Švajčiarsko vlakom (1)

V tretí deň pobytu sme sa pripojili k ostatným desiatim účastníkom 6-dňového zájazdu „Turistické hity Švýcarska“ (vodopády, veľhory, vysokohorské zubačky, ľadovce, víno, syry, čokoláda - Lötschberg, Zermatt, Matterhorn, vodopád Giessbach, jazero Brienz). Pobyt v Zermatte sme si na záver predĺžili o deň a vyviezli sme sa aj novou lanovkou na Klein Matterhorn. V prvom diele cestopisu sa budeme venovať najmä Zürichu a Baselu a v pokračovaniach sa dostaneme aj do riadnych nadmorských výšok.

Ešte v starom roku sme dostali z cestovnej kancelárie potvrdenia rezervácie na nami vybratý zájazd tesne po letných prázdninách a začal som sa zaujímať o výhodné ubytovanie na prvé dva nocľahy v Zürichu a aj o to posledné, ôsme. Na lístky do Zürichu sme si počkali do času pol roka pred cestou a cez „Sparschiene ÖBB“ sme ich dostali po 49 €, viazané na meno a konkrétny spoj. Práve bežala na internete aj zaujímavá jarná akcia 2 noci za cenu jednej, čo sme využili na zakúpenie ubytovania v hoteli Stoller, vzdialenej električkou číslo 3 od hlavnej stanice asi na štvrťhodinku cesty. Týždeň pred odjazdom sme dostali naše Swisspassy a začali sme pozornejšie sledovať predpovede počasia.

Bratislava hl.st., ÖBB railjet do Zürichu na čele s Taurusom 116.203 a „Macejko“
na IC do Košíc ráno pred šiestou, 4.9.2019 © Juraj Földes

Mestskou dopravou sme sa s predstihom doviezli na bratislavskú Hlavnú stanicu, odkiaľ sme mali odísť o 6:10 hod. za nádherného počasia Railjet expresom (RJX 160) cez Petržalku, Viedeň a Innsbruck do Zürichu. Vo vozni economy, teda druhej triedy, v kľudovej zóne sme sa pohodlne usadili vo štvorke, a s malým omeškaním sme za necelú polhodinu opustili Slovensko. V Kittsee súprava už zrýchlila na maximálne 160 km/h a od Viedne sme potom už išli presne. Na druhej viedenskej zastávke, v Meidlingu sa aj náš vozeň naplnil a mohli sme len ľutovať, že sme si nepriplatili na miestenky pri okne. Až v Salzburgu, kam sme došli svižným tempom, rýchlosťou miestami až 230 km/h, ubudlo cestujúcich. Pritom na úseku medzi viedenskou hlavnou stanicou a Innsbruckom k nám pripojili druhú súpravu, vypravenú z letiska Schwechat. Po odpojení druhej súpravy bola obsadenosť až po Feldkirch zase citeľne vyššia.

Pohľad na rakúske Alpy pri Arlbergbahn z vlaku, 4.9.2019 © Juraj Földes

Medzi Salzburgom a Innsbruckom sme išli voľnejším tempom po spojke okolo nemeckého Rosenheimu až po rakúsky Wörgl. Railjet sa opäť na rakúskom území zase chvíľu rozbehol rýchlosťou okolo 200 km/h, ale za Innsbruckom sme už postupne spomaľovali. Po horskej trati Arlbergbahn sme zažili krásne výhľady na okolité Alpy. Za Landeckom sme len prekvapení spozorovali, že práve prechádzame známym mostom – Trisannabrücke, identifikovateľným podľa závesnej konštrukcie, 87 metrov vysoko nad údolím.

Vozík s občerstvením prechádzal okolo nás dosť často, my sme investovali len do jednej presso kávy. Sedadlá boli podľa môjho vkusu pohodlnejšie, ako economy trieda leteckých spoločností, s ktorými som letel. Klíma fungovala po celý čas a chladila relatívne dosť. Lístky nám kontrolovali po Zürich rôzny sprievodcovia trikrát, ten tretí raz som vyskúšal QR kód na mobile a postačoval mu tiež.

