Dlhy z roku 2016: Výročia okolo Smoleníc a Dobrej Vody

Chcel by som preto pripomenúť niektoré výročia zo sveta železníc, aj keď som sa ich osláv nezúčastnil, prípadne zúčastnil len okrajovo.

Posledná časť mojich návratov k železničným výročiam z roku 2016 sa bude zaoberať priemyselnou úzkorozchodnou železnicou, ktorá nie je verejnosti až tak známa, ale priaznivci slovenských úzkorozchodných železníc ju určite dobre poznajú. V roku 2016 uplynulo 115 rokov od udelenia prvého prevádzkového povolenia pre priemyselnú železnicu chemickej továrne Jozefa Pálffyho zo Smoleníc (1901) a tiež 50 rokov od administratívneho zrušenia posledného úseku spomenutej železnice (1966).

Zámok je jednou z najznámejších stavieb v širokom okolí Smoleníc... © Marko Engler

V druhej polovici 19. storočia získala Smolenické a Chtelnické (Dobrovodské) panstvo, rozprestierajúce sa čiastočne na pohorí Malé Karpaty a čiastočne na Podunajskej pahorkatine severne od Trnavy, jedna vetva bohatej šľachtickej rodiny Pálffy. So snahou o zužitkovanie lesného a poľnohospodárskeho bohatstva prichádzala do lesov aj vtedajšia nová technika – železnica. Boli to najmä animálne lesné železnice, ktorých dĺžka postupnou výstavbou presiahla na pálffyovských panstvách 55 km.

Chemická továreň Jozefa Pálffyho v stave okolo roku 1904... © zbierka Gabriela Hazuchová

Podstatne rozsiahlejšie využitie získala až ďalšia železnica vybudovaná v okolí Smoleníc – priemyselná železnica chemickej továrne. Gróf Jozef Pálffy dal v rokoch 1880 až 1883 postaviť pri Horných Orešanoch chemickú továreň na spracovanie dreva suchou destiláciou. Keď bol o výrobky záujem, rozhodol sa dať postaviť aj ďalšiu chemickú továreň pri Dobrej Vode, čím mohol výhodnejšie spracovávať najmä drevo z okolia Dobrej Vody, Naháča, Dechtíc a Chtelnice.

Priemyselná železnica chemickej továrne v stave po prvej svetovej vojne... © zbierka Boris Janto

Druhú chemickú továreň postavili v rokoch 1899 až 1901. Oproti svojej staršej sestre z Horných Orešian bola menšia a zameraná len na základnú výrobu – suchú destiláciu. Pri suchej destilácii však vznikali rôzne ďalšie produkty, ktoré bolo možné ďalej spracovávať na tovar, o ktorý bol na trhu záujem. Ten sa spracovával výlučne v továrni pri Horných Orešanoch. Preto sa gróf Jozef Pálffy rozhodol spojiť obidve továrne úzkorozchodnou priemyselnou železnicou. Poloha tovární a vtedy len nedávno dokončenej verejnej miestnej železnice Nitra – Trnava – Smolenice – Kúty – Břeclav mu umožnila jednou traťou spojiť nielen továrne navzájom (doprava surovín a polotovarov), ale ich aj napojiť na verejnú železnicu (export hotových výrobkov alebo dovoz surovín k výrobe, ktoré sa v tunajšom okolí nevyskytovali, ako napríklad čierne uhlie).

Prekládková stanica v Smoleniciach zabezpečovala spojenie s verejnou miestnou železnicou... © Augustín Horváth

Medzi Smolenicami a Trstínom sa tak vybudovala prekládková stanica medzi úzkorozchodnou priemyselnou železnicou a verejnou normálnerozchodnou železnicou. Stanica na miestnej železnici sa v tom čase nazývala „Nádas-Szomolány“, dnes ju poznáme ako „Smolenice“.

Drevo sa do chemických tovární zvážalo najmä lesnou, ale aj priemyselnou železnicou... © Augustín Horváth

Doprava medzi továrňami a stanicou nebola však jediným účelom, ktorému priemyselná železnica slúžila. Postupne sa do lesov vybudovali odbočky slúžiace predovšetkým na zvážanie dreva, čím táto železnica postupne presiahla 70 km svojej dĺžky. Zatiaľ čo v okolí Horných Orešian slúžila lesná železnica (s konským pohonom) na zvážanie dreva až do obdobia po druhej svetovej vojne, v okolí Dobrej Vody boli trate lesnej železnice prestavané na parametre priemyselnej železnice a tak s ňou splynuli v jeden celok.

