Štyri týždne v Piešťanoch (1)

Na liečení som bol od 12. marca do 9. apríla 2017. V nedeľu 12. marca som cestoval z Košíc do Piešťan vlakom R 604 s odchodom o 8.08 h, pričom cesta ubehla dobre a bez problémov.

Prvý raz som bol na stanici len tak pozrieť, ako to tam vyzerá, v stredu 15. marca. Odfotil som si vlak R 606, na čele ktorého bola gorila 350 016-2. Vzhľadom na to, že dopoludnia som mal procedúry, mal som možnosť chodiť na stanicu len poobede. Nevýhodou tu bola vzdialenosť môjho liečebného domu Balnea Splendid od stanice. Ten stojí takmer v zadnej časti kúpeľného ostrova a to je od stanice vyše troch kilometrov. Autobus MHD premáva len raz za hodinu a peši je to pre mňa hodina chôdze.

V Piešťanoch boli popoludní, vzhľadom na postavenie slnka, fotiteľné len vlaky prichádzajúce od Žiliny. Vlaky prichádzajúce z opačného smeru, od Bratislavy, boli v protisvetle. Niekoľko vlakov som takto aj sfotil. Aj prikladám ich fotky.

Hneď na druhý deň, 16. marca som sa vybral na stanicu zas. Za dve hodiny, ktoré som strávil na stanici, som vyfotil elektrickú poschodovú jednotku 671 004-0, ktorá išla z Bratislavy do Trenčína ako REX 1731. O jedenásť minút za ním prifrčal R 609 Spišan s rušňom 362 001-0 na čele. Aj tento vlak prichádzal v protisvetle. S pätnásťminútovým meškaním dotiahla gorila 350 013-9 R 606 z Košíc. Na šiestu koľaj došiel od Trenčína manipulačný vlak. Posunoval na Trenčianskom zhlaví s vozňami na nejakú vlečku. Počkal som si na IC 522, ktorý podľa GVD prechádza Piešťanmi o 15.4 h. Hneď po prechode IC odišiel aj manipulák. Mal som v úmysle počkať ešte RR 714. Ale pred jeho príchodom ešte išiel z opačnej strany RR 711 Inovec s rušňom 361 105-0 na čele. No a očakávaný RR 714 Dubeň dotiahla mašina 361 106-8. Odfotil som ho a pobral sa preč. Týmto sa pre mňa šotoušský deň skončil.

Piešťany: 742 125-8 s manipulačným vlakom © Ondrej Krajňák

Dva dni sa nedialo nič. Potom prišla nedeľa. Nedeľa je v kúpeľoch voľný deň. Nie sú žiadne procedúry, žiadne povinnosti. Ja som si naplánoval na nedeľu 19. marca turistický výlet. Vlaky totiž nie sú mojím jediným koníčkom. Mám viacero rôznych záľub a jednou z tých hlavných je aj turistika. Už niekoľko rokov sa pohrávam s myšlienkou navštíviť všetkých päť trojhraničí Slovenskej republiky. Len moje zdravotné problémy odďaľovali uskutočnenie tohto, pre mňa turistického bonbónika. Tak mi napadlo už pred nástupom na liečenie, že aspoň dve z piatich trojmedzí by som mohol navštíviť počas pobytu v kúpeľoch. Ako prvý som si vybral trojhraničný bod pri Čunove, v ktorom sa stretávajú hranice Slovenska, Maďarska a Rakúska.

Pripravil som si presný itinerár, aby som to stihol. V tú nedeľu som hneď po raňajkách cestoval autobusom MHD na stanicu. Odchody autobusov MHD z kúpeľného ostrova sú tak nastavené, že ich príchod na stanicu nepasuje ani k párnym, ani k nepárnym vlakom. Tak som bol na stanici už o 8.12 h a môj vlak R 600 má mať odchod o 9.07 h. Ďalším spojom MHD by som ho už nestihol. Neostávalo mi nič iné, len čakať. Vošiel som do čakárne a na informačnej tabuli vidím, že môj vlak mešká 60 minút. Ostal som trochu zaskočený. Ráno som nemal času klikať po internete a pozerať koľko bude meškať. Rátal som s pravidelným meškaním 10 - 15 minút. Ale 60 už bolo veľa. Nabúralo mi to celý časový plán. Už je jasné, že do večere sa nevrátim. No, ale snáď bez jednej večere prežijem. Počkám, pocestujem do Bratislavy a tam uvidím ako bude.

