Železnice v okolí Smoleníc a Dobrej Vody – kniha z roku 2017

V blízkej dobe by sa mala uskutočniť aj oficiálna verejná prezentácia tejto knihy, či ako sú poniektorí zvyknutí hovoriť „krst“ knihy. Niečo zo zamýšľaného podujatia ponúkam aj čitateľom VLAKY.NET už teraz v riadkoch uvedených nižšie.

Komplexné spracovanie vývoja železníc v regióne pod Zárubami, ktoré som prvý raz publikoval v roku 1998, tak po 19 rokoch dospelo do podstatne objemnejšej knihy. Prvotná myšlienka na jej napísanie však vznikla neplánovane a vlastne úplne náhodou.

Moje prvé pátranie po pozostatkoch železnice prebiehalo začiatkom 90. rokov bez mapy... © Marko Engler

O úzkorozchodných železničkách v okolí Smoleníc som sa dozvedel prvý raz v roku 1990. Bolo to z niekoľkých fotografií a z kníh od Štefana Jastrabíka a Augustína Horvátha o Chemolaku (1973, 1983), keďže som sa už od útleho detstva zaujímal o dopravu a najmä o železnice. Následne som cez voľný čas navštevoval vtedy ešte žijúcich pamätníkov a túlal sa (najmä v spoločnosti mojich spolužiakov zo Základnej školy v Smoleniciach) po zarastených násypoch bývalej úzkokoľajky. Pôvodne ma však lákala najmä zvedavosť, keďže som sa chcel dozvedieť o železničke viac, viac a viac. Jej dokumentovanie pre mňa nebolo až tak podstatné. Vtedy som mal len starý fotoaparát VILIA, ktorý občas dokázal nejaký záber aj zaostriť, a dostupné kopírky ešte neboli schopné kvalitne skopírovať fotografie. Preto sa mi z toho obdobia nepodarilo takmer nič zachytiť na fotografiách a ani vytvoriť kvalitné kópie fotografií od pamätníkov, ktoré mi ukázali. Bol som rád, keď som sa niečo nové o železničkách dozvedel.

Nájsť trasu železnice po 30 rokoch od jej zrušenia bez mapy bol veru problém... © Marko Engler

Objavenie napríklad skrine nákladného vozňa sa rovnalo radosti zlatokopa pri objavení zrnka zlata... © Marko Engler

V roku 1993 mi jeden môj veľmi dobrý kamarát pán Petr Blatný ponúkol možnosť vytlačiť publikáciu o smolenických železničkách, ak zozbieram dostatočné množstvo materiálu. On sám mal už vtedy skúsenosti s amatérskou prípravou niekoľkých publikácií, ktoré vydal s Ing. Vladimírom Londinom z Olomouca. Pre mňa to bolo niečo nové, o čom som nemal ani poňatie, čo to bude všetko obsahovať a najmä vyžadovať z môjho osobného voľna.

Široké okolie Zárub v Malých Karpatoch som mal pochodené už počas absolvovania základnej školy... © Marko Engler

Škoda tých záberov, ktoré sa mi už starým fotoaparátom VILIA nepodarilo urobiť kvalitne... © Marko Engler

Pozostatky po úzkokoľajke v Kátlovciach som objavoval najmä vďaka miestnym pamätníkom... © Marko Engler

Myšlienka sa mi však zapáčila, a tak som postupne do roku 1997 zbieral o smolenických železničkách všetko, čo sa dalo. V tom období ešte pre mňa nebol dostupný internet, ba ani počítač. Ani som nevedel, že existujú skenery, digitálne fotoaparáty a množstvo ďalších technických vynálezov, ktoré uľahčujú prípravu publikácií. Veď ako žiak som nemal ani len na kvalitný fotoaparát.