Walensee - prvé veľké jazero sme stretli ešte pred zürišským, 4.9.2019 © Juraj Földes

Ďalšou zastávkou za Feldkirchom bol Buchs SG a potom Sargans. Tu sme vykonali úvrať a jednotka pokračovala riadiacim vozňom vpred až do Zürichu. Rakúske Alpy vystriedali prvé švajčiarske hory a za Sargansom sme sa dlhšie viezli pozdĺž veľkých jazier, prv popri Walensee a potom popri zürišskom. Krajina pôsobí na pohľad mimoriadne čisto a usporiadane, to aj kvalitou ako starej tak aj modernej architektúry.

Na minútu presne sme o 15:20 pristáli na hlavnej stanici v Zürichu. Hlavná stanica vykazuje denne viac než 2900 vlakových pohybov a patrí medzi najrušnejšie na svete. Mesto má ďalších 16 staníc a 10 zastávok. Železniciam dominujú Švajčiarske železnice (SBB), hlavná stanica má však aj priame diaľkové spojenie vlakmi TGV do Francúzska, ICE do Nemecka, Pendolinom do Talianska a napokon Railjetom ÖBB do Rakúska a Slovenska. Spojenie s Českou republikou je udržované prostredníctvom nočného spojenia.

Zürich Hauptbahnhof, 511.029 SBB a ÖBB railjet 80-90.705, 5.9.2019 © Juraj Földes

Na prvé popoludnie sme potrebovali lístky na električku, lebo Swisspassy nám mali platiť až od 0:00 druhého dňa. Obyčajný lístok pre mestskú zónu by bol stál 4,40 CHF (4 €), ale celodenný presne akurát dvojnásobok, tak sme sa rozhodli pre ten druhý. Dvojica vysokopodlažných „Tram 2000“ na linke 3 nás bez zdržaní na trase doviezla do prostriedku kruhového objazdu na Albisriederplatz, odtiaľ to bolo len pár krokov do rezervovaného hotelu.

Zürich, Albisriederplatz, električka „Cobra“ na zastávke uprostred kruhového objazdu.
V pozadí náš hotel Mercure Stoller, 5.9.2019 © Juraj Földes

Po ubytovaní sme sa vrátili na zastávku umiestnenú podľa švajčiarskych zvyklostí a s jedným prestupom sme sa doviezli štvrťhodinku pred šiestou k Tram-múzeu pri zastávke Burgwies, kde okrem víkendov má verejnosť prístup len v stredy. Práve sa tam chystalo akési kultúrne podujatie, tak sa o nás nik nestaral, ani sa nás nechystali o šiestej vypoklonkovať. Prvé električkové múzeum vo Švajčiarsku vzniklo v roku 1989 vďaka rovnomennému združeniu, založeného v roku 1967.

Zürich, Burgwies, múzeum električiek. Električky č. 2 „Schnellläufer“ z roku 1928
a novšia č. 1530; 4.9.2019 © Juraj Földes

Depo na Forchstrasse je skoro kompletne zaplnená exponátmi, asi najstarším je električka vyrobená v roku 1900. Prevažujú modré, mestské, ale je tam aj žltá vo farbách Limmattalbahnu a aj červený exemplár, vo farbe S-Bahnu do Esslingenu. Zastúpené sú aj moderné štvornápravové električky, ktoré môžu mať pomaly tiež už sedem krížikov. Na zastávke smerom do centra chvíľu po šiestej najprv popri nás bez brzdenia prechádza dlhšia zrýchlená červená súprava S 18 z Esslingenu, ktorá končí pri stanici Stadelhofen neďaleko Opery a po pár minútach nám zastavuje modrá jedenástka. Tie zrýchlené vynechávajú 7 zastávok medzi Rehalpom a Forchom, premávajú v intervale 15/30 minút.

Zürich, zastávka Burgwies, súprava S 18 metrového rozchodu z Esslingenu
tu prechádzala bez zastavenia, 4.9.2019 © Juraj Földes

Vystúpili sme pri modernej stanici Stadelhofen, tunelom spojenej s hlavnou stanicou, opačným smerom vedie trať taktiež tunelom do Zollikonu a do Stettbachu. Spoločný interval poschodových súprav bol mimoriadne hustý, v čase fotenia to bolo 2 až 5 minút. Pri stanici a pri neďalekom Bellevue prechádza aj sedem liniek električiek, ktoré premávajú taktiež v niekoľkominútových intervaloch, končia tu dve prímestské autobusové linky a úzkorozchodný S-Bahn z Esslingenu.