Piešťany: 350 012-1 na čele R 603  © Ondrej Krajňák

Tak som teda čakal. O 8.52 h som fotil presne načas prichádzajúci R 603, ťahaný gorilou 350 012-1. O 10.07 h došiel zmeškaný vlak s dvoma rušňami na čele. Za vlakovým rušňom 363 135-5 bol pokazený stroj 363 143-9. Kde došlo k poruche a kde nastúpil do čela vlaku náhradný stroj, som už nezisťoval. Už počas hodinovej jazdy vlakom som skúmal iné možnosti cestovania prostriedkami MHD z hlavnej stanice do Čunova. A našiel som.

V Bratislave som po vystúpení z vlaku ostal na peróne len veľmi krátko a pobral som sa na zastávky MHD. V staničnej hale som si kúpil v stánku cestovné lístky na MHD. Nebudem podrobne opisovať cestovanie autobusmi. Bolo to bezproblémové a jednoduché. Vystúpil som na zastávke Čunovské jazero. Autobus tu odbočil do dediny a ja som sa pobral peši po ceste č. 2 smerom k hraničnému prechodu do Maďarska. Súbežne s cestou tu vedie i železničná trať do Maďarska. Asi po jednom kilometri som došiel na križovatku. Doprava odbočovala účelová asfaltka. Odbočil som aj ja. Prešiel som cez železničné priecestie a o chvíľu i nadjazdom ponad diaľnicu. Za nadjazdom asfaltka skončila a ďalej som už išiel po obyčajnej poľnej ceste.

Počasie bolo veľmi zlé. Bolo zamračené, chladno a s prestávkami aj mierne mrholilo. Preto aj prach na tejto ceste sa zmenil na blato. Ale stred cesty bol trávnatý, takže sa dalo celkom dobre kráčať. Asi po kilometri som došiel na peknú asfaltovú cestu, ktorá križovala moju poľnú cestu. Je rovná ako šnúra. Odbočil som teda doľava smer Maďarsko a kráčal pohodlne po peknej ceste. Dumal som, načo môže slúžiť a nejako mi to tak vychádza, že to bola cesta popred bývalé ostnaté drôty a slúžila hraničiarom. Pri maďarskej hranici sa stočila doľava k cestnému hraničnému prechodu. Ja som sa otočil doprava k neďalekému trojmedziu Slovenska, Maďarska a Rakúska.

Hraničný kameň troch štátov dopĺňa kompozícia moderného umenia uprostred rozsiahlych lánov polí. Sochy od umelcov z Rakúska, Slovenska a Maďarska stoja na tomto mieste od roku 1992 a symbolizujú porozumenie a priateľstvo medzi tromi krajinami. Nechýba tu ani ostnatý drôt, ako symbol starej totality. Žiaľ, mnohé z umeleckých diel už načal zub času, potrebovali by revitalizáciu. Je tu tiež trojrohý stôl s tromi štátnymi znakmi, aj mapa cyklotrasy, ktorá vedie až k Neziderskému jazeru.

Čunovo: Autor na trojmedzí © Ondrej Krajňák

V rýchlosti som zdokumentoval všetko, čo ma zaujalo. Vyfotil som sochy, z ktorých niekoľko prikladám aj v galérii. Urobil som si aj autoportrét a zbalil svoje fidlátka. Posedieť pri trojrohom stole a urobiť si piknik v prírode sa nedalo. Počasie sa zhoršilo a asi po šiesty krát začalo pršať. Síce mierne, ale sedieť pod dáždnikom sa mi nechcelo.