Výsledok ponuky pána Petra Blatného - brožúrka vytlačená v roku 1998... © Marko Engler

V roku 1996 som sa na Strednej priemyselnej škole dopravnej v Trnave „zoznámil“ s počítačom a tam sa mi v roku 1997 aj podaril spísať text k zamýšľanej publikácii. Ten som potom odovzdal Petrovi Blatnému spolu s dostupnými fotkami a s obrázkami, čo som si nakreslil. On potom z toho zostavil brožúrku, ktorá vyšla tlačou v roku 1998 v Olomouci (žiaľ, bez potrebnej kontroly a jazykovej korektúry pred tlačou – po odovzdaní materiálu som ju videl až vytlačenú).

Kvalita zodpovedajúca nákladom na tlač - pre mňa však v tom čase niečo úžasné... © Marko Engler

Útla brožúrka s názvom „Smolenice a železnice v okolí“ bola na svete a tak som sa ju snažil dostať, kam som si len spomenul. Ona spôsobila, že sa mi najmä z Prahy ozvalo niekoľko ľudí, ktorí mi poskytli ďalšie množstvo informácií z archívov, ktoré zrejme nikdy nenavštívim (týmto ďakujem najmä pánom Zdeňkovi Bauerovi, Zdeňkovi Hrdinovi a Romanovi Jeschkemu). To ma povzbudilo k príprave druhého vydania spomenutej publikácie, ktoré by už obsahovalo doplnené údaje.

Ako sa zlepšovala fotografická technika, pokračovalo aj moje podrobné pátranie v teréne... © Marko Engler

Väčšina ľudí používa v lese cestu vpravo, to len takí ako ja idú po telese bývalej železnice... © Marko Engler

Predstava, že tadiaľto voľakedy išiel parný vlak... © Marko Engler

Čoraz častejšie je problém po telese bývalej železnice prejsť... © Marko Engler

Aj priepustok má pre železničného nadšenca po objavení nesmiernu cenu... © Marko Engler

Takto videli zrúcaninu Katarínka cestujúci priemyselnej železnice... © Marko Engler

Keďže som to všetko robil len vo svojom voľnom čase ako koníčka, musel som písanie presúvať tak, ako som mal čas sa mu venovať. Preto sa druhé vydanie neustále odkladalo, pričom medzičasom som získal ďalšie a ďalšie údaje, ktoré bolo potrebné zapracovať do pripraveného textu.

V archívoch sa dá nájsť veľa dokumentácie k železnici (príklad zo ŠA BA, Fond Bratislavská župa II 1923-28)...

...ale ani situácia trate Prekážka - Dobrá Voda z roku 1901 nezodpovedá skutočnému vyhotoveniu stavby (príklad zo ŠA BA, Fond Bratislavská župa II 1923-28)

Jedna z mnohých nakreslených situácií, ktorá bola nakoniec zrealizovaná inak - továreň Dobrá Voda (príklad zo SNA BA, Fond Rod Pálffy, panstvá Smolenice a Dobrá Voda – č. 27)

Kde to bolo? Bolo to vôbec postavené? Ak áno, tak presne takto? To sú časté otázky pri bádaní v archívoch (príklad zo SNA BA, Fond Rod Pálffy, panstvá Smolenice a Dobrá Voda – č. 27)

Výrazný zlom nastal v roku 2009, keď ma našiel pán Vladimír Okruhlica, žijúci pamätník z posledného obdobia priemyselnej železnice. Jeho výborná pamäť na technické detaily mimoriadne obohatila pripravovanú publikáciu, či už textom alebo obrázkami. Niekoľko rokov (2009 až 2016) sme spolu prejednávali množstvo detailov z existencie železnice, ktoré sa nenájdu už ani v archívoch. Nezabudnuteľné tak pre mňa zostanú aj prechádzky s ním po trasách bývalej železnice, na ktorých mi ukazoval, ako to v 50. a 60. rokoch skutočne bolo.