Zürich, stanica Stadelhofen. Poschodová súprava S-Bahnu pôjde do Bruggu
pri rieke Aare popod hlavnú stanicu © Juraj Földes

Zürich s vyše 400 tisíc obyvateľmi nemá metro, ktoré neuspelo v referende, ale rýchlu dopravu mestom zabezpečujú vlaky S-Bahnu v prevažujúco 15, 20 a 30 minútovom takte. Jazdia dlhými podzemnými úsekmi pod mestom a stanice umožňujú dobré prestupy na povrchovú mestskú a prímestskú dopravu. Autobusy cez stred mesta nejazdia, výlučne článkové (aj dvojčlánkové) trolejbusy však áno. Trolejbusy miestami využívajú trate električiek a bus-pruhy, preferencia oboch systémov voči osobným automobilom je viditeľne funkčná. Krátky podzemný úsek premetra sme vyskúšali už pri minulej návšteve Zürichu. Vyznačuje sa ľavostrannou premávkou kvôli využiteľnosti pôvodného konceptu ostrovných nástupíšť jednosmernými súpravami električiek.

Zürich, Bellevue Platz. Tram 2000 Sänfte Be 4/8 s nízkopodlažným článkom,
4.9.2019 © Juraj Földes

Spomedzi električiek sú v Zürichu stále najviac zastúpené hranaté súpravy Be 4/6 „Tram 2000“ z rokov 1978 až 1992. Druhým typom v poradí je 88 nízkopodlažných električiek „Cobra“ Be 5/6 z roku 2010 od Bombardiera. Pre zvýšenie počtu nízkopodlažných spojov bolo v rokoch 1999 až 2005 rekonštruovaných 23 električiek Be 4/6 na Be 4/8 vložením stredného nízkopodlažného článku na „Tram 2000 Sänfte“. Mesto má už objednaných u Bombardiera 70 súprav Flexity Be 6/8 ktoré sa majú v uliciach objaviť v roku 2020, s opciou na ďalších 70 kusov.

Zürich, Albisriederplatz, trolejbusy liniek 72 a 33 prechádzajú kruhovým objazdom
so stiahnutými zberačmi, na baterky, 5.9.2019 © Juraj Földes

Celú flotilu trolejbusov tvoria rôzne typy článkových a dvojčlánkových nízkopodlažných Hess Swisstrolley (Plus) dodávanými od roku 2007 s rôzne výkonnými batériami umožňujúcimi, aj dojazd 10 km alebo aspoň dojazd núdzový. Elektrobusy dopravný podnik nevykazuje ale evidujú 13 hybridných článkových autobusov Volvo 7900 z roku 2017. Mestské autobusy sú od troch rôznych veľkých výrobcov ale tie aj vzhľadom na charakter našich stránok neuvádzam.

Zürich, Utoquai. Pobrežné korzo pri zürišskom jazere, 4.9.2019 © Juraj Földes

Stanica Stadelhofen leží neďaleko brehov zürišského jazera, ktoré je pri peknom počasí hojne navštevované a aj my sme sa prešli popri budove opery k vode a po krátkej prechádzke sme skončili na posledných voľných miestach lavičky záhradnej reštaurácie kde sme okúsili rajčinový šalát s mozarellou, respektíve teľaciu klobásku aj s pivom z Einsiedelnu.

Čelo jednotky ICE 401.077 idúceho do Baselu s pripomienkou 25.výročia
kooperácie SBB a DB, 5.9.2019 © Juraj Földes

Okná izby sme mali orientované do vnútrobloku a pouličný ruch nás nevyrušoval, tak sme vyspatí po chutných raňajkách zašli električkou na hlavnú stanicu a po krátkom rozhliadnutí sa sme sa posadili do siahodlhého ICE vlaku nemeckých dráh radu 401, ktorý mal ísť cez Basel, do mesta, ktoré sme ešte nepoznali. Miesta v dvojke bolo dosť, vybrali sme si kupé v usporiadaní 3+3 a ostali sme tam za necelú hodinu cesty sami. Sprievodca po naskenovaní QR kódov našich Swisspassov si ešte vypýtal pasy, postačoval mu napokon len môj občiansky preukaz, zo zvedavosti sa iba spýtal, že odkiaľ sme, lebo aj on pochádza z cudziny. Aj v tých ďalších dňoch sme sa ešte párkrát museli sprievodcom vo vlakoch legitimovať, asi sa tam občas vyskytujú čierni pasažieri.