Pobral som sa teda naspäť na tú asfaltku a po nej, kopírujúc maďarskú hranicu som došiel až na starý cestný hraničný prechod do Maďarska. Odtiaľ je to ešte okolo dvoch kilometrov do obce Čunovo. Stálo tam pekné zelené auto a v ňom dvaja mladí muži, ktorí radi pomáhajú a chránia. Podišiel som k ich autu a opýtal som sa, ktorou cestou je to do dediny najbližšie. Aby som náhodou nezačal kráčať po nejakej účelovej ceste, ktorá skončí niekde uprostred poľa. Páni sa ma pýtajú, že načo chcem ísť do dediny. A ja, že na autobus. Potrebujem sa dostať do mesta na hlavnú stanicu. Tak si sadnite. Ponúkol ma mladý uniformovaný muž, sediaci vpredu vedľa šoféra. Takmer som onemel.

Sadol som dozadu a vyrazili sme vpred. Pred Rusovcami sme dobehli autobus MHD, ktorý prišiel z bočnej cesty od dediny. Predbehli ho a na zastávke pred železničnou stanicou Rusovce mi zastavili, takže som mal hneď spoj do mesta. Bol som im veľmi vďačný. Nielen že mi ušetrili asi dva kilometre chôdze, ale aj čas. Tú hodinu, o ktorú ma ráno pripravil meškajúci vlak, mi vrátili policajti rýchlym presunom k autobusu.

Stihol som v pohode R 611 s odchodom o 15.55 h z Bratislavy. Ešte som mal aj pár minút času, takže som si urobil aj niekoľko záberov na stanici. Do oka mi padol žltý vlak RJ 1038 na čele s Vectronom 193 214-3. Potešil ma i Herkules ÖBB 2016 037-1 na čele REX 2525 do Viedne. V rýchlosti ešte záber na čelo práve vchádzajúceho a tu končiaceho vlaku REX 1724 z Prievidze, s rušňom 361 102-7 na čele. Pochmúrne počasie mi umožnilo fotiť na oboch zhlaviach stanice. Presunul som sa na opačnú stranu a tu som vyfotil IC 514 s gorilou 350 011-3 na čele. Ešte pohľad do diaľky na prvé nástupište na laminátku 240 028-1, ktorá práve zachádzala na súpravu. A tesne pred odchodom som ešte vyfotil „svoj“ vlak R 611, na čele ktorého trónila mašinka 362 004-4. Nastúpil som a po necelej hodine jazdy skončil svoj pekný výlet v Piešťanoch.

Bratislava hl. stanica: Herkules 2016 037-1 na čele REX 2525 do Viedne © Ondrej Krajňák

V utorok 21. marca popoludní som strávil opäť takmer tri hodiny na piešťanskej stanici. Stále očakávam, že odfotím nejaký nákladný vlak, ale stále nič. O takomto čase tu vidím stále iba tie isté vlaky. Najskôr poschodovú jednotku 971 003-9/671 003-2 ako REX 1731. Za ním R 609 vedený retro gorilou ES 499 0001. Potom mierne zmeškaný R 606 s rušňom 361 109-2 na čele. O 15.42 h som si počkal na rýchly „prelet“ IC 522, tentokrát s gorilou 350 011-3 na čele. Rovnaký tranzistor a v rovnakom čase ako minule s manipulačným vlakom. Posledný záber na RR 711 do Žiliny vchádzajúci v protisvetle a pobral som sa preč. Nákladných vlakov na hlavnom ťahu popoludní akosi púšťajú pomenej.

