Katalánske národné železničné múzeum

Vstup do múzea je hneď vedľa staničnej budovy. © Jakub Rekem

Múzeum je umiestnené v priestoroch bývalého rušňového depa s točňou a 12-miestnou rotundou. Je  tu tiež jedna murovaná, dve oceľové vodárenské veže a pár ďalších objektov. Pôvodné depo slúžilo do roku 1967, v roku 1972 tu európska asociácia železničných modelárov usporiadala výstavu parných lokomotív, čo napomohlo k tomu, že v roku 1980 sa verejné inštitúcie rozhodli vybudovať v týchto priestoroch železničné múzeum. Sprístupnené verejnosti bolo prvýkrát v roku 1990.

Obrázok z renovácie objektov depa pre účely múzea. Tunajšia rotunda nemá vráta, ani v zime tu totiž mínusové teploty nezažijete. © Jakub Rekem

Letecký pohľad na areál starého a nového depa. Za pozornosť stojí pomerne rozľahlé parkovisko typu Park&Ride (prestup z auta na vlak ďalej do Barcelony). Vpravo dole vidieť časť staničnej budovy. © Jakub Rekem

Areál múzea má v podstate štvorcový pôdorys, takže sa všade rýchlo dostanete a určite sa tu nestratíte. Exponáty sú rozmiestnené podľa roku výroby a trakcie, celkovo pôsobí expozícia ucelene, má hlavu a pätu. Popisy sú v katalánčine, španielčine a takmer všetky aj v angličtine. Exponáty sú pyrenejského rozchodu 1668 milimetrov.

Pohľad na vonkajšie exponáty rozmiestnené okolo točne. © Jakub Rekem

Múzeum má unikátnu zbierku 25 parných lokomotív, ktorá obsahuje repliku prvej lokomotívy na území Španielska „Mataró“, najstaršiu zachovanú parnú lokomotívu v Španielsku aj parnú lokomotívu, ktorá uzavrela parnú prevádzku v Španielsku v roku 1975. Nájdete tu aj expozíciu venovanú vlakom Talgo, dva salónne vozne a mnoho ďalších vozidiel a exponátov.

Lokomotíva "Mataró" má usporiadanie náprav 1-A-1, ak ju chcete vidieť v pohybe, musíte prísť prvú nedeľu v mesiaci. © Jakub Rekem

Parné lokomotívy vystavené vonku sú zakonzervované, mnoho motorových a elektrických lokomotív má v nedávnej dobe obnovený náter. Prevádzkyschopná je pravdepodobne len parná lokomotíva „Mataró“, lokotraktor 10112 a drezina IF1. Kvôli vysokej frekvencii dopravy v okolí Vilanovy sa za brány múzea dostávajú len veľmi sporadicky.

Rekonštrukciu tohto osobného vozňa "Harlan" (1878, USA) vykonáva dobrovoľnícky spolok priateľov múzea. © Jakub Rekem

Popri múzeu pôsobí aj dobrovoľnícky spolok, ktorý sa venuje dokumentácii histórie železníc, renovácii exponátov (osobný vozeň Harlan, drezina IF1) a tiež vypomáha zamestnancom múzea v rámci väčších akcií.

V múzeu prebiehajú stavebné úpravy, pribudnú nové výstavné priestory. © Jakub Rekem

V roku 2016 bola pre múzeum schválená mimoriadna dotácia 2 mil.€, vďaka čomu bola vybudovaná expozícia prepravy tovaru, pracovných vozidiel a tiež krátka predvádzacia trať s dvomi malými točňami. Momentálne prebieha renovácia veľkej haly s portálovým žeriavom a tiež vzniká nová prístavba. Vďaka novým výstavným priestorom bude celá expozícia vynovená a rozšírená. Otvorená by mala byť nová časť v budúcej sezóne, preto jednoznačne odporúčam návštevu tohto múzea.

Perla zbierky, Krokodíl 272-006 (1928) má rovnako ako jeho tmavozelená kolegyňa švajčiarske korene. © Jakub Rekem

Vo fotogalérii nájdete veľkú časť vozidiel múzea, no zďaleka nie všetko. Na vlastné oči si musíte prísť pozrieť napríklad parnú šesťnápravovú „Malletku“, či najväčšiu parnú lokomotívu, ktorá jazdila po európskych koľajniciach. Menšie exponáty sú vystavené v mnohých vitrínach. Múzeum na mňa osobne zapôsobilo vďaka útulnému areálu a presvetlenej rotunde. Snáď sa podobné múzeum časom podarí vybudovať aj u nás.

Zo železničného pohľadu sa v Katalánsku oplatí navštíviť aj Castellard´Nugs úzkorozchodnou železnicou, výlet sa dá spojiť s návštevou neďalekej Andorry.

Odkazy:

• Oficiálna webstránka múzea
• Blog múzea
• Zoznam parných lokomotív v Katalánsku