Kráčame po bývalej lesnej železnici - veru ťažko by sa hľadalo bývalé teleso bez vodcu (ktorý mal v tom čase už 70 rokov!) © Marko Engler

Aj v tom medveďom cesnaku viedla voľakedy lesná železnica... © Marko Engler

Pamätník si aj po 60 rokoch presne spomínal, kadiaľ viedla lesná železnica... © Marko Engler

Kde-tu sme ešte našli aj časti bývalého koľajiva lesnej železnice... © Marko Engler

Koľajnicu lesnej železnice od firmy Krupp z roku 1899 sme našli napríklad na plote... © Marko Engler

Nebyť vynikajúcej technickej pamäte pána Vladimíra Okruhlicu, tak sa o takýchto vozidlách už zrejme nikdy nedozviem... © Marko Engler

Napriek tomu mi do finálneho dokončenia publikácie stále chýbalo prejsť si ešte niektoré archívy, o ktorých som vedel, že v nich budú údaje o smolenických železničkách a ktoré boli ako-tak pre mňa dostupné.

Pri preskúmavaní archívnych materiálov som sa snažil preveriť takmer všetko... © Marko Engler

...aby mohli vzniknúť aj takéto dokumentačné nákresy... © Marko Engler

V tom čase – okolo rokov 2011 až 2012 ma oslovil aj pán Tomáš Haviar, ktorý tiež pripravoval publikáciu o železničkách v okolí Smoleníc, Malaciek a Rohožníka. Zo spoločného vydania publikácie nakoniec zišlo, čo mi umožnilo v pokoji dokončiť archívny výskum a pripraviť všetky kresby, ktoré som si zaumienil spracovať. Záležalo mi najmä na prehľadných mapkách, z ktorých sa dajú vyčítať trasy železnice, aby sa záujemcovia mohli aj v súčasnosti vydať po stopách bývalých železníc v okolí Smoleníc a Dobrej Vody (najmä ak nie sú miestni obyvatelia). Tomu je prispôsobený aj formát a váha vydanej knihy (aby sa dala zobrať do batoha, oželel som aj ťažký kriedový papier...).

...do finálnej práce v podobe 440 stranovej knihy... © Marko Engler

Čo sa mi však nepodarilo vzhľadom na problematickú dostupnosť, je podrobné preskúmanie fondu Pálffy v Slovenskom národnom archíve v Bratislave. Keď som v ňom okolo roku 2001 pátral po železničkách, bolo tam veľa údajov zo Smoleníc. Moja vtedajšia technická vybavenosť bez skenera a digitálneho fotoaparátu, len s ceruzkou a papierom... a nedostatok financií na kopírovanie archívnych materiálov mi nedovolili spracovať podstatné časti uvedeného fondu. Rovnako tomu bolo aj v prípade archívov v Piešťanoch a Nitre, kam spadali obce Dobrá Voda a Chtelnica počas Uhorska a aj počas medzivojnovej Československej republiky, nehovoriac o archívoch v Budapešti, kde by bolo možné nájsť aj kópie dokumentácie z čias výstavby priemyselnej železnice.

Ukážka z knihy... © Marko Engler

Napriek tomu som sa rozhodol už publikáciu o železničkách v okolí Smoleníc (ako druhé, prepracované a doplnené vydanie z roku 1998) napokon vydať, v čom mi najviac pomohol pán Bohuslav Kráľovič, ktorý mi najmä roky pomáhal zháňať materiál (predovšetkým fotografie od pamätníkov). Ďalší materiál, ktorý sa do knihy nedostal, by mal byť publikovaný najmä v elektronickej forme (na stránkach Základnej školy Košariská a na internetovom portáli VLAKY.NET - či už formou článkov alebo v diskusných fórach).

