Stavebnica vozňa Za/u vo veľkosti H0e

Hneď na úvod však upozorním, že nepatrím medzi špičkových modelárov a mnohé moje postupy sú adekvátne vybaveniu mojej dielne v panelákovom byte a nemožnosťou venovať viac času stavbe modelu. Fotografie zo stavby som pôvodne nezamýšľal uverejniť, preto nie sú naaranžované tak, ako by sa očakávalo.

Stavebnicu som vymámil od kamaráta (urobil chybu – pochválil sa mi, že ju už má...), pretože sa mi predloha zdala byť jednoduchá a pre model vo veľkosti H0e aj náročnosťou stavby prijateľná. Predstavuje krytý štvornápravový vozeň Za/u vyrobený pre trať Ružomberok – Korytnica podľa jednotných výkresov (firmy Magyar Belga). Podobné vozne sa dodávali pre viaceré verejné železnice rozchodu 760 mm v Uhorsku. Tiež ešte uvediem, že ide o môj prvý model postavený zo stavebnice vo veľkosti H0e, preto som aj predpokladal, že pri jeho skladaní budem skúšať rôzne metódy a vylepšenia, s ktorými som nemal doteraz skúsenosti. Samozrejme so snahou o čo najjednoduchšiu stavbu.

Obr. 1 Malá škatuľka vyzerá na prvý pohľad... no chutne...

Obr. 2 Vo vnútri sa nachádzajú resinové časti skrine, kovové a plastové súčiastky podvozkov a spriahadiel a vodolepky nápisov (v inverznom vyhotovení).

Obr. 3 Jemne pôsobiaci pár bočníc vznikol zrejme odzrkadlením jednej predlohy.

Obr. 4 Druhá strana resinových odliatkov je hladká.

Obr. 5 Popis na model je vyhotovený formou inverznej vodolepky. To, čo je na vrchnej strane, sa nanáša na model.

Obr. 6 Vrecko so spriahadlami a podvozkami...

Obr. 7 ...a po rozbalení. Model som začal stavať práve zostavením podvozkov a spriahadiel.

Obr. 8 Jedna z masiek podvozkov ešte pred opracovaním (a otočená „hore nohami“).

Obr. 9 Už správne otočená maska podvozku.

Obr. 10 Maska podvozku s otvormi pre hroty dvojkolies. Predpokladám, že sa hodia pre osadenie kovových ložísk, ale mali by v nich fungovať aj priamo kužeľovité hroty náprav.

Obr. 11 Maska podvozku po opracovaní.

Obr. 12 Skusmé zostavenie podvozku.

Obr. 13 Opracované diely podvozkov.

Obr. 14 Spriahadlo stavebnice mi pripomínalo skôr spriahadlo používané na úzkorozchodných železniciach v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu (centrálny nárazník s postrannými hákmi a skrutkovicami, resp. reťazami). Zrejme ide o využitie formy z iných stavebníc. Preto som nárazníky upravil do podoby aspoň trochu pripomínajúcej spriahadlá používané v Ružomberku. Najskôr bolo potrebné ručným pilníkom obrúsiť (odhadom) tanier nárazníka po stranách (prakticky obidve bočné strany a spodnú stranu, vrch zostal bez zmeny, pretože je tam hák). Potom som frézkou vybrúsil do stredu nárazníka podlhovastý zárez, ktorý však netvorí otvor v nárazníku, pretože by sa tým stratili pevnostné požiadavky na spriahadlo (samotný nárazník). Ale aspoň čiastočne sa mi touto úpravou podarilo docieliť požadovaný vzhľad spriahadla.

Obr. 15 Pohľad na upravené centrálne nárazníky.

Obr. 16 Skusmo priložením k bočnici vozňa som skrátil (odrezaním nožom) budúce spriahadlo tak, ako som považoval za vhodné pre budúci model. Stavebnica totiž neobsahuje návod a teda ani popis, koľko by mala byť dĺžka spriahadla. Takže si každý modelár môže upraviť dĺžku tak, ako mu vyhovuje pre jeho koľajisko.

Obr. 17 Neskôr som si trúfol spriahadlo skrátiť ešte o jeden kúsok. Zároveň som vybrúsil aj vo vrchnej časti drážku, aby bolo spriahadlo čo najvyššie. Po postavení modelu však bolo spriahadlo stále príliš nízko (porovnanie s modelom ROCO je na fotkách pred záverom reportáže), takže pri ďalšom modeli by som už zrejme vyskúšal nápad kolegu modelára, ktorý vyrezal celú drážku a spriahadlo prilepil vsunutím do drážky tak, že horné strany prakticky lícujú.

