Vzácna návšteva v maďarsko-slovenskom pohraničí

Sergeje ako také netreba asi nikomu z čitateľov zvlášť predstavovať. Dosť sa o nich popísalo, venovaná im bola dokonca celá kniha, preto sa histórie dotkneme iba zľahka.

Dva prototypy, označené ako M62-1 a M62-2, sa v luganskej lokomotívke zrodili v roku 1964. Po intenzívnych skúškach s dobrými výsledkami sa už rok nato spustila sériová výroba pre prvého zo zákazníkov - pre maďarské železnice (MÁV). Z toho vychádza aj jeho výrobné typové označenie M62, ktoré má pôvod v číslovacej schéme MÁV, a ktoré mu napokon prischlo vo viacerých štátoch.

Šesťnápravové stroje určené prioritne pre nákladnú dopravu sa okrem Maďarska veľmi rýchlo rozšírili do mnohých krajín. Vyrábali sa pre Sovietsky zväz, Československo, Poľsko, Bulharsko, východné Nemecko, Mongolsko, Kóreu, ale aj pre vzdialenú Kubu. Konkrétne ku nám boli dodávané pod označením T 679.1 a T 679.5 (široký rozchod) od roku 1966, ale vráťme sa späť ku Sergejom určeným pre MÁV.

V rokoch 1965-1974 tam obdržali pre normálny rozchod celkovo 270 kusov označených M62.001 až 270) a v rokoch 1970-1978 aj 18 kusov pre široký rozchod s označením M62.501 až 518. Z nich boli neskôr, v rokoch 1979-1980, tri stroje (M62.511 až 513) prestavané na rozchod 1435 mm (M62.271 až 273). K celkovému počtu pripočítajme aj 6 kusov, ktoré v roku 1972 dodala luganská fabrika aj pre spoločnosť GySEV pod číslami M62.901 až 906 (tie boli vyradené z prevádzky do roku 1996).

Početnú flotilu Sergejov na MÁV doplnilo v roku 1987 desať strojov zakúpených od ČSD. Mali obdržať čísla M62.274 až 283, ktoré sa však na ne fyzicky už nedostali - všetky boli zrušené v roku 1990 a použité na náhradné diely. Hoci železničná literatúra stále opakuje, že tieto rušne na MÁV do prevádzky v rokoch 1987-1990 už nezasiahli, opak je pravdou. Preukázateľne slúžili napríklad na trati Budapešť - Ostrihom... a to aj so svojim pôvodným ČSD označením.

Sergejom v Maďarsku sa, na rozdiel od ČR a SR, vlna modernizácií a remotorizácií nevyhla. V rokoch 1999 až 2007 sa úpravám podrobilo 34 rušňov, ktoré potom obdržali inventárne čísla 301 až 334. Najväčšími zmenami bolo dosadenie nového spaľovacieho motora (č. 301, 303 a 304 dostali motor MTU, zvyšné motor CAT), riadiaceho systému, rušňovodičských pultov, klimatizácie, atď.

Staré M62 sa však svojich pozícií nevzdávali a stále ešte nevzdávajú ľahko. Kým u nás bolo cieľom vyradiť tieto mašiny, ako vysoko neekonomické, z prevádzky čo najskôr a je tomu naozaj už veľa rokov, kedy dojazdil posledný, u nášho južného suseda ich stretneme dodnes. Pravda, nie už v takej sile ako kedysi a v stále klesajúcich počtoch, ale na viacerých miestach sú ešte dnes každodennou realitou. Spoločne s nimi preplával desaťročiami až do súčasnosti aj ten najstarší, s výrobným aj poradovým číslom 001.

Prelom tisícročia ho zastihol v Szolnoku. Vzhľadovo na nerozoznanie od svojich súkmeňovcov nemal už v tých časoch mnoho práce. Tvoriac zálohu zaskakoval na rôznych "ad hoc" výkonoch a už vtedy často trávieval svoj čas privesený na súprave nehodového vlaku. Rok 2000 mu však v jeho pokľudnom živote prináša zmenu. V Budapešti sa pripravovalo otvorenie železničného múzea (Vasúttörténeti park), ktoré malo byť spestrené množstvo zaujímavých exponátov. Nuž, a ako by to vyzeralo bez zástupcu radu M62 v historickom nátere? Výber konkrétneho stroj, ktorý si mal retro kabátik obliecť, padol celkom prirodzene na najstaršieho zástupcu tohto radu, na spomínaný M62.001. V júni 2000 sa teda zaskvel v starej farebnej schéme (aj keď s určitými odchýlkami) a stal sa jednou z ozdôb otváracieho ceremoniálu.

Užil si takpovediac svojich päť minút slávy, aby sa potom vrátil ku svojim bežným povinnostiam. Ale už to nebol ten obyčajný, uniformný Sergej. V súvislosti s vyššie uvedeným je zaujímavé, vzhľadom na jeho osobitosť, ktorú od roku 2000 dokladoval už aj svojim vzhľadom, že sa ani vtedy, ani neskôr nedostal do zbierkového fondu spoločnosti MÁV Nosztalgia Kft., ktorá zhromažďuje historické vozidlá. Ide pritom, ak si odmyslíme dva sovietske prototypy, o absolútne najstarší exemplár celého slávneho typu! Nič platné, muzeálny status mu, zatiaľ, nebol dopriaty, čo mu však nebránilo, aby sa viackrát zúčastnil rôznych železničných podujatí ako výstavný exponát. Napríklad v roku 2005 zavítal aj ku nám, na bratislavský Rendez.