Na priemyselnej železnici jazdilo množstvo - aj zaujímavých - železničných vozidiel... © zbierka Boris Janto

Samotné trate neboli jediným zaujímavým technickým objektom v okolí Smoleníc a Dobrej Vody (samozrejme z pohľadu železníc). Na priemyselnej železnici sa totiž postupne vytvoril zaujímavý park železničných vozidiel rozchodu 600 mm, či už jednoúčelový alebo často viacúčelový. Na celej sieti sa postupne používalo okolo 120 vozňov a minimálne 6 parných rušňov. Pribudli aj dreziny a neskôr motorové rušne. Nákladné vozne tvorili najmä plošinové, vysokostenné, kryté a cisternové vozne. Pre dopravu osôb slúžilo aj niekoľko osobných vozňov, pravidelná verejná doprava však na trati zavedená nikdy nebola.

Spomienku na priemyselnú železnicu dotvára jediný jej zachovaný parný rušeň... © Mgr. Klára Englerová

Ako sa priemyselná železnica postupne od roku 1901 rozvíjala, sa postupne do roku 1966 aj zrušila. Nielen, že sa vyťažilo drevo v okolitých lesoch, ale v roku 1966 skončila aj suchá destilácia v továrni pri Horných Orešanoch potom, čo sa zrušila v roku 1951 aj v pobočnej továrni pri Dobrej Vode. Chemická výroba, ktorá v kraji fungovala od roku 1883, sa presunula do nového chemického závodu postaveného vedľa železničnej stanice Smolenice. Ten od roku 1968 funguje dodnes, ale jeho výrobný sortiment tvoria najmä farby, riedidlá, lepidlá a pod. Suchá destilácia sa v 60. rokoch sústredila do jediného závodu na Slovensku – v Likieri pri Hnúšti na Strednom Slovensku. Po priemyselnej železnici tak zostalo len niekoľko vyradených vozidiel, opustené násypy, fotografie a blednúce spomienky pamätníkov.

Ako plynie čas, sa pozostatky po priemyselnej železnici hľadajú čoraz ťažšie... © Marko Engler

Dodnes je po nej možné v teréne nájsť zvyšky násypov, aj tie však už zvetrávajú alebo ustupujú novším stavbám, ako napríklad vodnej nádrži pri Horných Orešanoch v rokoch 1990 až 1992. Postupne vymierajú aj pamätníci, ktorí na nej pracovali alebo pri nej vyrastali.

Tu po roku 1966 neprešla rozchodom 600 mm ani jedna náprava... © Marko Engler

Našťastie sa už v 80. rokoch začali o posledné fragmenty priemyselnej železnice zaujímať železniční nadšenci. Parný rušeň vystavený ako detská preliezačka pri starej továrni sa podarilo zachrániť a možno sa ešte dočká, že bude opäť jazdiť vlastnou silou po úzkorozchodných koľajach, aj keď už nie po tých „svojich“.

...našťastie nie naveky, pretože kríženie sa podarilo zachovať a dnes už "slúži" na Katarínke... © Marko Engler

Napríklad unikátne koľajové kríženie rozchodu 1435 mm a 600 mm, sa v roku 1998 vystavilo na krátky čas v areáli píly pri stanici Smolenice, no neskôr sa presunulo na Lesnú železnicu Katarínka, kde bolo napojené na tamojšiu muzeálnu trať rozchodu 600 mm.

Nielen úzkorozchodné železnice majú v Smoleniciach zaujímavú históriu... © Marko Engler

Históriu priemyselnej železnice chemickej továrne v Smoleniciach som spomenul len veľmi stručne. Podstatne viac údajov nielen o nej, ale aj o ostatných železniciach v jej okolí, sa dá nájsť v novej publikácii s názvom „Železnice v okolí Smoleníc a Dobrej Vody“. O nej však až nabudúce...

Rozsah priemyselnej železnice chemickej továrne Jozefa Pálffyho... © Marko Engler

Odkazy:

• Fórum - Všeobecná diskusia - Lesná železnica Smolenice - Dobrá Voda
• Priemyselné a lesné úzkorozchodné trate v okolí Smoleníc
• Po stopách Dobrovodskej lesnej železnice
• PRIEMYSELNÉ A LESNÉ  ÚZKOROZCHODNÉ TRATE V OKOLÍ SMOLENÍC
• Po stopách stratenej lesnej železnice v Malých Karpatoch
• HISTÓRIA TRATÍ NA PANSTVE JOZEFA PÁLFFYHO
• Po stopách Malokarpatskej železnice