Tri mikulášske vlaky v dvoch štátoch počas jediného výletu
Inšpiráciou k ďalšej výprave na koľaje bývalého Československa mi bol blížiaci sa sviatok sv. Mikuláša a s ním spojené nostalgické jazdy počas víkendu 2. a 3. decembra. Aj keď som cestu do Bratislavy, ktorá bola východiskom prvého mikulášskeho vlaku, mohol spojiť s rozlúčkou s končiacim Metropolom v úseku Drážďany – Budapešť, zvolil som iný spôsob dopravy, čiastočne mimo železnicu.
Z domovských Drážďan som išiel autobusom spoločnosti FlixBus do Brna, kam sme dorazili presne podľa cestovného poriadku päť minút po piatej hodine rannej. Odtiaľ som o hodinu a čosi pokračoval už vlakom, konkrétne spojom EC 271 Petrov.
EC 271 „Petrov“ v žst. Brno hl.n.
Podarilo sa mi rezervovať miesto vo vlaku ALBATROS klubu, ktorý bol už deň pred odjazdom vypredaný. Ten bol síce vypravovaný z Bratislavy, ale ja som sa rozhodol počkať naň v Kútoch. Mal som dosť času dokumentovať prevádzku v stanici, lebo vlak hodinu meškal. Podľa príspevku v našej diskusii vraj zamrzla nafta v okuliarniku.
Napokon som sa usadil vo vlaku a s ním prešiel štátnu hranicu do Českej republiky, kde bola cieľom železničná stanica Veselí nad Moravou.
Na slovenských koľajach nevyhnutný požiarny vlak vo Veselí nad Moravou
Vlakový personál síce tvrdil, že odtiaľ pokračujeme podľa cestovného poriadku v 12:00 hod., ale prakticky to bolo o hodinu aj pol neskôr. Keby som to vedel, mohol som sa poriadne naobedovať v meste, takto mi musela stačiť klobása na vianočnom trhu.
„Albatros“ sa vracia pred odchodom z Veselí nad Moravou zo zbrojenia
V Starej Turej sme mohli navštíviť tamojšie malé železničné múzeum a predbehol nás motorový vozeň do Nového mesta nad Váhom.
Nostalgia a súčasnosť v Starej Turej
My sme ale po odchode použili spojku do Piešťan a odtiaľ pokračovali cez Leopoldov do Trnavy. Tam sme síce dorazili načas, ale albatros mal problém s kompresorom, tak sme odchádzali až v 18:40 hod.. Meškanie nepotešilo spolucestujúcich z opačnej strany hranice, ktorí mali cestovný lístok na EC s odchodom v 20:10 hod. z Bratislavy. Chceli pre istotu pokračovať v ceste REXom 1726 v 18:57 hod., to sa však nakoniec ukázalo ako bezpredmetné.
Nakoniec sme úspešne dorazili na hlavnú stanicu hlavného mesta Slovenskej republiky (aj celého Slovenska, ktoré napodiv inú hlavnú stanicu nemá).
V Bratislave som sa chcel poprechádzať po meste, ale nepríjemný chladný vietor ma od môjho zámeru odradil. Tak som si v reštaurácii na prvom poschodí výpravnej budovy dal bryndzové halušky a nealkoholické pivo a potom som išiel do čakárne, z ktorej polícia pravidelne vyhadzovala miestnych bezdomovcov, ktorí sa rovnako pravidelne po odchode príslušníkov vrátili.
Noc som zamýšľal stráviť vo vlakoch. V čase 23:45 hod. som išiel smerom na Poprad-Tatry, odkiaľ som chcel ísť s RegioJetom do Olomouca. Dostal som ale e-mail, že sa im pokazil rušeň a preto budú 110 min meškať. Nadávajúc som teda vystúpil už v Liptovskom Mikuláši a vrátil som sa do Žiliny, odkiaľ išiel iný vlak cez Púchov. Po ceste som na video zaznamenal, že preloženie trati z Považskej Bystrice do Púchova je už v plnom prúde.
Zo stanice Olomouc hl.n. mal 10 minút po desiatej hodine odísť prvý (z celkom troch) mikulášsky vlak, do Senice na Hané. Síce som k nemu dobehol, ale mladý železničiar mi povedal, že keď nemám v predpredaji zakúpený cestovný lístok, nesmiem do súpravy nastúpiť. S kopou rodín s deťmi som tak ostal sklamaný na nástupišti a potom som sa vydal okolo bijúcich sa bezdomovcov na most nad koľajisko, kde som trochu fotil.
Mikulášsky vlak som si aspoň odfotil pri návrate zo Senice na Hané
S dvojhodinovým meškaním potom dorazil aj žltý vlak, ktorým som chcel pôvodne ísť.
Meškajúci vlak RegioJetu prichádza do žst. Olomouc hl.n.
Mikulášsky vlak s rosničkou 464.202 išiel o12:55 hod. na druhú jazdu, tento raz do Uničova. U neho sme narazili na rozumnejšieho železničiara, ktorý nám cestovné lístky predsa len predal, ale s tým, že nemáme nárok na miesto na sedenie. Nešiel som celú trasu, ale vystúpil som už v Újezde u Uničova, pretože som nechcel riskovať, že mi v Uničove ujde Regionova späť do Olomouca.
Mal som totiž ďalší plán – stihnúť tretí mikulášsky vlak, ktorý vypravoval Chornický železniční klub. Z Olomouca som išiel do Prostějova, kde som prestupoval na Regionovu do stanice Dzbel a pritom v diaľke zaregistroval zamračenú firmy Hanzalík.
Na ceste do Dzbelu ma upozornila sprievodkyňa, že od nového cestovného poriadku spoj pôjde v inej časovej polohe a bez prestupovania v stanici Dzbel.
V motorovom vozni do Českej Třebovej robil akýsi mladík anketu, ako často tým vlakom ideme, či nám vyhovuje časová poloha a vozidlo, či dakto z vlaku prestupuje na autobus atď. Takto som došiel do Chorníc. kde rušeň 423.009 práve doberal s pomocou hasičov vodu.
Ďalšia dlhšia zastávka bola v Moravskej Třebovej, odkiaľ bol pre vracajúcich sa cestujúcich vypravený vlak do Skalice nad Svitavou, vedený strojom 749.254.
Motorový vlak Moravská Třebová – Skalice nad Svitavou vo východiskovej stanici
Tam som sa aj pokúšal zachytiť Mikuláša s jeho anjelsko-čertovskou družinou.
Neveľmi podarená snímka mikulášskej družiny
V Městečku Trnávka a v Mladějov na Moravě sme sa križovali s protiidúcimi vlakmi.
Presne podľa cestovného poriadku sme v 19:40 hod. dorazili do Českej Třebovej, kde vlak jazdu ukončil.
Mikulášsky vlak v cieli svojej cesty
EC z Varšavy, ktorým som odtiaľ cestoval do Prahy, síce meškal 20 minút, ale ja som mal dosť veľkú časovú rezervu, aby som sa mohol vrátiť s FlixBusom do Drážďan.
Ďalšie fotky z môjho mikulášskeho putovania nájdete v dvoch verejných albumoch, z prvého aj z druhého dňa.
Prepracoval PhDr. Zbyněk Zlinský