Čriepky z nie celkom zvyčajnej cesty na východ Slovenska

7.7.2019 8:00 Helmut Böhme

Čriepky z nie celkom zvyčajnej cesty na východ Slovenska

Z Drážďan do Košíc, kde žije rodina mojej manželky, chodím pomerne často a takmer vždy sa snažím, aby som si pre svoju cestu naplánoval aj nejakú „pridanú hodnotu“ v podobe možnosti vidieť a zaznamenať čosi zaujímavé z odboru železničnej a mestskej hromadnej dopravy. S cieľom rozvinúť vlastné vedomosti, rozšíriť svoj obrazový archív, ale aj podeliť sa s návštevníkmi týchto stránok o svoje zážitky formou reportáže. Výnimkou nebola ani cesta, ktorá sa začala 21.6.2019.

Ráno toho dňa som prvým vlakom kategórie EC prišiel do stanice Praha-Holešovice. Tam ma zaujala drobná prevádzková mimoriadnosť: Spoj Arrivy musel pred seba pustiť meškajúci rýchlik a to prinútilo k čakaniu mestského slona.


Praha-Holešovice

Ďalej som išiel s prestupom v Libni do stanice Pečky, kde som chcel pokračovať autobusom. Kvôli uzavretej ceste som ho ale nestihol, pretože som včas nenašiel náhradnú zastávku. Na stanici som videl, ako k vlaku BF Logistics prišiel servisný automobil a technici dačo skúmali na cisternovom vozni, pričom okolo prichádzal orchestrión zo stanice Kouřim.


Pečky

Na hlavnej trati prešli iba neveľmi zaujímavé osobné vlaky. Jedným z nich som sa presunul na zastávku Cerhenice, pozrieť čo sa deje na tamojšom skúšobnom okruhu. Mal som ale smolu, pretože jeden z testovaných vlakov sa práve vrátil na základňu, a tak som si mohol už len z diaľky pozrieť, čo tam stoja za vozidlá.


ZC VUZ Cerhenice

Na ceste späť som si urobil pauzu na kávu v Českom Brode a pokračoval som do Berouna. Tam ma pobavila rodina s deťmi, ktorá filozofovala o tom, že nikde nie je uvedený ich vlak do Rakovnika. Keďže dorazili na nástupište v 18:00 hod. a vlak odišiel v 17:58 hod., nemali sa čudovať, že museli skoro hodinu čakať na ďalší.


Beroun

Po „hrbatej“, ako sa hovorí trati 173, som sa vrátil do Prahy a čosi pofotil v stanici Praha-Smíchov.


Praha-Smíchov

Noc som strávil vo vlaku RegioJetu do Košíc. Tam som zistil, že „veľký“ vlak Detskej železnice už nadobudol o čosi viac historickú podobu.


„Ventilovka“ sa chystá odísť do Hanušoviec nad Topľou

Mal som v pláne vláčik na jeho veľkom vlakovom výlete zdokumentovať, tak som sa skorším pravidelným spojom presunul do Prešova, kde som zachytil príchod súpravy.


„Ventilovka“ prichádza do Prešova

Mojím ďalším cieľom bola zastávka Hanušovce nad Topľou mesto, kam som sa presunul motorovou jednotkou radu 861. ktorá veľmi dobre kúrila, namiesto toho, aby chladila. Ako výsmech pôsobilo, že v nej na obrazovke bežal film, v ktorom ZSSK propagovala svoju svetlú budúcnosť s novými vozidlami. Ale mňa zaujímala skôr minulosť, v podobe „historickej“ súpravy parného vlaku, ktorá pózovala na viadukte pred stanicou, ...


Dosť kuriózna súprava vlaku Detskej železnice

... o chvíľu nasledovaná obligátnym požiarnym vlakom rovnako zaujímavého zloženia.


Nemenej pozoruhodný požiarny vlak

Tu som sledovanie zvláštneho vlaku ukončil a vrátil som sa do Košíc, lebo som si nemohol nechať ujsť Košický trolejbusový deň. Pri zastávke MHD pred staničnou budovou v Košiciach sa ma pýtala starenka, či filmujem pre noviny a čo to je za čudná linka E2. Vysvetlil som jej, že ide ako šestka ku Spoločenskému pavilónu a potom do Dopravného podniku, a to dokonca zdarma. Starenka ale hundrala, že to nie je nízkopodlažná električka a preto nebude do vozidla nastupovať. V dopravnom podniku sme ešte čakali na T2 na linke E1 z Havličkovej.


Zvláštna linka E1

Hlavným bodom (nielen) môjho záujmu bol Trolejbusový cintorín. Tam sme si mohli pozrieť smutné zvyšky trolejbusov a vypočuť výklad o ich prevádzke. Reportáž z tejto zaujímavej akcie nájdete na známom webe o MHD.


Trolejbusový cintorín

Pôvodne som chcel v noci isť do Bratislavy a potom cyklovlakom do Plaveckého podhradia. Príbuzenstvo ma ale presvedčilo, že by som sa mal radšej poriadne vyspať. Tak som vo svojej púti pokračoval až v nedeľu o 9:27 hod. osobným vlakom do Spišských Vlachov.


Vlak Košice - Svit vo východiskovej stanici

Odtiaľ som išiel vlakom LTE do Spišského podhradia a späť. Oproti ZSSK dvere na stanovište rušňovodiča nemajú záves a keď sprievodkyňa uvidela moju videokameru, tak mi povedala, nech si pokojne sadnem vľavo na stanovište. (Na to sa možno ozve dajaký ctiteľ predpisov, že také dačo by sa nemalo zverejniť.)


„Hanička“ pod Spišským hradom

V Spišských Vlachoch som mal ešte čas, kým mi prišiel osobný vlak do Spišskej Novej Vsi, tak som mohol ešte odfotiť Haničku, ako vyráža na ďalšiu cestu cez most ponad Hornád.


„Hanička“ na moste

Ďalej som išiel Spišanom. Pôvodne som chcel ešte vyraziť do Vysokých Tatier, ale pretože v Štrbe bol silný vietor a zamračené, rozhodol som sa pokračovať do Žiliny. Čo sa mi potom prihodilo, môžete si prečítať v našej diskusii o ZSSK. Do Prahy sme dorazili s meškaním, preto som išiel domov Flixbusom.

Keďže išlo o dlhšiu cestu a viaceré témy, ďalšie snímky z nej sú k dispozícii v štyroch verejných galériách:

 Prepracoval PhDr. Zbyněk Zlinský