Návšteva z Maďarska v podobe M62.001 na Rendezi v septembri 2005. Snímka: Marián Rajnoha.

Ako však išli roky, jeho technický stav sa zhoršoval. Došlo dokonca na obmedzenie jeho maximálnej rýchlosti zo 100 km/h na 60 km/h kvôli vysokému opotrebeniu podvozkov a ani motoricky na tom nebol najlepšie. Dobrá kondícia sa vytratila a po vyše desiatich rokoch od lakovania začal chradnúť aj navonok, vyblednutý a opraskaný. Najvyšší čas na rozsiahlu liečebnú procedúru, do ktorej sa mali pustiť v meste Dombóvár, kde už majú s podobnými pacientmi bohaté skúsenosti a šikovnú partiu mechanikov. Práve tam totiž vykonávajú väčšie opravy nemodernizovaných Sergejov pre celú sieť MÁV.

Preto sa v novembri 2013 vlastnou silou presunul zo Szolnoku do Dombóváru. Súčasťou naplánovanej opravy okrem iných krokov mala byť výmena podvozkov, generálka spaľovacieho motora s objednaním niektorých originálnych súčiastok priamo z luganského výrobného závodu na Ukrajine, nový lak... Prednosť však dostali práce na iných rušňoch a jednotka odstavená bokom, pakticky nedotknutá, nepobozkaná - ak si odmyslíme čiatočné odstrojenie - čakala na chvíľu, kedy príde v dielni rad aj na ňu.

Výrobný štítok na bočnici rušňa - s magickým výrobným číslom 001.

To čakanie napokon trvalo tak dlho, až by sa mohlo zdať, že na ňu v Dombóváre zabudli. Celý rok a pol neprichádzali žiadne nové správy, a to z jednoduchého dôvodu - prakticky nič nové sa ani nedialo. Ľady sa pohli o kúsok ďalej až na jar 2015. A opäť v tom raz mala prsty pripravovaná výstava v Budapešti. Blížilo sa okrúhle, 50. výročie začatie prevádzky Sergejov v Maďarsku a číslo 001, ktoré celú tú históriu začalo písať, na ňom nemôže chýbať. Súrne však potrebuje nový lak.

Slávnostnej akcie konanej 9. mája 2015 vo Vasúttörténeti parku sa M62.001 napokon zúčastnil, v žiarivom novom laku, vo farebnej schéme z roku 1965, ale dotiahli ho na ňu ako bezvládny neživý exponát. Zvonka síce krásny, ale zvnútra žalostne nekompletný. Po slávnosti ho rovnako odtiahli späť do Dombóváru. Obavy, že opäť bude len kdesi postávať sa našťastie nepotvrdili a oprava jeho vnútra sa konečne rozbehla správnym tempom.

Optimistický variant počítal s tým, že sa ju podarí ukončiť ešte počas trvania letnej sezóny pri Balatone a rušeň M62.001 sa v tom jubilejnom roku zapojí do vozby retro rýchlikov Budapešť - Tapolca. Aj keď bola snaha, aby sa práca stihla, oprava sa pretiahla až do septembra a tak sa retro vlaky museli zaobísť bez neho. Bez problémov však za neho počas sezóny, ako zástupcovia jubilujúceho typu, zaskočili iné Sergeje z depa Székesfehérvár.

Vlastnou silou sa vydal na skúšobnú jazdu prvýkrát až 28. 9. 2015 a absolvoval ju na trase Dombóvár - Abaliget a späť. Po oprave si ho potom dombóvárske depo dočasne podržalo vo svoje flotile a nasadzovalo pravidelne na riadne výkony v nákladnej doprave vo svojom obvode, smerom na Bátaszék, Komló, Magyarbóly, Sellye, Barcs... Takto to prebiehalo po celý rok 2015, ako aj na jar 2016. Začiatkom leta by sme ho tiež ešte zastihli v okolí Dombóváru, ale v auguste 2016 sa ocitol na novom pôsobisku - pri obsluhe vlečky v stanici Délegyháza, kde sa ťaží štrk, pričom na spánok sa chodil ukladať v Budapešti do depa Ferencváros. Príčinou presunu bolo zintenzívnenie nakládky štrku, ktorý začal smerovať na stavbu cestného obchvatu pri Hódmezővásárhely na juhu krajiny. Pri obsluhe vlečky zaň síce občas zaskočili aj iné Sergeje, ale väčšinou to bola práca práve pre 001.