Obr. 18 Ešte pohľad na spriahadlo pre stranu s plošinkou (ktoré musí byť dlhšie).

Obr. 19 Podvozok som zostavil so spriahadlom tak, že jedna bočnica ešte nebola prilepená (chcel som podvozok najskôr natrieť, potom vložiť nápravy a až následne zlepiť, aby som zbytočne nepoškodil ložiská, ktoré sú na okrajoch z tenkého plastu). Lepenie som vykonal sekundovým gélovým lepidlom. Nasledoval náter farbami Revell pomocou štetca. Čierna farba bola zmiešaná s hnedou pre vytvorenie imitácie hrdze a opotrebovania. Predpokladám, že väčšina modelárov uprednostní nástrek pred maľovaním štetcom.

Obr. 20 Podvozky boli napichnuté na špáradlo zapichnuté do škatuľky od modelu. Takto boli počas maľovania prístupné zo všetkých strán.

Obr. 21 Celkový pohľad na panelákovú „lakovňu“...

Obr. 22 Podvozok akože s brzdou pri finalizácii náteru.

Obr. 23 Podvozok akože bez brzdy pri finalizácii náteru.

Obr. 24 Súčasne s podvozkami som natieral aj očká spriahadiel. Keďže očká boli vyleptané z nemagnetického kovu, pre rozpájanie pomocou permanentného magnetu som ich vybavil ešte magnetickým materiálom. Kancelársku spinku (magnetickú) som vyrovnal a položil na kovový predmet (veľké kladivo). Kladivom (druhým) som spinku vytvaroval do plochého materiálu. Takto upravenú spinku som mierne ohol do tvaru očka spriahadla a odrezal na potrebnú dĺžku kliešťami. Následne som spinku prilepil k očku spriahadla sekundovým lepidlom (obidve plochy samozrejme vybrúsené jemným brúsnym papierom a očistené). Túto časť som fotograficky nezdokumentoval. Na fotografii sú už spinky prilepené na očká spriahadiel. Očká som prevliekol cez zvyšok spinky a spinku zasunul do škatuľky k podvozkom. Tak som očká spriahadiel natieral spolu s podvozkami.

Obr. 25 Po aplikovaní dvoch vrstiev náteru som očká vytvaroval do takmer finálneho tvaru a ešte zatrel v miestach ohybu. Lepšie by bolo ich vytvarovať ešte pred farbením. Že boli čo najdlhšie „spolu“ mi vyhovovalo, aby sa ľahšie natierali pri prevlečení cez spinku. Určite je tu však niekoľko možností, ako očká natierať štetcom aj pri inom prichytení.

Obr. 26 Rovnako ako podvozky som čiastočne natrel aj nápravy. Žiaľ, fotka je nevhodne vyhotovená (nesprávne osvetlenie z nepriaznivého uhla). Opäť som ich maľoval pomocou štetca. Nápravy zo stavebnice sú už tónované do hneda, takže náter nie je až tak nevyhnutný. Prachom na nápravách sa nenechajte zmiasť, nechal som ich chvíľu v okne pri fotení na slnku a tak sa mi stihli zaprášiť (to je ale často vidieť aj na iných fotografiách, ale ako som už písal, robil som ich pôvodne len pre seba z dôvodu dokumentácie postupu prác).

Obr. 27 Podvozky som po natretí osadil nápravami. Okolesníky však šúchali o stredový rám, preto bolo potrebné pilníkom vybrúsiť mierne zárezy v ich oblasti pôsobenia (na fotke sú mierne viditeľné najmä v dolnej časti fotografie). Až potom som prilepil aj druhú masku podvozku. Fotografia zachytáva podvozok zospodu.

Obr. 28 Pohľad na podvozok zvrchu. Nie celý podvozok som natieral.

Obr. 29 Podvozky aj spriahadlá boli prakticky dokončené a tak som sa pustil do skrine. Najskôr som brúsnym papierom odbrúsil prekrytie otvorov v bočniciach. Videl som už modely aj s ponechaným zakrytím okien, pretože aj v skutočnosti sa okná zakrývali (ochrana nákladu proti dažďu, snehu a pod.). Ja som sa rozhodol pre okná otvorené, takže som musel opatrne brúsiť. Nebezpečenstvo hrozí pre slabú hrúbku zamrežovania okien. Aj mne sa podarilo nechtiac jeden kúsok vylomiť.