Piešťany: 742 125-8 s manipulačným vlakom © Ondrej Krajňák

V stredu 22. marca som mal zaujímavý popoludňajší výlet. Prišiel pre mňa autom do kúpeľov obyvateľ Piešťan, známy vlakyneťák Alfi. Odviezol ma do neďalekej dediny Moravany nad Váhom a porozprával mi o histórii bývalej lesnej úzkokoľajky. Najskôr sme sa zastavili v dedine pri rodinnom dome, ktorý kedysi slúžil ako stanica. Hneď vedľa toho domu je drevená stavba, ktorá slúžila ako sušiareň dreva. Píla sa nezachovala. Autom sme potom išli do Výtockej doliny. Tu mi poukazoval niektoré pozostatky násypov, zvyšky mostov, priepust a podobne. O tejto železničke si môžete prečítať tu.

V tejto doline bola kedysi aj „fabrika“ na výrobu zápaliek. Ľudovo sa jej hovorilo sirkáreň. „Fabriku“ na výrobu dechtu, octu, parkiet a zápaliek založil gróf Kurt Zedwitz z Nemecka po roku 1882. Práve z dreva vyťaženého v týchto lesoch sa vyrábali zápalky a z buka aj zápalkové krabičky, ktoré sa posielali aj do zápalkárne v Bytči. Fabriku nezachycujú žiadne fotografie.

Na záver ma odviezol k nemu do jeho domu, kde má na dvore niekoľko artefaktov z malých železníc. Aj akúsi električku. Hrá sa s vláčikmi svojím spôsobom, doma na dvore. Poďakoval som sa mu za pekné popoludnie a šiel som sa prejsť po meste a peši do kúpeľov. Takto sa skončil ďalší, pre mňa zaujímavý deň.

Moravany nad Váhom: Dom, ktorý slúžil v minulosti ako stanica © Ondrej Krajňák

Vo štvrtok 23. marca som bol popoludní na stanici zas. Opäť tie isté vlaky. Len rušne na čele týchto vlakov boli iné. Vlak REX 1731 dnes tvorila jednotka 671 008-1/971 008-8. Dnes sa na mňa usmialo máličko aj šťastie. O 14.42 h sa prehnal cez stanicu nákladný vlak s esom 363 095-1 na čele. R 609 ťahala mašinka 362 010-1. Menšia zmena bola aj na manipulačnom vlaku. Dnes ho obsluhoval tranzistor 742 634-9, čo ma aj potešilo. R 606 dnes dotiahla gorila 350 002-2 a nakoniec som si počkal i na IC 522. Dnes mu dominovala 350 015-4.

Piešťany: 363 095-1 s nákladným vlakom © Ondrej Krajňák

V piatok 24. marca som si popoludní urobil krátky výlet do Trnavy. Veľmi dávno som nebol v centre tohto pekného mesta. Na stanicu v Piešťanoch som sa odviezol autobusom MHD. Do odchodu môjho vlaku R 604 s odchodom z Piešťan o 13.07 h som mal dosť času, tak som čakal a opäť som mal šťastie. Tak ako včera, prešiel nákladný vlak a s tým istým rušňom na čele. Dnes som fotil R 607, na čele s rušňom 361 126-6. Môj vlak R 604 meškal svojich takmer pravidelných desať minút. Mne to nevadilo. Času som mal dosť.

V Trnave som sa na chvíľu zastavil na stanici. Odfotil som odstavenú súpravu s laminátkou 240 122-2 na čele a pobral som sa peši do centra mesta. Prešiel som si pešiu zónu na Hlavnej ulici, odfotil mestskú vežu, na Trojičnom námestí Súsošie Najsvätejšej Trojice a úzkou uličkou Mikuláša Schneidera - Trnavského som prešiel k Dómu sv. Mikuláša. Urobil som pár záberov a po Kapitulskej ulici som prešiel k múzeu. Od múzea naspäť cez pešiu zónu na stanicu. Bola to len taká krátka prechádzka. Pofotil som, čo ma zaujímalo, a to mi stačilo. Bol som, videl som. Na stanici ma zaujala pri prvom nástupišti replika parného rušňa The Rocket (raketa) z roku 1829, ktorú vtedy vyrobil George Stephenson. Tú dnešnú v Trnave vyrobil člen KPŽT Igor Rendek. V tejto súvislosti ma napadá otázka. V roku 1829 už poznali význam slova raketa? Odkiaľ to slovo vzali?

