. Pritom mohol so mnou ísť ešte jeden cestovateľ, ako môj sprievodca a cestoval by úplne bezplatne.

V utorok 25.10.2016 som večerným autobusom vycestoval do Košíc. Do odchodu vlaku som mal vzhľadom na skorý príchod posledného autobusu z našich končín času dosť, posedel som si v kaviarničke na stanici, chvíľu som čítal knihu, posedel aj v čakárni na prvom poschodí. Z tej ma vyhodili pred jedenástou hodinou. Mali už záverečnú. Veľa času už neostávalo, tak som ostal na prvom poschodí v očakávaní, že vlak pustia k prvému nástupišťu, odkiaľ by som to už nemal ďaleko. A veru aj pustili. Čierna elektrická jednotka 480.003-3 tam došla asi s päť minútovým meškaním.

Košice: Elektrická jednotka Leo Expres 480 003-3 ako vlak 1350/1352 © Ondrej Krajňák

Upratovacia čata ju stihla dať do poriadku tak, aby sme mohli podľa cestovného poriadku vyraziť na cestu do Prahy. Sedel som chrbtom v smere jazdy, ale len do Prešova. Z Prešova sa smer jazdy zmenil. V noci je vlastne jedno, kde sedím. Svetlá sú stlmené, čítať knihu sa nedá, tak len čumím na obrazovku zavesenú na plafóne, podriemkavam a sledujem stanice a rýchlosť jazdy. Po Žilinu azda len na jednom úseku bolo číslo vyššie ako sto. Až za Žilinou sa to trochu na jednom úseku zrýchli. Skutočná rýchlosť do 160 km/hod prišla až za štátnou hranicou na území Moravy. V staniciach na Ostravsku aj viac ľudí nastupovalo.

Vlak sa celkom naplnil. V Olomouci som vystúpil o 6:15 hod.. Bola ešte tma. Urobil som niekoľko záberov vlakov, ktoré stáli na stanici. Prvý krát som fotil pre mňa novú jednotku ČD InterPanter, konkrétne 660.102-5/661.102-4 . Mala namierené do Brna ako vlak Rx 814. Potešila ma i jednotka 640.001-4/641.001-3, ktorá mala na svetelnej tabuli na čelnom skle uvedenú cieľovú stanicu Nezamyslice. Jej sestra, 640.002-1/641.002-1 mala namierené na opačnú stranu, do Šumperka. Po chvíli fotenia, len pri vonkajšom osvetlení a bez statívu, som sa premiestnil do vestibulu stanice. Našiel som voľné miesto na lavičke. Hala bola naplnená cestujúcimi.

Jedni dnu, druhí von, riadny frmol. Tak som sa usadil, vybral som svoje raňajky, fľašu dobrého lipového čaju, ktorý som si priniesol z domu, a sledujúc ranný ruch v naplnenom vestibule som si odhrýzal z obložených rohlíkov a čakal, kedy sa rozodní. V hlave som si robil plány, ako využiť čas do jedenástej. Určite som nechcel celý ten čas pobehávať po nástupištiach a fotiť vlaky. Dojedol som a opäť som vyšiel na tretie nástupište, ktoré som považoval za najhlavnejšie, nakoľko leží vedľa hlavných koľají č. 1 a 2, takže tadiaľ by mohli prechádzať aj nákladné vlaky.

Olomouc: Rx 814 do Brna cez Břeclav © Ondrej Krajňák

O 8:12 hod. malo ísť Pendolino do Prahy, tak som predpokladal, že po hlavných koľajach ho pustia. A tak sa aj stalo a ja som svojim aparátom zvečnil vlak Sc 512 z Bohumína do Františkových Lázní. Na nástupišti už pobehoval s malým statívom a na ňom nasadenou mydlovou krabičkou mladý chlapec. Vidiac, že mám na krku aparát, sa ma opýtal, či tiež čakám na RegioJet. A ja mu hovorím, že čakám na všetko zaujímavé, čo sa tu vyskytne. Tak mi mladý šotouš s radosťou oznámil, že pôjde vlak RegioJet a na čele bude peršing s polepom Arriva. Chlapec bol úplne rozjasaný.

Bola to pre neho udalosť a hrialo ho určite aj to, že bol prvý, kto mi to oznámil. Tú mašinku s polepom Arriva som asi aj videl, ale bol som práve na takom mieste, až kdesi na piatom nástupišti, že som ho fotiť nemohol. Ani ma to nejako netrápilo. Bolo deväť hodín, slniečko už svietilo, tak som zmenil svoje pôsobisko. Šetriac moje zničené kolená, električkou som sa odviezol na zastávku U Dómu. Pozrel som si katedrálu Sv. Václava. Je to skutočne gotický skvost. Dominantou Dómu je 100,65 metrov vysoká veža, ktorá je druhou najvyššou vežou v Českej republike.