Obr. 30 Vľavo okno „otvorené“, vpravo ešte nie.

Obr. 31 Očistené diely skrine vozňa. Ide o resinové odliatky, takže sa opracovávajú ľahko. Na plošinke som ostrou ihlou vybrúsil náznak drevenej podlahy. Z rôznych fotiek predpokladám, že sa používali dve až štyri dosky. Na tejto fotografii opäť pripomeniem, že bočnice vznikli zrejme z jednej predlohy tak, že druhá strana vznikla zrkadlovým obrazom prvej strany. Neskôr vysvetlím, v čom je problém.

Obr. 32 Očistené steny som začal pokusne skladať, aby som vedel nastaviť výšku podlahy a pravouhlosť všetkých stykov stien a podlahy. Súčasťou stavebnice sú aj dva diely s nápisom Za/u. Tie som umiestnil symetricky na kraje tak, aby sa dali využiť na vytvorenie dostatočne dlhého závitu pre skrutky na pripevnenie podvozkov. Neustále som si opakoval heslo „dvakrát meraj, raz strihaj“, takže som to asi tak cca 100 krát premeral, než som to začal lepiť..., odhadom... (samozrejme sekundovým gélovým lepidlom). Na bočniciach a podlahe nie sú žiadne „uchytávacie“ body, takže som nakoniec začal tak, ako je vidieť na fotografii. Na podlahu som prilepil jeden vystužovací diel (tak, aby lícoval s okrajom podlahy) a potom naraz lepil jednu bočnicu a čelo na plošinke. Čelo na plošinke vytvorilo presné miesto pre koniec skrine, k nej musí lícovať bočnica. Bočnica musí byť prilepená k spodnej časti v rovnomernej výške od spodne hrany rámu. Všetko sa to dá vymerať a použiť rôzne pomôcky ako trojuholníkové pravítko a pod., ale ako som už tiež písal, nemal som chuť to robiť tak odborne. Na fotografii je vidieť aj prvý otvor pre upevnenie podvozku – diera vrtákom priemeru 1,5 mm.

Obr. 33 Potom to už išlo rýchlo. Do rohu na podlahu prilepiť vystužovací kus, potom čelo na stranu bez plošinky a skriňu ukončiť druhou bočnicou. Nasledovalo vytmelenie sekundovým lepidlom po všetkých rohoch, aby bola skriňa dostatočne tuhá. Napriek tomu bez strechy sa ešte bočnice vo vrchnej časti prehýbajú v úrovni dverí.

Obr. 34 Neskôr (samozrejme po dokončení modelu) som sa dozvedel, že tie dva vystužovacie kusy mali byť v skrini osadené zvislo, čím by udržiavali aj tvar skrine v oblasti dverí. Takéto usporiadanie by sa mi aj tak nepáčilo, pretože by ovplyvňovalo pohľad cez okná do interiéru. Umiestnenie výstuh v úrovni uloženia podvozkov vyžaduje vyvŕtať otvor pre skrutku podvozku až do danej výstuhy.

Obr. 35 Zlepená skriňa pripravená na prilepenie leptaných doplnkov.

Obr. 36 Lept je dodávaný nalepený na samolepke. Na jednej strane ochrana pred poškodením, na strane druhej problém pri odstraňovaní nálepky. Zrejme je potrebné použiť technický benzín alebo nejaký saponát. Leptané diely sú totiž veľmi jemné a hrozí ich poškodenie, preto mnou použitá metóda odstraňovania nálepky nie je najvhodnejšia.

Obr. 37 Lept po vyrezaní zábradlia.

Obr. 38 Vyrezané zábradlie – viditeľné je deformovanie počas demontáže.

Obr. 39 Pri nasadzovaní doplnkov som preštudoval všetky dostupné fotografie a zistil niekoľko problémov. Najväčším bolo nesprávne vyhotovenie otvárania dverí – tie sa v skutočnosti otvárali vždy odsúvaním vpravo (pri pohľade z exteriéru). Model má však jednu bočnicu s nesprávne situovaným otváraním dverí. Nasledovalo tak odfrézovanie otvárania dverí, klapky a rukoväte na dverách.

Obr. 40 Nové otváranie dverí bolo vyhotovené za pomoci plastového plochého profilu Evergreen (spodná koľajnička), drôtu (vrchná koľajnička – pre jednotnosť som ju takto urobil aj na druhej bočnici) a úlomkov z rámika leptu (rukoväť, klapka a pod.). Zvyšok je len kamuflácia.