...ktorá obsahuje množstvo nákresov... © Marko Engler

K obsahu publikácie ešte uvediem, že koncepcia zostavená pre prvé vydanie v roku 1998 bola správna, a tak aj súčasné vydanie publikácie vychádza z nej. Úvod je venovaný panstvám rodiny Pálffyovcov v okolí Smoleníc a Dobrej Vody. Nasleduje popis chemických tovární pri Horných Orešanoch a Dobrej Vode. Práve továreň pri Horných Orešanoch podnietila vznik lesnej železnice v jej okolí, ktorej sa venuje samostatná kapitola. Ďalšia kapitola je venovaná lesnej železnici píly Škalová. Významnú časť knihy tvorí história priemyselnej železnice, ktorá spájala obidve chemické továrne. Do jednotlivých podkapitol je rozdelená výstavba, prevádzka, vozidlá, rušenie a aj ľudia pracujúci na priemyselnej železnici. Novinkou sú príbehy zo železničky. Oproti prvému vydaniu je rozšírený tiež popis ďalších úzkorozchodných železníc v okolí, a to prevažne v kameňolomoch a baniach. Kapitola o pozostatkoch po zrušených železniciach obsahuje aj popis hospodárskeho vývoja regiónu najmä v súvislosti so zmenami v doprave. Trať Trnava – Kúty je naďalej zachytená predovšetkým z pohľadu stanice Smolenice. Vlečka chemického závodu má tiež svoju kapitolu. Výrazne bol doplnený odkazový aparát, takže sa ďalším bádateľom bude ľahšie pátrať po histórii železníc daného regiónu. Osobne som rád najmä množstvu nákresov, plánov a mapiek, s ktorými som sa vyhral, keďže technické možnosti v roku 1998 boli podstatne skromnejšie. Zásadne som sa snažil vyhnúť reprodukovaniu rôznych nákresov z archívov, keďže, ako sa pri ich porovnávaní so skutočnosťou ukázalo, väčšina z nich nezobrazuje to, čo bolo reálne vyrobené alebo postavené. Súčasťou publikácie je aj niekoľko stoviek fotografií, ktoré sa snažia priblížiť atmosféru a prostredie okolo popisovaných železníc aj ľuďom, ktorí v tomto kraji nikdy neboli.

Priemyselná železnica je už pod Smolenickým zámkom minulosťou... © Marko Engler

Ako vydanie z roku 1998, tak aj vydanie z roku 2017 je amatérskou tvorbou publikácie bez sponzorských príspevkov a grantov a bez účelu vytvorenia zisku. Pri tvorbe publikácie mi pomohlo množstvo ľudí, ktorým by som aj touto cestou chcel poďakovať. Vzhľadom na rozsah, aký kniha nakoniec získala (spolu s prílohou 464 strán), som rád, že sa mi ju podarilo dokončiť. Určite by som ju chcel obohatiť ešte o ďalšie poznatky a materiály, prípadne časom sa mi niektoré časti javia, že by som ich vedel formulovať aj inak, ale aj taký je „život“ knihy. Nerobil som ju preto, aby sa zastrčila niekde na policu, ale aby sa s ňou dalo ďalej pracovať – či už sledovať s ňou stopy v teréne, porovnávať minulosť na fotografiách s realitou súčasnosti alebo pátrať s ňou v archívoch, potvrdzovať niektoré tvrdenia alebo naopak – niektoré tvrdenia spochybňovať, vyvracať inými dôkazmi atď. Jednoducho, aby spomienka na železničnú dopravu v spomínanom kraji „žila“ ďalej. Veď nejeden súčasný obyvateľ napríklad Smoleníc, Horných Orešian, Trstína alebo Dobrej Vody mal svojich predkov zamestnaných priamo na priemyselnej železnici alebo aspoň v jej blízkosti napríklad v chemickej továrni alebo na veľkostatku Jozefa Pállfyho. Bola by škoda zabudnúť na vtedajšiu dobu, vtedajší spôsob života a hľadania obživy. Aj keď už len málokto by sa chcel vrátiť do tej doby (so všetkými jej kladmi aj zápormi), ľahké zaspomínanie si nad knihou napríklad po nedeľnom obede môže spríjemniť nielen celý víkend...  

Pramene:

• K textu priložené ilustračné fotografie archívnych dokumentov pochádzajú zo zbierok:
• Slovenský národný archív Bratislava (SNA BA), Fond Rod Pálffy, panstvá Smolenice a Dobrá Voda – č. 27
• Štátny archív Bratislava (ŠA BA), Fond Bratislavská župa II 1923-28)

Odkazy:

• Fórum - Všeobecná diskusia - Lesná železnica Smolenice - Dobrá Voda
• Po stopách stratenej lesnej železnice v Malých Karpatoch