Okolo vlastivedného múzea na Námestí republiky som pomaly prešiel Ostružnickou ulicou až k radnici. Odfotil som si radnicu, orloj a najvyššie súsošie Českej republiky - 32,2 metra vysoký stĺp Najsvätejšej Trojice pred radnicou. Pokochal som sa pohľadmi na okolité historické budovy a pomaly som sa vrátil k zastávke električky, aby ma jedna z nich odviezla naspäť na stanicu. Štvrť hodiny po desiatej som už bol na stanici. Do príchodu očakávaného vlaku mi ostávala ešte hodina času, ktorú som využil na ďalšie fotenie vozidiel či vlakov.

Olomouc: Nákladný vlak s rušňami BF Logistic 741.518-5 a 741.517-7 © Ondrej Krajňák

Nemal som so sebou cestovný poriadok, ani som nemal výpisy vlakov, ktoré majú v danom čase prejsť stanicou. Bral som fotenie ako lotériu. Čo príde, to budem fotiť. Nemal som žiaden cieľ, na ktorý by som sa zameral. Hlavným zameraním bol kyklop o 11:15 hod. Čo bude dovtedy, to budem fotiť. Ako prvý sa mi ukázal Vectron 193.205-2 na čele RJ 1003 z Prahy do Košíc. O pár minút dorazilo Pendolino 680.005 ako vlak SC 510 z Bohumína do Prahy. Z tretieho nástupišťa som sa rýchlo presunul na piate, nakoľko som tam videl vchádzať nákladný vlak s dvomi okluliarnikmi na čele.

Odfotil som i osobný vlak Os 3819 do Nezamyslic, na čele ktorého bol zapriahnutý peršing 163 081-3 v pôvodnom nátere. Z 12. koľaje odchádzala Regionova do Hrubej Vody. K štvrtému nástupišťu došiel motorový vlak zo Šumperka. Stále bolo čo fotiť, stále sa niečo dialo. Vrátil som sa na tretie nástupište, kde ma zaujal prechádzajúci nákladný vlak ťahaný dvojicou súkromných rušňov BF Logistic 741.518-5 a 741.517-7. Vlaky vchádzali, odchádzali. Riadny ruch. Dva posunujúce rušne kmitali sem a tam, prestavovali súpravy vozňov. Keď sa čas priblížil k jedenástej hodine, začali sa na stanici schádzať i šotouši vybavení rôznou technikou.

Od malých vreckových aparátov, cez rôzne kamery až po veľké zrkadlovky. Každý sa presúval čochvíľa sem a tam, hľadal si vhodné miesto. Jedni chceli byť priamo na peróne pri čele vlaku, iní zvolili miesto v koľajisku, pre zaznamenanie vlaku pri jeho odchode zo stanice. Ja som sa najprv postavil na začiatok nástupišťa, po zastavení vlaku som urobil záber na jeho čelo a „rýchlo“ som sa presunul ďalej do koľajiska, aby som si tento unikátny retro vlak zachytil aj počas jazdy pri jeho odchode zo stanice. Mal som na to ale málo času a môj rýchly presun nebol dosť rýchly, takže som sa postavil tak ako som sa postavil.

Olomouc: „Kyklop“ na čele Ex „Retro Ostravan“ © Ondrej Krajňák

Mal som ísť ešte kúsok ďalej, ale vzhľadom na moju obmedzenú pohyblivosť som tam dôjsť nestihol, a tak som fotil z miesta, kde mi prekážal stĺp trolejového vedenia. No, veď som amatér. K profesionálom mám ďaleko. Aj tak som s výsledkom spokojný. Aj počasie bolo dobré. Chvíľami sa zamračilo, ale väčšinu času, ktorý som strávil v Olomouci, svietilo slniečko. Vlak odišiel, šotouši sa pomaly začali rozchádzať. Divadlo skončilo. Opona spadla. Mne ostávalo ešte nejakých dvadsať minút do odchodu môjho vlaku na Slovensko. Využil som ich ďalším fotením. Pri prvom nástupišti stál Legiovlak.

Bol som sa naň pozrieť ešte ráno, aj zblízka, ale vojnová história ma veľmi nezaujíma. Odfotil som si pre poriadok súpravu tohto, pre zberateľov vojenskej histórie iste unikátneho vlaku. Odfotil som pantograf pri prvom nástupišti, ktorý mal namierené do Přerova, nákladný vlak prechádzajúci stanicou s peršingom 363.065-5 na čele, ako i R 910 zo Šumperka do Brna. Chýbalo len nejakých dvanásť minút do príchodu môjho vlaku, keď som uvidel za piate nástupište vchádzať prototyp 744.502-6. S bolesťami v kolene som dokrivkal tak rýchlo, ako sa mi len dalo, na piate nástupište, aby som si zvečnil pre mňa unikátny rušeň.

