Za parou na pobrežie Baltu

Pri ceste z domovských Drážďan do Berlína mi neostávalo nič iné, ako využiť autobusový spoj spoločnosti Flixbus, lebo v noci alebo skoro ráno vlaky na tejto trase proste nepremávajú. Bohužiaľ autobus meškal viac než hodinu, takže môj plán doraziť na miesto konania akcie o 9:20 hod. stroskotal hneď na počiatku. Vodič autobusu pri jazde k letisku Berlin-Schönefeld chcel najprv odbočiť doľava na červenú, potom sa mu to ale zdalo príliš nebezpečné, tak cúvol, aby videl, kedy na semafore naskočí zelená. Potom namiesto toho, aby sa poponáhľal, vyšiel na zastávke von a fajčil. Až potom sme pokračovali na Berlin-Südkreuz, kde som zamieril poklusom z autobusovej zastávky na vlakovú, aby som sa dostal na berlínsku hlavnú stanicu. To sa mi podarilo, a tak som tam mohol – kvôli nedostatku svetla len veľmi nekvalitne – zdokumentovať súkromný nočný rýchlik zo Švédska s elektrickým rušnom 109.003, vyrobeným ešte v NDR.

Nočný vlak Malmö – Berlín a spoj ODEG na Berlin Hbf

Vzhľadom na skutočnosť, že na trati do Greifswaldu je iba dvojhodinový takt, rozhodol som sa ísť z Berlína najprv do Eberswalde a tam aspoň zbežne preskúmať trolejbusovú prevádzku a stanicu. V meste do roku 1940 chodili električky a potom ich nahradili trolejbusy.

Eberswaldský trolejbus Solaris

Potom som sledoval prevádzku v stanici Eberswalde a zachytil tam napríklad ...

... zrýchlený vlak do stanice Szczecin Główny ...

... alebo expres do Berlína, osobný vlak do Joachimsthalu a odstavené rušne firmy
Hector Rail

Videl som aj čosi z nákladnej dopravy. Napríklad to, ako rušňovodič kontajnerového vlaku na chvíľku zastavil a išiel si do výpravnej budovy kúpiť raňajky.

Kontajnerový vlak pri prestávke

Hneď za ním prišiel vlak s cisternami a môj zrýchlený spoj do Greifswaldu.

Môj „bonusový“ pobyt v Eberswalde sa končí

Keď som konečne dorazil do Greifswaldu, mal som nejaký voľný čas, ktorý som venoval rýchlej prehliadke stredu mesta a doplneniu síl v tureckom občerstvení Döner. Potom už na stanicu prišiel zvláštny vlak. Dobre, že som nemal možnosť ísť už v sobotu, pretože toho dňa sa parný rušeň zrazil s autom.

Rušeň 86 1333-3 so zvláštnym vlakom v stanici Greifswald

Hafenbahn (prístavná dráha) vedie z Greifswaldu do prístavu Greifswald-Ladebow. Osobná doprava je na nej zastavená, ale chodia po nej nákladné vlaky. Parný vlak čakal na niektoré prípoje, napríklad z poľského Świnoujścia, ale napodiv nie zo Stralsundu, hoci sme potom v Ladebow stáli hodinu.

Do Greifswaldu prichádza spoj z ostrova Usedom

Ale pred tým, ako sme sa dostali do cieľovej stanice, zastavili sme v muzeálnom prístave.

Parný vlak a staré lode (iba tie autá nostalgiu kazia)

Na konečnej vlaku som sa poobzeral po okolitom priestore (zahŕňajúcom aj štátnu hranicu v podobe plota okolo colného prístavu) a zdokumentoval som aj dieselový rušeň na druhom konci nášho vlaku. Pritom som si všimol, že je kuriózne označený – na skrini má označenie 204 271.1, ale na ráme 203 226-6.

Motorový rušeň na druhom čele zvláštneho vlaku

A preštudoval som si aj históriu Greifswalder Hafenbahn na dočasnej informačnej tabuli. Podľa nej bola trať uvedená do prevádzky 5.1.1865. V roku 1940 bola predĺžená až na vojenské letisko. Od 1.3.1948 bola zahájená aj osobná doprava, a to ako čiastočná náhrada za úzkokoľajku Greifswald – Wolgast, ktorú Červená armáda demontovala a odviezla ako vojnovú reparáciu. Od roku 1972 trať používala Národná Ľudová armáda NDR a od roku 1991 na nej premávajú každý rok osobné vlaky pri príležitosti rybárskych osláv.

História trate v dátumoch

Úderom 14. hodiny sme išli späť a o štyridsať minút neskôr som pokračoval zrýchleným vlakom do stanice Bernau. Cestovanie to bolo zaujímavé. Vlak sa po ceste viac a viac plnil, takže rušňovodič musel stále hlásiť, nech ľudia odstúpia odo dverí, pretože ich nemohol zatvoriť. A v Eberswalde sprievodca zúfalo žiadal cyklistov, aby prestali hľadať voľné miesta vo vlaku, že je súprava preplnená a nech idú osobákom, ktorý ide 10 minút za nami. Vlak síce teoreticky mal klimatizáciu, čo ale za týchto okolností nebolo poznať. V Pasewalku sme mali pobyt 5 minút, tak som išiel von, trochu sa osviežiť a zároveň si vyfotiť prípojný vlak stojaci vedľa.

Pasewalk

V Bernau u Berlína som prestúpil, pričom sa taký typický Saupreiss gschamter, ako by povedali Bavori („nehanebný svinský Prus“), sediaci na schodoch s nákupnými vreckami v lone, rozčuľoval, že musel vstávať. A slečna vedľa na to reagovala „Proste toho idiota ignorujte“ – takí rozdielni môžu byť ľudia. Rýchlo som si ešte stihol kúpiť pivo, síce za úžernú cenu, ale čo už človek narobí, keď nemá čas a v nedeľu sú supermarkety zatvorené. Predposledný prestup bol na stanici Senftenberg, kde som stihol vyfotiť nákladný vlak, aj keď v nie práve optimálnej pozícii.

Senftenberg

V Drážďanoch ma čakali dve prekvapenia. Nie je zvykom, že stanicou Dresden-Neustadt prechádzajú nákladné vlaky, možno to ale bolo tým, že v Lovosiciach našli mŕtvolu pri koľaji, takže premávka bola obmedzená a asi aj ľavobrežná trať, kadiaľ medzištátne náklady obvykle premávajú, bola preplnená. Aj posledný EC z Prahy do Lipska meškal 40 minút.

Nákladný vlak prechádza stanicou Dresden-Neustadt

Ďalšia zvláštnosť ma stretla, keď hlásili, že môj vlak domov ide ako NAD. Prakticky to boli 4 veľkopriestorové taxíky. Ako som sa následne dozvedel, príčinou výluky bolo to, že ktorýsi vodič u nás na priecestí bez závor zasa nerešpektoval červené blikajúce svetlo a zrazil sa s vlakom. Skrátka toho dňa skoro nič nefungovalo, ako malo. Aj tak som bol s výletom na baltské pobrežie spokojný. Doviezol som si kopu celkom zaujímavých fotografií, ktoré nájdete v mojej verejnej galérii. A samozrejme som nakrútil aj nejaké to video: z pobytu v Eberswalde, z jazdy zvláštneho vlaku vedeného motorovým rušňom v úseku Greifswald - Ladebow a jeho návratu do Greifswaldu na čele s lokomotívou parnou.   

Prepracoval PhDr. Zbyněk Zlinský