Obr. 41 Súčasne som dorobil z tenkého drôtika aj rúčky na dvere v spodnej časti a zo zvyškov leptu rúčky na skrini pri plošinke. Viditeľné sú dve chyby, ktorých som sa pri lepení doplnkov dopustil. Držiaky na koncovky neboli v skutočnosti na strane čela, ale na strane bočnice, a rúčky pri plošinke neboli tak nízko, ale ich vrchné hrany takmer lícovali s vrchnou časťou zábradlia na plošinke. Obidve chyby som opravil pri prvom striekaní základného náteru. Na fotografii je tiež vidieť úprava strechy – odliatok má nesprávne tvarované čelo. Je potrebné ho vybrúsiť do zaobleného tvaru. Zároveň som naznačil aj dosky strechy.

Obr. 42 Dolepené detaily z opačnej strany.

Obr. 43 Pohľad na upravenú bočnicu.

Obr. 44 Najväčší problém som mal so spodnou časťou čelného zábradlia. Nepochopil som, či mám vodorovnú časť úplne odrezať alebo ohnúť do pravého uhla a vtesnať medzi plošinku a dodatočne dolepovaný čelník. Riskol som druhú možnosť, čo sa neskôr ukázalo ako neefektné, pretože čelník sa samozrejme dostal nižšie než zvyšok rámu. Ale už som to nechal tak. Vodorovnú časť nalepiť na čelník nemalo význam, pretože by jednak nepekne vytŕčal, jednak v strede čelníka je imitácia otvoru pre centrálny nárazník.

Obr. 45 Pohľad na správnu bočnicu, kde som však vrchné vedenie dverí nahradil drôtom. Bolo by vhodnejšie použiť drôt s ešte menším priemerom, ale bál som sa, že sa pri manipulácii s vozňom budú tieto detaily ľahko odlamovať.

Obr. 46 Prvý nástrek základu (Surface v spreji). Pre umožnenie ľahkej manipulácie pri otáčaní na všetky strany som cez otvory pre skrutky podvozkov prevliekol drôt s bužírkou a vytvaroval ho do potrebného tvaru pre vhodné uloženie skrine. Ak takúto metódu niekto použije, tak si tiež musí dávať pozor pri manipulácii po nastriekaní prvej vrstvy – farba sa z drôtu (bužírky) odlupuje, preto hrozí jej padnutie na práve nastriekanú skriňu. Mne však tento systém pre jednoduchosť vyhovoval.

Obr. 47 Druhý nástrek základu už po opravení umiestnenia držiakov koncoviek a rukovätí.

Obr. 48 Pohľad na nastriekanú spodnú časť strechy.

Obr. 49 Pohľad na nastriekanú vrchnú časť strechy.

Obr. 50 Prvý vrchný nástrek. Použil som sprej RAL 8012 zarobený v predajni z klasickej syntetickej farby, pretože daný odtieň som v spreji nevedel zohnať v predajni. Viditeľný je aj odsunutý čelník pod plošinkou.

Obr. 51 Druhý vrchný nástrek.

Obr. 52 Dokončená strecha.

Obr. 53 Spodok vozňa som natrel štetcom s farbou zarobenou pre podvozky a spriahadlá, aby to ladilo. Viditeľné nerovnosti po ťahu štetcom skôr imitujú znečistenie 50 rokov používaného vozňa...

Obr. 54 Keďže sa blížil čas skompletizovania skrine – čiže prilepenie strechy, musel som sa rozhodnúť, čím model zaťažiť, pretože po nalepení strechy sa už do skrine nedostanem. Zhodou okolností som už doma jeden model krytého vozňa Za/u s brzdou doma mal. Daroval mi ho jeden kamarát – modelár. Jeho model váži 17 g. Odvážil som ešte osobný štvornápravový vozeň z Mariazellbahn od výrobcu ROCO. Prepočítaním dĺžok mi vyšla hmotnosť 27 g. Urobil som teda kompromis a stavebnicu zaťažil na 22 g. Všetky súčiastky som nahádzal na váhu, ktorá ukázala 17 g. Preto som vybral maticu s hmotnosťou 5 g a túto vlepil do stredu podlahy vozňa sekundovým lepidlom so značnou predimenzovanosťou lepeného spoja (aby sa matica časom neuvoľnila). Fotografia zobrazuje už nalepenú maticu a obrúsené vrchné hrany skrine pred nalepením strechy.

