Železnično-cestovateľské potulky po Rakúsku 2017

Ale aj napriek tomu, že prevažnú časť cesty sme šli vlastným autom, došlo aj na zvezenie sa vlakom. Miestom nášho pobytu bolo nádherné mestečko Sankt Johan in Pongau ležiace na železničnej trati Salzburg - Villach.

Utorok 18.7.2017

Nadišiel deň nášho odchodu. Balíme si posledné veci a vyrážame autom na 6 hodinovú cestu. Ako som už v úvode spomenul, väčšinu cesty sme šli autom. Po zakúpení diaľničnej nálepky sa ocitáme v Rakúsku. Cesta ubieha plynulo. Zhruba po 2 hodinách máme menšiu prestávku a pokračujeme ďalej. Cestu sme si spestrili, a tak odbočujeme na diaľnicu A9 ktorá spája mesta Wels a Graz a taktiež je spojnicou pre turistov smerujúcich do Chorvátska. Samotná cesta je zážitkom, s nespočetným množstvom tunelov a nádhernou horskou scenériou. Oku snáď každého železničného fanúšika ulahodí pohľad na horskú železničnú trať spájajúcu mesta Linz a Liezen. Ako som si stihol všimnúť a urobiť pár fotiek, musí to byť v skutku ohromné železničné staviteľské dielo. Na trati, ktorá meria 104,2 km sa nachádza 6 tunelov, 7 mostov. Posledná časť cesty prechádza strediskami ako Steinach-Irdning, Schladming, Freistadt. Neustále ideme pozdĺž železničnej trate Graz - Bischofshofen. Musím však smutne skonštatovať že počas celej doby neprešiel ani jeden vlak či už osobný alebo nákladný. Z pohľadu vlakových spojení je tu doprava riešená 4 hodinovým taktom IC a EC vlakmi. Po príjazde do nášho penziónu sa ubytovávame a plánujeme nasledujúci deň.

Okolitá príroda v úseku Liezen - Bischoshofen © Martin Kóňa

Streda 19.7.2017

Po dni strávenom prevažne v aute, nasledoval oddych v podobne vlakového výletu. Ráno sa teda pešou chôdzou presúvame na železničnú stanicu. Na cestovanie využívame „fipku“ Usádzame sa do regionálnej jednotky a smerujeme do stanice Hallein. ÖBB od tohto roku zaviedli pre držiteľov FIP zvláštny príplatok vo výške 10 EUR. Tento príplatok sa vzťahuje na všetky vlaky kategórie IC, EC, ICE, RJ. Pokiaľ sa nechystáte cestovať na dlhšiu trasu, tak nemá zmysel kupovať si príplatok, ušetríte nemalé peniaze. Vráťme sa však k naše j vlakovej ceste. Pomaly sa rozbiehame. Počas celej cesty sa točíme v hlbokom údolí. Nestačili sme sa ani poriadne rozbehnúť a už spomaľujeme. Na trati aktuálne prebieha nepretržitá výluka. V plnom pracovnom nasadení vidieť dlhú súpravu, ktorá odstraňuje staré koľajové lôžko. V stanici Bischoshofen možno zahliadnuť odstavenú súpravu plne naloženú s úplne novými koľajovými poľami. Zvyšok dňa sa nesie už skôr v oddychovom duchu.

Dlhá pracovná súprava postupne odstraňuje staré koľajové lôžko © Martin Kóňa

Štvrtok 20.7.2017

Nadišiel predposledný deň našej dovolenky. Prvé ranné lúče a jasná obloha dávali dopredu tušiť, že dnešok bude panovať príjemné letné počasie. Padlo rozhodnutie pre výlet previesť sa s autom po vysokohorskej ceste Großglockner Hochalpenstraße. Vyrážame okolo 10 hodiny. Počasie nám praje. Zhruba po 50 minútach prichádzame k mýtnici. Po zaplatení 35 EUR pokračujeme v ceste. Stále viac a viac stúpame, až sa ocitáme vysoko nad údolím. Otvára sa nám nádherná Alpská panoráma. Dosahujeme najvyšší bod cesty a to je 2 501 m.n.m. Po dosiahnutí najvyššieho bodu, pokračujeme v ceste. Mierne o pár desiatok metrov klesneme až sa dostávame pri malé horské jazero. Začína sa ukazovať miestami aj slnko, a tak si dávame pri spomínanom jazere menšiu prestávku. Menšia fotodokumentácia a môže sa pokračovať. Cesta opäť začína mierne stúpať. Treba však podotknúť že sme stále vo výške nad 2 000 m.n.m. Počas cesty prechádzame dvoma menšími tunelmi. Pred nami je ešte 21 km, tak aby sme dorazili do polovice nášho dnešného výletu. Na pravé poludnie prichádzame na vyhliadkové miesto Kaiser-Franz-Josef-Hohe. Autom parkujeme vo veľkokapacitnom poschodovom parkovisku. Počas cesty sme dostatočne vyhladli. Padlo rozhodnutie naobedovať sa v horskej reštaurácii. Po výdatnom obede sa venujem foteniu. Cestu späť do Sankt Johanu in Pongau sme si naplánovali cez Heiligenblut a cez Mallnitz.