Basel, stanica SBB, pohľad z nadchodu na (skoro) zaplnenú stanicu,
5.9.2019 © Juraj Földes

Počasie sa trochu začalo kaziť, už počas cesty chvíľami zapršalo a po príchode do Baselu popŕchalo tiež. Stanica SBB (centrálna stanica) je len o málo skromnejšia, menšia, ako hlavná stanica vo viac než dvojnásobne väčšom Zürichu. V komplexe sa nachádza aj stanica Basel SNCF so spojmi do Mulhousu, Paríža a Bruselu. Podobne ako okolie Zürichu je región Baselu husto osídlený (okolo 800 tisíc obyvateľov) a ľudí stále pribúda. Na severe mesta sa nachádza ešte ďalšia stanica Badische Bahnhof prevádzkovaná DB.

Basel, stanica SBB, rušné prízemie staničnej haly, 5.9.2019 © Juraj Földes

Na centrálnu stanicu nás doviezol ICE DB a hneď sme vyšli na predstaničné námestie, ktorému dominujú štyri nástupištia električiek. Tie sú buď zelené (BVB), alebo žlté (BLT), ale inak boli skoro bez výnimky typu FlexityBasel od Bombardiera. V meste je ich 61 a zrejme sú úspešnejšie ako Combina od Siemensu, ktoré sme v ten deň ani nestretli. Občas sme zazreli súpravu električiek „Cornichon“, ktoré tu začali jazdiť po roku 1986, s motorovými vozňami na oboch koncoch a nízkopodlažným klimatizovaným vlečniakom uprostred. Dopravca BVB na internete sa píše, že s nimi počítajú až do roku 2024.

Basel, Aeschenplatz, jedna zo 61 súprav Bombardier Flexity 2 na linke 11,
ktorá končí pri francúzskej hranici, 5.9.2019 © Juraj Földes

Mali sme vyhliadnutú jednotku, ale prítomný zamestnanec dopravného podniku nám odporučil jedenástku. Tou sme sa odviezli do starého mesta, kde mnohé užšie ulice sú vyhradené električkám a autobusom. Zásobovanie má povolený vjazd ráno od 5:00 do 11:00. Vystúpili sme pri päťhviezdičkovom „trojkráľovom“ hoteli Les Trois Rois, nerušene sme nahliadli aj do veľkolepej haly, ale šampanské a jednohubky sme zdvorilo odmietli, lebo potom by sme sa boli asi museli podpísať na pripravené prezenčky. Zriadenec nám pri odchode vo dverách ešte zdvorilo poprial pekný deň. Postupne naozaj prestalo pršať a my sme sa prešli po Barfüsser Platz.

Basel, Schifflände. Každý druhý spoj linky 8 končí v nemeckom Weil am Rhein,
5.9.2019 © Juraj Földes

Okolo obeda sme sa rozhodli pocestovať električkou linky 8 do nemeckého mesta Weil am Rhein a zistili sme, že tam nám Swisspass už neplatí a v pavilóne dopravného podniku sme si museli kúpiť lístky po 4,40 CHF. Podobne to (ne)platí aj pre cezhraničnú linku 3, ktorá od roku 2017 končí vo francúzskom Saint-Louis.

Weil am Rhein, na novom moste končí baselská električka linky číslo 8,
5.9.2019 © Juraj Földes

Do Nemecka zachádza po šesťročnej výstavbe od roku 2014 len každý druhý spoj linky 8 a nám prišiel práve taký, čo končí v Kleinhüningene na švajčiarskej strane, preto sme cestu prerušili na pravom brehu Rýna, na Claraplatzi a tam sme si počkali na nasledujúcu osmičku. Na hranici sme nestáli ani dlhšie, ako na ostatných zastávkach a na nemeckej strane sme sa ešte odviezli cez tri zastávky po vlakovú stanicu Weilu na okraji centra. Výstup a nástup sa uskutočňuje na moste nad koľajiskom stanice, k vlakom sa dá zísť odtiaľ schodmi a výťahmi rovno na príslušný perón.

Weil am Rhein, vezieme sa späť do Baselu jednotkou Flexity 2 linky 8;
5.9.2019 © Juraj Földes

Švajčiarom sa oplatí nakupovať v Nemecku jednak kvôli nadsadenému kurzu švajčiarskeho franku voči euru (1€ = ca.1,10CHF), pre celkovo nižšiu cenovú úroveň v Nemecku a aj kvôli možnosti uplatnenia vratky z DPH po vývoze nákupu. My sme sa krátko prešli po hlavnej ulici Weilu a na malé občerstvenie sme našli imbis v nákupnom stredisku pri koľajovej slučke. Až na nižšiu cenu sme s jedlom nadšení neboli.