Obr. 55 Strecha bola prilepená na skriňu sekundovým lepidlom. Následne som vykonal farebné opravy miesta styku strechy so skriňou, aby tam neboli farebné nedokonalosti. Rovnako tak rám.

Obr. 56 Skriňa a podvozky po skompletizovaní. Môžem ísť na popis.

Obr. 57 Popis dodávaný formou inverzných vodolepiek je kvalitný a zobrazuje vozidlo Za/u 2405. Vodolepky obsahujú popis na fotografii vľavo od dverí. S vodolepkami sa mi pracovalo dobre. Použil som Adhesol od firmy AGAMA, po predpísanom čase naniesol vodolepky a potom aplikoval Tensol od firmy AGAMA. Keďže som chcel zobraziť vozeň Za/u 2402, využil som náhradnú tretiu sadu popisov v stavebnici pre nahradenie číslice „5“ číslicou „2“. Keďže náhradný popis je už iba jeden, pre druhú stranu som použil číslicu „5“ tak, že som ju otočil a prevrátil – vznikla tak číslica pripomínajúca číslicu „2“. To pre pohľad z diaľky a po patine nebude až tak nápadné. Pre obdobie 60. rokov mi však ešte chýbal popis pod dvere (označenie vzdialenosti otočných čapov 3,2 m) a vpravo od dverí (tabuľka mazania a tabuľka prehliadok). Použil som teda rýchle riešenie a vo svojich modelárskych zásobách našiel náhradné sady vodolepiek zo stavebnice vozňa Wa od ES Pečky v modelovej veľkosti TT (čiže mierka 1:120). Rozmerovo to pasuje, ešte by mohli byť aj menšie. Preto je na fotografii vidieť namiesto vzdialenosti otočných čapov nápis s dĺžkou cez nárazníky 13,5 m. To sa však zakamufluje pri patine.

Obr. 58 Pohľad na opačnú bočnicu s už aplikovaným popisom.

Obr. 59 Z vodolepiek z vozňa Wa som ešte použil jednu na čelo vozňa (zrejme určenie dielne?). Následne bola celá skriňa prestriekaná bezfarebným lakom pre ochranu vodolepiek.

Obr. 60 Zostavený nalakovaný model...

Obr. 61 ...aj z opačnej strany. Pri kompletizovaní podvozkov k skrini ešte spomeniem, že odporúčaný otvor priemeru 1,5 mm postačoval pre naskrutkovanie priložených skrutiek, ktoré si do resinu vytvoria vlastný závit. Je však potrebné postupovať veľmi opatrne. Najskôr som zobral jednu skrutku, snažil sa ju nasmerovať presne do diery a pomaly zaskrutkovával skrutkovačom. Išlo to tak dva až tri závity. Potom vyskrutkovať von, očistiť závit od rezinu (na skrutke) a znovu zaskrutkovávať do podlahy. Než som prešiel cez celú hrúbku podlahy s výstuhami, to teda trvalo. Najviac som sa však bál, aby som pri pevnom držaní skrine na dverách nepoškodil detaily. Kto má závitník, má to ľahšie. Možno by pomohol aj väčší otvor 1,6 mm, ale taký vrták som práve nemal. Po zaskrutkovaní som skrutku vytiahol, očistil ju, osadil podvozky a znovu skrutky zaskrutkoval. Samozrejme je potrebné nechať vôľu na otáčanie a kývanie podvozkov.

Obr. 62 Pre dokonalosť som ešte použil schránky na nálepky opäť z veľkosti TT – fotografia znázorňuje celú sadu nastriekanú už čiernou farbou.

Obr. 63 Schránka na nálepky už po nalepení na skriňu aj s jednou nálepkou... S farbou z náteru podvozkov a spodku som zakamufloval vdzialenosť otočných čapov uvedenú pod dverami...

Obr. 64 ...aj na opačnej strane... Ešte by to chcelo štítok príslušnosti k ČSD dodávať vo forme leptu – jednak by bol plastickejší, jednak by sa dala zvýrazniť červená farba, ktorá je z tlačiarne príliš „štvorčeková“.

Obr. 65 Potom nasledovalo už len nanesenie prvej vrstvy patiny. Používam na to rôzne druhy farieb, ktoré už neprelakovávam. Táto verzia patiny je ešte len prvá, postupne ju budem upravovať pri stavbe iných modelov. Vždy totiž namiešam nejaký odtieň a ním potom zvýrazňujem „starnutie“ na viacerých modeloch naraz.

Obr. 66 Nasleduje niekoľko pohľadov na poskladaný model.

Obr. 67 Nasleduje niekoľko pohľadov na poskladaný model.