Vyhliadková terasa Kaiser-Franz-Josefs-Höhe © Martin Kóňa

Znova nastáva ten istý cestovný scenár, klesáme až sa dostávame hlboko do údolia. Spomínaná malebná dedinka Heiligenblut, konkrétne jej kostol je zapísaný v kultúrnom dedičstve UNESCO. Navyše obec je známa aj ako turistické stredisko. Zhruba po 2 hodinách jazdy nádhernou krajinou Korutánsko, prichádzame k železničnej stanici Mallnitz Obervelach. Stanica sa nachádza na hlavnej trati Salzburg - Villach. Dôležité je spomenúť, že ak idete autom a chcete pokračovať ďalej, cesta tu končí. Jedinou možnosťou je tu autovlak, ktorý v hodinových intervaloch pendluje medzi stanicami Mallnitz Obervellach a Böckstein. Cena za prevoz auta Taurenským tunelom je 17 EUR. Autom prichádzame na stanicu, v čase keď je na stanici úplne pusto. Nič iné nám neostáva len si počkať zhruba 45 minút na vlak. Voľný čas využívam na fotenie samotnej stanice, ktorá leží v nadmorskej výške nad 1 000 m.n.m. Pár minút pred príchodom vlaku prichádza mladý zamestnanec ÖBB. Mimochodom voľné lístky FIP tu neplatia, a tak 17 EUR ubudlo z nášho rozpočtu. Auto sme „zaparkovali“ vo vozni. Treba však vystúpiť a presunúť sa do zadnej časti súpravy, kde sú radené 2 osobné vozne pre cestujúcich. Vlak sa zaplnil do posledného miesta. Presne na čas opúšťame stanicu, a po pár minútach sa ocitáme v útrobách 8 km dlhého Taurenského tunela. Cestovná doba je 12 minút. V železničnej stanici Böckstein sa znova usádzame do nášho auta. Zvyšok cesty vedie cez strediská Bad Gastein, Dorf Gastein, Bad Hofgastein.

Železničná stanica Mallnitz-Obervellach © Martin Kóňa

Piatok 21.7.2017

Po včerajšom náročnom dni, si dnešný posledný deň pobytu dávame oddych. Po raňajkách naše kroky smerujú opäť kam inam ako na stanicu. Po chvíli čakania prichádza k nástupišťu linka S3 miestneho S-Bahnu. Tvorený je elektrickou jednotkou Talent. Dlho sa vo vlaku nevezieme. Po pár minútach jazdy vystupujeme v meste Bischoshofen. Na miestnej pošte, ktorá sídli hneď pri stanici, posielame pohľadnice. V Bischoshofene sa dlho nezdržiavame. Pred pol dvanástou nám ide vlak. Tým sa presúvame až do stanice Schwarzach St.Veit, ktorá je aj konečnou nášho vlaku. Nadišiel čas obedu, a tak sme proviant nakúpili v miestnom supermarkete. „Rexom“ sa vraciame späť do Sankt Johanu. V mojich železničných plánoch bolo zvezenie sa vlakom až do Salzburgu. Po dobrom oddychu bolo na čase plány zmeniť na skutočnosť. Po obede sme sa vybrali na posledný výlet, ktorým bol Salzburg. Bolo treba ísť tak, aby sme už okolo 6 hodine boli späť v penzióne na večeri. Trošku v krátkosti by som tu spomenul trať, ktorá vedie pozdĺž rieky Salzach. Nakoľko železnica vedie miestami pár metrov od rieky, tomu je prispôsobená aj nižšia traťová rýchlosť. Stále viac a viac sa blížime k Salzburgu. Rýchlosť vlaku sa razantne zmenila, a dalo by sa povedať že už tých 160 km/h ideme. Niet sa čomu čudovať, ideme už zväčša po rovine. V diaľke už vidieť mesto Salzburg, avšak pred tým ešte prechádzame jeho predmestiami. Prešla slabá hodinka, a vlak začína pomaly brzdiť na „Hauptbahnhofe“ Po príchode do Salzburgu sa zdržujeme len pri stanici, nakoľko nám hneď ide vlak späť. Cesta ubieha rýchlo. Večer balíme posledné veci.