Basel, Eisengasse, jedna zo zriedkavejších z 2/3 vysokopodlažných
sendvičových súprav „Cornichon“, 5.9.2019 © Juraj Földes

Do primerane obsadenej električky sme nastúpili s lístkami za 2,50 € z automatu a za hranicami sme sa už mohli spoľahnúť na Swisspassy. Od colnice sa v električke aj stálo. Viezli sme sa aj okolo jednej remízy, kde som zahliadol aj trolejbusové drôty. Doma som sa dočítal, že trolejbusy jazdili v meste od roku 1941 až do roku 2008. Kompletne nízkopodlažné trolejbusy tu mali už v roku 1992. Vystriedali ich autobusy na plyn, ale na internetovej stránke dopravcu je zastúpený aj článkový elektrobus.

Basel, románsko-gotický Münster, pôvodne katedrála z 12. storočia je
z červeného pieskovca, 5.9.2019 © Juraj Földes

Z električky sme vystúpili na staromestskej strane Rýna a peši sme prekonali kopec k symbolu mesta, katedrále, Münster/Pfalz. Pôvodne katolícky románsko-gotický dóm z 12.storočia patrí reformovanej evanjelickej cirkvi a aj niekdajší kláštor s terasou (Pfalz) vysoko nad Rýnom je prístupný pre verejnosť. Po uličkách starého mesta sme vystúpili aj k Leonhardskirche na ďalšom kopci, odtiaľ bol výhľad najmä na strechy nižšie stojacich domov. Na viacerých uliciach sa činili stavbári, okrem rozvoja sa zrejme dobre starajú aj o staršiu infraštruktúru.

Basel, Rýn s Prostredným mostom z terasy Münstra, zvanej Pfalz,
5.9.2019 © Juraj Földes

Neskôr poobede sme stihli ešte spoj ICE DB označený vo vyhľadávači SBB tromi červenými panáčikmi, ako plne obsadený. Napriek tomu sa pre nás dve pohodlné miesta, zase v kupé 2. triedy našli.

Na prakticky kompletne elektrifikovanej sieti SBB je popri rôznych moderných pantografových jednotkách najrozšírenejším typom lokomotívy univerzálny, posledný ešte doma vyvinutý rad Re 460, predstavený v roku 1989, pre maximálnu rýchlosť 200 km/h. Snáď druhou najviditeľnejšou lokomotívou je Re 420, resp. 421 (Re 4/4²), ktorá bola vyrábaná od roku 1964. Bola stavaná na rýchlosti do 140 km/h a preto sa nehodí pre tie najrýchlejšie vlaky. 421-ka je na rozdiel od 420-ky vystrojená na jazdy aj do Nemecka a Rakúska.

Zürich Hauptbahnhof, 421.371 a 460.099, zachytené na pravé poludnie,
12.9.2019 © Juraj Földes

Cestou do hotela sme si doplnili zásoby v samoobsluhe a teplú večeru sme v tento deň vynechali. Na tretí deň sme sa mali stretnúť s ostatnými desiatimi účastníkmi zájazdu, po telefonickom kontakte s organizátorkou, krátko po obede na stanici v Thune, odkiaľ sme už spolu putovali do Spiezu pri thunskom jazere. Do Thunu sme mali cestovať (samozrejme) vlakom a tým skončila aj veľkomestská časť našej dovolenky. V druhom diele sa prepracujeme už do výšky cez 2250 metrov nad morom.

Zdroje a odkazy:

1. Petr Čermák: Švýcarsko, křížem krážem železničním rájem, Kartografie Praha 2009
2. Švýcarsko vlakem - dovolená ve Švýcarsku jinak - lyžování, turistika - web cestovnej kancelárie
3. SBB Unternehmen. domovská stránka SBB (nemecky, alt. francúzsky, taliansky a anglicky)
4. Linienplan – ZVV - schéma integrovanej siete VHD Zürich a Winterthur
5. Liniennetz – Basler Verkehrs-Betriebe - schéma siete VHD pre Basel a okolie
6. hypertextové odkazy v článku

Titulná snímka: Zürich Hauptbahnhof, náš Railjet xpress po vyše 9-hodinovej ceste z Bratislavy, 4.9.2019
© Juraj Földes