Za fašiangovými zvykmi krátko do Švajčiarska

Zatiaľčo sa Fašiangy oslavujú väčšinou vo februári, sú vo Švajčiarsku dve oslavy, a to po Popolcovej strede v nedeľu Chienbäse v obci Liestal a v pondelok Morgestraich v meste Basel. Vycestoval som tam vlakom dňa 13. marca 2011. Najprv z Drážďan do Baselu SBB, kde som v meste hlavne dokumentoval električky a "kliky", ako tam volajú fašiangové spolky.

Bradatý Švajčiar, "klika" a električky v centre mesta.

Už deň pred sprievodom tie "kliky" behajú po meste, pričom im skoro každý dá prednosť, dokonca aj električky. Nájdete tam od škôlky až po seniorov každú vekovú kategóriu.

Pendolino.

Po súmraku som sa ale presunul mimoriadnym vlakom do Liestalu. Tam najprv na hôrke Burghügel zapaľujú veľkú vatru a potom sa koná sprievod so železnými vozmi, na ktorých horí drevo. Samozrejme, všetko sa to robí pod prísnym dohľadom hasičov.

Je to starý zvyk, ktorý má odohnať zimu. Mestská rada ho síce v roku 1948, kvôli nebezpečnosti zakázal, keďže ale v roku 1961 liestalskí občania zožali v sprievode v Bazileji veľký úspech s ohnivým vozom, nezostávalo nič iného, než ho aj v Liestale zasa povoliť.

Sprievod Chienbäse.

Síce majú na internetovej stránke napísané, že z bezpečnostných dôvodov by sa nemal sprievod fotografovať, ale to nikoho v praxi nezaujíma a na YouTube nájdete aj veľa videí z tejto akcie. To moje nájdete na tomto odkaze.

Pretože z Liestalu do Bazileja vlak potrebuje iba asi 10 minút a nechcelo sa mi sa dať veľké peniaze za ubytovanie, volil som preto spoj, ktorý ma odviezol čo najďalej od Liestalu, a to do Fribourgu.

Tam som si popozeral mesto a po polnoci som sa vrátil do Bernu. Pričom francúzsky hovoriaci sprievodca krútil hlavou nad tým, že som v mojom Swiss pase napísal 14. marec 2011 ako druhý deň cesty. Neviem prečo, asi u nich začína druhý deň najskôr okolo štvrtej ráno, keď vyštartujú prvé denné vlaky. Síce viem, že keď sa cestuje po 19. hodine nočným vlakom s príchodom nasledujúceho dňa, smie sa zapísať dátum predchádzajúceho dňa, ale cestoval som obyčajným osobákom…

"Pragotron" ukazuje mimoriadny vlak.

V Berne som mal 50 minút času, preskúmal som trochu okolie stanice a potom sa odviezol zvláštnym vlakom do Bazileja.

Náš mimoriadny vlak.

Sprievodca hlásil, že netreba sa tlačiť v prvých vozňoch, lebo na konci vlaku je dostatok voľných miest. Skutočne, okrem mňa cestovali v poslednom poschodovom vozni dohromady 4 cestujúci. Práve preto rád chodievam až na koniec, do posledného voza. Aj v Čechách a na Slovensku to často tak býva, že ľudia sú príliš leniví urobiť nekoľko krokov naviac a všetci nastupujú do jedných dvier, pričom dokonca stoja vo vozni, zatiaľčo vzadu je dosť miesta.

Po príchode sprievodca hlásil: „Have a nice Morgestraich“, čo asi mal byť rým.

Presne o 4. hodine ráno sa vypne v meste všetko verejné osvetlenie a potom začína niekoľkohodinový sprievod, pričom sa stále hrá ten istý marš s flautami a bubnami. Chudáci hudobníci, ja by som to nekoľko hodín nevydržal :)

Ráno o siedmej som mal z toho dosť a vybral som sa na cestu domov, aj keď ešte stojí za to na slávnostiach nekoľko dni vydržať a ísť si napríklad na námestie Münsterplatz prezrieť od pondelka večera do stredy obrazy, ktoré v sprievode viezli so sebou alebo v utorok si vypočuť Guggenmusik, čo je disharmonická bláznivá hudba.

Viac fotografií z Liestalu nájdete na tejto stránke a z Bazileje na tejto stránke.