Obr. 68 Nasleduje niekoľko pohľadov na poskladaný model.

Obr. 69 Nasleduje niekoľko pohľadov na poskladaný model.

Obr. 70 Nasleduje niekoľko pohľadov na poskladaný model.

Obr. 71 Nasleduje niekoľko pohľadov na poskladaný model. Tu by sa zrejme na čelo vľavo dolu hodil ešte tiež popis (určenie udržiavacej dielne). Ale vzhľadom na problematickosť nanášania v zúženom priestore pri zábradlí som ho tam radšej už nedal.

Obr. 72 Nasleduje niekoľko pohľadov na poskladaný model.

Obr. 73 Nasleduje niekoľko pohľadov na poskladaný model.

Obr. 74 Nasleduje niekoľko pohľadov na poskladaný model.

Obr. 75 Nasleduje niekoľko pohľadov na poskladaný model.

Obr. 76 Nasleduje niekoľko pohľadov na poskladaný model.

Obr. 77 Nasleduje niekoľko pohľadov na poskladaný model.

Obr. 78 Pohľad na spodnú časť vozňa. Hlavy skrutiek sú tiež čiastočne natreté.

Obr. 79 Skúška spriahadla s použitím permanentného magnetu.

Obr. 80 Skúška aj na druhej strane.

Obr. 81 Porovnanie spriahadiel s vozňom firmy ROCO...

Obr. 82 ...aj druhá strana...

Obr. 83 Porovnanie s modelom „Zetky“ zhotovenej vlastnoručne iným modelárom (teda nie zo stavebnice).

Obr. 84 Aj druhý model má nesprávne podvozky pre vozeň Za/u – rázvor podvozku je väčší než správny prepočet zo skutočného rázvoru 920 mm, čo má byť cca 10,57 mm.

Obr. 85 Napriek niektorým nedostatkom ide o peknú súpravu...

Obr. 86 Kontrola hmotnosti...

Obr. 87 Škatuľka a model z nej...

Obr. 88 Vozeň Za/u v stave z výroby (ešte ako Ga/s 155 R.K.V.) na reprodukcii z knihy Dejiny železníc na území Slovenska do Ing. Jiřího Kubáčka, CSc. a kol. z roku 1998. Ide o obrázok z katalógu firmy Magyar Belga. Viditeľný je tvar strechy nad plošinkou, umiestnenie držiakov koncoviek a tiež odlišné podvozky a nápravy (kolesá majú 4 otvory a 4 trojuholníkové výstuhy, ploché skrinky ložísk). V tom čase boli aj inak umiestnené tabuľky na nálepky a nápisy (boli aj na dverách).

Obr. 89 Takto som zdokumentoval vozeň Za/u z Ružomberka v zbierke skanzenu v Pribyline v roku 2004.

Obr. 90 Vozeň v Pribyline zrejme tiež nemá pôvodné podvozky z výroby. Nápravy sú už lúčovité, pružiny zvitkové.

Stavebnica nákladného vozňa Za/u je skutočne jednoduchá. Vynútila si však niekoľko drobných úprav, aby bol model vernejší a funkčnejší, ktoré by mohol výrobca zabezpečiť už pri výrobe stavebnice, pokiaľ je to technicky možné. Keby som chcel byť dôslednejší, tak niektoré modelárske postupy musím riešiť inak. Tiež by bolo vhodné úplne nahradiť spriahadlá modelovejšími (s možnosťou vloženia spojovacej „osmičky“) a podvozky s menším rázvorom. Je to však aj na tvorivosti každého jedného modelára,  ktorý sa rozhodne model vozňa Za/u zo stavebnice postaviť. Dúfam, že popis mojej stavby prinesie niečo pozitívne aj iným modelárom pracujúcim vo veľkosti H0e. V každom prípade ešte raz zopakujem, že nie som špičkový modelár, svoje modely staviam len pre vlastné koľajisko, preto nemám potrebu riešiť niektoré detaily a úplnú vernosť. Priložené fotografie vznikli počas stavby pre moju potrebu, preto je na niektorých ešte vidieť odrezky a špinu. Neskôr som začal model fotiť na priamom slnečnom svetle, ale kvalita fotografií aj tak nie je práve najlepšia (o to viac je vidieť rôzne nedokonalosti mojej stavby).

Pramene a odkazy:

• KUBÁČEK, Jiří a kol. Dejiny železníc na území Slovenska. Bratislava :  ŽSR, 1998.
• www.750mm.ru