Trnava: The Rocket © Ondrej Krajňák

Hneď vedľa stála odstavená súprava s laminátkou 240 084-4 na čele. Aj tú som si odfotil a vtom povedľa mňa preletel Vectron 193 222, ktorý, ako som sa tu v reportáži o ňom dozvedel, zrejme absolvoval skúšobnú jazdu. Podarilo sa mi ho v rýchlosti zaznamenať. Odfotil som i vratnú súpravu s riadiacim vozňom 951 001-7 na čele, ktorá odchádzala ako REX 4286 do Břeclavi. Počkal som si pri prvom nástupišti ešte na IC 522. Dotiahla ho gorila 350 019-6. O pár minút sa v protisvetle objavil IC 513 s gorilou 350 015-4 na čele. Tým sa pre mňa výlet v Trnave skončil. Vlakom R 611 som sa vrátil do Piešťan. Tu som si ešte počkal na R 608 na čele s gorilou 350 002-2 a pobral som sa späť do kúpeľov.

Trnava: Vectron 193 222 pri skúšobnej jazde © Ondrej Krajňák

Na záver ešte niekoľko slov a fotiek v galérii o Piešťanoch

Prvá písomná zmienka o Piešťanoch pochádza z roku 1113. Piešťany boli aj kráľovským majetkom a súčasťou hradného panstva Tematín. V roku 1348 daroval kráľ Ľudovít I. hrad a panstvo Tematín magistrovi Mikulášovi Kontovi. Po vymretí tohto rodu ich od kráľa Ľudovíta II. získal Alexej Thurzo. Roku 1720 daroval panovník Karol VI. panstvo Hlohovec (a s ním i Piešťany) Jánovi Leopoldovi Erdődymu. Erdődyovcom patrilo mestečko Piešťany až do roku 1848 (zrušenie nevoľníctva), a kúpele až do roku 1940 (zoštátnenie).

Začiatkom 19. storočia (okolo roku 1820 – 1822) dal Jozef Erdődy vybudovať v klasicistickom štýle prvé murované kúpeľné budovy, ktoré boli dobudovávané a prestavované v priebehu celého 19. storočia (od roku 1923 známe pod názvom Napoleonské kúpele). V roku 1889 dostala kúpele do prenájmu od rodiny Erdődyovcov firma Alexander Winter a synovia. K tomuto obdobiu sa viaže najväčší rozkvet kúpeľov a mesta, dochádza k veľkorysej výstavbe kúpeľných objektov a vďaka propagácii sa stali známe v celom svete. Zaslúžil sa o to najmä syn Alexandra Wintera Ľudovít Winter, slovenský podnikateľ židovsko-maďarského pôvodu, nájomca, budovateľ piešťanských kúpeľov a tvorca ich svetového mena. Postavili kúpeľnú dvoranu (1894), kúpele Františka Jozefa (1898), hotel Thermia palace s balneoterapiou Irma (1912) a ďalšie. Výrazne sa zaslúžil o premenu obce Piešťany na mesto.

Počas prvej svetovej vojny bola postavená liečebňa Pro patria (Za vlasť). V roku 1940 došlo ku zoštátneniu kúpeľov, 1948 ku ich znárodneniu. Počas druhej svetovej vojny kúpele stagnovali. Rozvoj zabezpečil až zákon o preventívnej starostlivosti z roku 1951. Kúpeľný ostrov nadobudol definitívnu podobu v rokoch 1965 – 1982 po výstavbe moderného balneoterapeutického a hotelového komplexu Palace, Esplanade, Splendid a Grand a balneorehabilitačné centrum. Od roku 1945 užívajú Piešťany štatút mesta, od roku 1956 štatút kúpeľného mesta medzinárodného významu, od 1996 okresného mesta.

Piešťany: Napoleónske kúpele  © Ondrej Krajňák