Žiaľ, stál tak zle, zakrytý Regionovou, ktorá mala namierené do Hrubej Vody, že som ho mohol fotiť len v protisvetle. Čakal som síce, že motorák odíde, jeho pravidelný odchod mal byť o 11:36, ale odchod dostal najskôr motorák zo štvrtého nástupišťa, ktorý mal namierené do Šumperka. Bolo už 11:40, musel som to vzdať a vliezť do podchodu. Aj v podchode k nástupištiam bola svetelná tabuľa informujúca o odchode vlakov s číslom nástupišťa. Vlak EC 125 Radhošť z Prahy do Žiliny cez Horní Lideč, ktorým som sa hodlal presunúť do Púchova, ešte číslo koľaje napísané nemal, aj keď už bolo 11:41 hod.

Olomouc: EC 125 „Radhošť“ z Prahy do Žiliny cez Horní Lideč © Ondrej Krajňák

A jeho príchod je podľa cestovného poriadku o 11:43. O 11:45, prakticky v čase jeho odchodu, sa ukázala na paneli dvojka. Masa ľudí, čakajúca v podchode, sa začala, ťahajúc kufre rôznych tvarov za sebou, šplhať po schodoch na druhé nástupište. Vlak na čele s rušňom 380.001-8 dorazil, ľudia vystúpili, nastúpili a s päť minútovým meškaním sa pohol. Obával som sa práve toho meškania. Musím vystúpiť v Púchove a tam prestúpiť na R 607 Fixinela, ktorý ma potom odvezie do Košíc. Na prestup je v Púchove podľa cestovného poriadku len 13 minút.

Prestupovať v Púchove a nie v Žiline, som musel z prozaických, čisto ekonomických dôvodov. V Olomouci som si kúpil cestovný lístok s kartou IN 50 dôchodca len do Púchova za 166,- Kč (6 €) a z Púchova do Košíc som mal už so sebou z domu vystavený a doma vytlačený bezplatný cestovný lístok pre úsek Púchov - Košice. Ale cesta ubehla v pohode, meškanie sa nezvyšovalo, ani neskrátilo. S tými piatimi minútami manka sme dorazili do Púchova. Po vystúpení z vlaku som udivene pozeral, že vystupujú z vlaku všetci cestujúci, aj vlakový personál. Čakali sme na príchod R 607 z Bratislavy.

Rozhlas vo vlaku síce niečo pred Púchovom hlásil, ale ja zle počujem, tak som nerozumel. Aj pri čakaní na peróne vlakvedúca vysvetľovala cestujúcim, prečo majú prestúpiť na vlak R 607. Zachytil som z ich rozhovoru len niekoľko slov, ale vydedukoval som si, že z nejakých prevádzkových, zrejme aj výlukových dôvodov, pustia do Žiliny najskôr vlak R 607 z Bratislavy do Košíc a EC 125, ktorý v Žiline končí, má čas, pôjde až za ním. Vlak R 607 dorazil len s miernym meškaním, ktoré po Košice takmer vynuloval a ja som mohol skonštatovať, že som sa dostal domov takmer načas a v pohode.

Púchov: R 607 z Bratislavy do Košíc © Ondrej Krajňák

Po príchode nasledovala hodinová cesta autobusom do našej dediny. Tým sa môj 24 hodinový výlet skončil. Čo dodať na záver? Výlet sa mi vydaril. Bol som nadmieru spokojný. Potešilo ma, že som mohol prispieť do spoločnej reportáže. Potešilo ma, že som navštívil po dlhých rokoch Olomouc, že som si nafotil niekoľko zaujímavých vlakov v Olomouci na stanici a aj to, že som videl niekoľko rušňov s číslom jedna, pre mňa akoby prototypov. A videl som dokonca i skutočný prototyp 744.502-6. Aj záver môjho výletu bol jedničkový. Z Olomouca do Púchova 380.001-8 a ešte aj vlak, ktorým som sa viezol domov, mal na čele rušeň s číslom jedna.

Takže ako sa vraví, keď sa darí, tak sa darí. Bol to môj posledný výlet v tomto roku. V novembri ma čaká výmena kolena a potom niekoľko týždňov, možno mesiacov maródky. Dlhý čas vylihovania doma za pecou, ktorý snáď v závere roka využijem na napísanie nejakej rekapitulačnej reportáže z mojich tohtoročných výletov.

Odkazy:

1. Olomouc – Wikipedie
2. Olomouc hlavní nádraží – Wikipedie
3. Městská památková rezervace Olomouc

Úvodná snímka: „Kyklop“ na čele Ex „Retro Ostravan“ © Ondrej Krajňák

Upravil a odkazy doplnil PhDr. Zbyněk Zlinský