Železničná stanica Schwarzach St.Veit © Martin Kóňa

Streda 2.8.2017

Po menšej prestávke sa opäť vydávam spoznávať trate v Rakúsku. Tento krát som sa rozhodol zmapovať a previesť sa vybranými traťami v okolí Viedne. Hlavným cieľom bolo železničné múzeum v Strasshofe. Odvezieme sa S-Bahnom do Viedne. Cestu ukončíme blízko slovenských hraníc v obci Wolfstahl. Následný presun autobusom do Bratislavy a vlakom domov. V stredu si zakupujem cestovné doklady na trasu Devínska nová Ves - Strasshof, a napokon na cestu Wien - Wolfstahl. Úsek Strasshof-Wien si plánujem kúpiť v Rakúsku. Rexom sa presúvam do Marchegu. Tu mám asi 5 minút na prestup. Na prvom nástupišti je už pristavená regionálna jednotka. Vydávame sa na 22 minút dlhú jazdu do Gänserndorfu. Trať spočiatku vedie vedľa hlavnej trate do Viedne. Po pár minútach naberáme iný smer. Prechádzame prevažne rovinatou krajinou. Vlak zastavuje v 2 staniciach. Pomali sa blíži čas príchodu do menšej stanice uzlovej stanice Gänserndorf. Regionálny vlak tu svoju jazdu končí. Rozhliadam sa po stanici. Pol hodinka mi stačí na to aby som zdokumentoval zopár fotkami stanicu. Zakupujem si tu ešte aj lístok Strasshof - Wien. Pomali nadišiel čas odchodu vlaku smer Wien. Daný spoj je zabezpečovaný postaršou elektrickou jednotkou a je súčasťou viedenského S-Bahnu. Ja však vystupujem už v Strasshofe.

Železničná stanica Strasshof, pohľad smer Gänserndorf © Martin Kóňa

Po vystúpení robím ešte zopár fotiek. Následne sa vydávam hľadať spomínané železničné múzeum. Musím však skonštatovať že ono múzeum sa mi nepodarilo nájsť. Jediným zistením pre mňa bolo že bolo treba vystúpiť na predošlej zastávke, čo som samozrejme nevedel. Nakoľko čas bol už riadne pokročili, vrátil som sa späť na zastávku. Čakám teda na vlak do Viedne. Nástupište sa celkom slušne zaplnilo ľuďmi. Poukazujem na to ako tu ľudia výrazne viacej využívajú vlakovú dopravu do hlavného mesta. Pokračujem v ceste ďalej do Viedne. Cesta ubieha rýchlo. Tak ako býva zvykom v každom veľkom meste, a výnimkou nie je ani Viedeň. Postupne prechádzame predmestiami a zastavujeme v okrajových častiach Viedne. Značná časť osadenstva vystupuje už v stanici Wien Leopoldau. Dôvodom väčšieho úbytku cestujúcich, je že je tu prestup na linku metra, ktoré tu má konečnú stanicu. Cesta je zaujímavá, prechádza takmer centrom mesta. Rozhodol som sa vystúpiť v prestupnej stanici Wien Florisdorf. Na Florisdorfe prestupujem do novučičkej elektrickej jednotky, jazdiacej pod názvom CityJet. Samotný interiér vlaku je na naše pomery ba priam až luxusný. Všetko dýcha ešte novotou. Pri výrobe sa prihliadalo na každý detail. Samozrejme výrobcom bol Siemens, ktorý aj v minulosti vyrobil pre ÖBB mnohé hnacie vozidlá a vozne jazdiace na sieti ÖBB.

Moderný interiér súpravy CityJet do stanice Wolfsthal © Martin Kóňa

Na čas presne sa rozbiehame a prechádzame mestom. Trať je tu vedená vo väčšej miere na viaduktoch, a tak sa z vlaku naskytá pekný výhľad na mesto. Zastavujeme aj v mnohých podzemných staniciach. Jednou z nich je aj stanica Landstrasse, ktorá je zároveň aj prestupnou stanicou. Stanica je východzím bodom vlaku súkromného dopravcu City Airport train, jazdiaceho na letisko Schvechat. Pokračujeme v ceste. Trať sa pomaly vytráca z centra mesta a blížime sa k rafinérke ÖMW, kde má vlak aj zastávku. Vystupuje tu minimum ľudí, nenastupuje takmer nikto. Pred nami už vidieť riadiace veže, čo je neklamný znak toho, že už o pár minút budeme stáť na Viedenskom letisku Schwechat. Ak by niekto čakal že bude z vlaku pozerať ako vzlietajú, respektíve pristávajú lietadlá, bude sklamaný. Ono samotná železničná stanica sa nachádza v podzemí. V aktuálnom grafikone sa stala stanica východiskovou pre vlaky smer Linz – Salzburg – Innsbruck. Po menšom zastavení na letisku sa dostávame znova na povrch. Zvyšok cesty už vedie prevažne rovinatou krajinou. Jednotka bola konštruovaná na rýchlosť 160 km/h. Žiaľ na trati je mnoho oblúkov, kde vlak musí znižovať svoju rýchlosť. Po príchode do konečnej stanice Wolfstahl, ešte robím posledné fotky. Pešou chôdzou sa presúvam sa zástavku autobusu. Našťastie autobusy tu jazdia dosť často a tak nie je problém sa dostať do Bratislavy. Prichádza mierne zmeškaný autobus dopravcu Slovak Lines. Autobus je značne plný, ale i napriek tomu sa usádzam. Mierne unavený plný vlakových zážitkov prichádzam večer domov.

Úvodná snímka: Železničná stanica Bischofshofen s horami v pozadí © Martin Kóňa