Zotrval pri nej až do septembra, kedy prišla náhrada v podobe iného Sergeja, 628.260, a jednotka sa po dlhých troch rokoch, ako dieťa zatúlané od mamičky, vracia domov, do svojho niekdajšieho sídla - do Szolnoku. Tam ho na jeseň ešte stihli zapriahnuť aj do repnej kampane, ktorej pred pár rokmi predpovedali koniec na sieti MÁV, ale repné vlaky prežili.

Až sa dostávame do súčasnosti...

Koľajový žeriav zo Szolnoku pracuje na nakoľajovaní Desira 426.030 na ostrihomskej stanici.

V stredu, 18. januára 2017, vo večerných hodinách, o 20:45 h, došlo k vykoľajeniu na stanici Esztergom (Ostrihom), v ktorej práve prebieha rozsiahla rekonštrukcia. Osobný vlak 2028 z Budapešti, zložený z troch jednotiek Desiro, vchádzal do stanice na Privolávaciu návesť, keď pri rýchlosti 14 km/h došlo pod idúcim vlakom k prestaveniu výmeny a k vykoľajeniu zadnej motorovej jednotky 426.030 zadnými dvoma podvozkami. Ku zraneniu cestujúcich nedošlo, ale keďže sa nehoda stala na vchodovej výhybke, akákoľvek doprava zo stanice a do stanice zostala od toho momentu zablokovaná. Fotografie z polohy vozidla po vykoľajení sa dajú pozrieť napríklad tu.

Náhradnú dopravu v úseku Esztergom - Esztergom-Kertváros začal zabezpečovať autobusy, a bolo potrebné zariadiť odstránenie následkov.

NAD bola spočiatku zavedená po Esztergom-Kertváros, neskôr posunutá až po Dorog, keďže tam je k dispozícii viac koľají pre odstavenie súprav. Dorog sa teda stal pre vlaky od Budapešti dočasnou konečnou a výdatne sa zaplnil Desirami. O dvanástej hodine sa takto zišlo rovno 8 kusov. Na čelách súprav vidíme zľava: 426.022, 011 a 010.

Koľajové žeriavy patrili pôvodne pod správu spoločnosti MÁV-TRAKCIÓ, ktorá sa 1.1.2014 včlenila do MÁV-START. V súčasosti má k dispozícii 3 klasické nehodové koľajové žeriavy rozmiestnené nasledovne:

• Szolnok: KRC 1220 (typ KIROW), číslo 99 55 9371 004-0, nosnosť 150 ton,
• Székesfehérvár: MD 1252 (typ EDK 1000), číslo 99 55 9371 002-4, nosnosť 120 ton,
• Ferencváros: MD 605 (typ EDK 300), číslo 99 55 9371 003-2, nosnosť 60 ton.

K nehode ešte v nočných hodinách vyštartoval nehodový vlak so žeriavom zo Szolnoku - a teraz už nebude veľkým prekvapením, keď povieme, že práve s rušňom M62.001 na čele.

V skorých ranných hodinách dňa 19. 1. sa pustil do práce, ktorá nebola ani tak náročná (ak odmyslíme, že ju sťažovali nízke teploty), ako skôr zdĺhavá. Žeriav najprv odložil zadnú a prednú časť Desira mimo hlavnej koľaje, aby sa vedel dostať do stanice a lepšie postaviť k vykoľajenému vozidlu. Potom postupne prebehlo nakoľajovanie predného, prostredného a napokon zadného podvozka, prestavenie poškodeného Desira na slepú koľaj, kontrola zvršku, usporiadanie súpravy nehodového vlaku a odchod späť do Szolnoku, kde prvý Sergej už toľké roky verne slúži.

Kým žeriav robí svoju prácu, v mrazivom predpoludní obdivujeme M62.001. Nerušenému foteniu z čela však bráni pripojený žeriavový vozeň, takže nezostáva iné, len trpezlivo čakať.

Zhoda okolností zariadila, že včasnú informáciu o výskyte M62.001 v Ostrihome mi poslal náš člen Johny, ktorý ju zas dostal od svojho známeho. Viacero fanúšikov sa ho už pokúšalo odchytiť v Maďarsku na nejakom výkone, v prevádzke, a to so striedavými úspechmi a hľa, napokon sa on vybral smerom ku nám.

Síce trvalo dlho v mrazivom počasí, kým práce skončili a kým bol rušeň konečne oslobodený od žeriavového vozňa, aby sa dali urobiť pekné zábery. Výsledok, myslím, stojí za to, ale posúdenie nechám na vás. A napokon, ktovie kedy sa najstarší z rodiny Sergejov dostane zas až takto blízko...

Až pred 15. hodinou sme sa konečne dočkali a M62.001 sa nám ukázal vo svojej plnej kráse. Na pozadí fotografií z tejto stanice, prirodzene, nesmie chýbať známa ostrihomská bazilika z rokov 1822-1856.

Nasleduje posun so súpravou tak, aby žeriav bol zaradený na konci vlaku.

Chvíle pred odchodom späť do Budapešti a Szolnoku. Celkom vpravo vidíme na slepej koľaji odstavenú jednotku 426.030, kvôli ktorej sa všetko odohrávalo. Tá sa presunula do dielní až dňa 23.1.2017.

Ak nie je uvedené inak, snímky autor, 19.1.2017.