Švajčiarsko vlakom (3)

30.10.2019 8:00 Juraj Földes

V piaty deň nášho švajčiarskeho pobytu ráno po chutných, ale rýchlych raňajkách v hoteli „Marina“ pri thunskom jazere, sme väčšiu batožinu mohli odložiť do skladu, odkiaľ nám ju SBB v priebehu dňa prepravili do hotela „Belalp“ v našej nasledujúcej dočasnej destinácii, kde sme mali tráviť dve nadchádzajúce noci. Len s menšími vakmi na chrbtoch sme sa potom svižným krokom v daždi vybrali na železničnú stanicu, čakala nás cesta lötschberskou traťou do Wallisu.

Na stanici v Spiezi zastavujú aj IC vlaky, jeden smerom do Bernu práve stál pri našom nástupišti, keď sme tam došli a ešte sme mohli sledovať aj odchod regionálnej jednotky do Interlakenu. Okrem hlavných tratí zo Spiezu vychádza aj vedľajšia trať do Simmentalu a Gstaadu. Na pôvodnú lötschberskú trať sme sa vydali regionálnym vlakom BLS, nazývaným Pendelzug. Počas cesty po severnej rampe nám pršalo a oblaky sa držali veľmi nízko a až po prejazde 14,6 km dlhým vrcholovým tunelom v maximálnej výške 1239 m n.m. sa viditeľnosť aj počasie zmenilo k lepšiemu.

Spiez stanica, regionálny vlak BLS do Interlakenu Ost. My čakáme
na vlak smer Lötschberg, 8.9.2019 © Juraj Földes

Prvú etapu trate Spiez-Frutigen (SFB) otvorili už v roku 1901, celú trať do Brigu v údolí Rottenu/Rhôny od počiatku ako elektrifikovanú v roku 1913. Maximálne stúpanie trate Berner Alpenbahn-Gesellschaft Bern-Lötschberg-Simplon (BLS) dosahuje 2,7%, minimálny polomer oblúkov je 220 m. Kompletné zdvojkoľajnenie spojené aj s modernizáciou so zvýšením prejazdného profilu prebehlo v rokoch 1976 až 1992. Pôvodne, v 70.rokoch plánované cestné spojenie medzi Kanderstegom na severe a Goppensteinom na juhu nahradila dotovaná preprava osobných áut vlakmi cez vrcholový tunel. Od roku 2007 je v prevádzke aj nový jednokoľajný úpäťový tunel medzi Frutigenom a Vispom, ktorý podstatne odbremenil pôvodnú horskú trať končiacu v Brigu.

Ausserberg, náš vlak RBDe 565 "Pendelzug" odchádza do Brigu
cez Eggenberg, 8.9.2019 © Juraj Földes

Vystupovali sme z vlaku ešte pred Vispom v stanici Ausserberg a následne sme prešli po turistickej trase, čiastočne identickej s telesom staveniskovej 750 mm železnice, použitej pri výstavbe trate, do obce Eggenberg. V Ausserbergu zaujali drevené stavby aj šopy na stojkách uložených na veľkých okrúhliakoch, slúžiacich ako prevencia proti hlodavcom. Mnohé strechy sú ešte stále zakryté bridlicou, pôvodným materiálom kraja.

Ausserberg, šopa na stojkách zabezpečená proti hlodavcom,
8.9.2019 © Juraj Földes

Za obcou vedie vyznačená turistická cesta ako poľná, v súbehu so stáročnými kanálikmi rozvádzajúcimi vodu z hôr, zvanými Suonen. Okrem potrieb obyvateľstva slúžia aj na zavlažovanie nižšie položených lúk a pasienkov, čo bolo a je užitočné pri tunajšom prevládajúcom suchom počasí. Trasa je nielen dobre značená, ale prechádzali sme aj popri udržiavanom odpočívadle, kde bolo už aj drevo pripravené k opekačke. Pri pohľade do údolia Rhôny, označenej na nemeckojazyčných mapách ako Rotten, boli vidieť aj najbližšie hory a náš najbližší cieľ, mesto Visp.

Ausserberg - Eggenberg, pohľad na Visp a údolie riečky Matter,
8.9.2019 © Juraj Földes

Popri pohľade do chránenej krajinnej oblasti údolia Baltschiedertal sa nám otvoril aj výhľad na zaujímavý viadukt rovnakého mena. Keď sme ho zhora zbadali prechádzal po ňom kontajnerový vlak, ale potom dlho nič nešlo, možno aj pre slabšiu premávku v nedeľu. Po úzkom chodníčku sme prešli dole asi na úroveň mostovky a zrazu sme mali pred sebou tunel. Ten prvý nebol dlhý, koniec bol stále viditeľný a doviedol nás k vodopádu v tesnom susedstve vlakového tunela za viaduktom.

Ausserberg - Eggenberg, Baltschieder-Viadukt a vodopád,
8.9.2019 © Juraj Földes

Viadukt bol rozširovaný pre druhú koľaj v rokoch 1987 až 1989, pričom stredné pole z ocele vymenili za novú, štíhlu konštrukciu z predpätého betónu. Podobný osud nestretol najznámejší viadukt na južnej rampe, oceľový Bietschtalviadukt, ktorý sme pri prejazde vlakom ani náležite neocenili.

Ausserberg - Eggenberg, druhý a najdlhší peší tunel, 8.9.2019
© Juraj Földes

Druhý peší tunel už bol dlhší, po jednej strane bol vybavený zábradlím, asi ako náhrada za osvetlenie. Nad (ďalším) vodopádom bol úplne bezpečný mostík a opodiaľ ešte tretí tunel vedúci po trase niekdajšej staveniskovej železnice, ktorá zrejme končila v Eggenbergu. Až keď sme boli niekde za tretím tunelom objavil sa na trati pravidelný regionálny vlak idúci nahor, ktorý som konečne mohol zachytiť výsuvným objektívom.

Ausserberg - Eggenberg, regionálny vlak 2x RABe 535 „Lötschberger“,
8.9.2019 © Juraj Földes

V Eggenbergu bolo podľa Petra Čermáka výhodnejšie spojenie Postbusom z obce, ktorý nás odviezol úzkou a kľukatou cestou do Vispu, lebo na priamy vlak do Brigu by sme boli čakali dlhšie. Nakoľko nástup skupín treba hlásiť vopred, dostali sme tip, aby sme sa tvárili, ako individuálni turisti. V skoro prázdnom autobuse nás vodič nijako nekomentoval, dokonca aj nad našim QR kódom Swisspassu na mobile len s úsmevom mávol rukou.

Eggenberg - Visp, cesta nad údolím Rhôny je miestami len jednopruhová,
8.9.2019 © Juraj Földes

Vo Vispe nám Postbus zastavil pred železničnou stanicou a my sme sa za chvíľu už viezli regionálnym vlakom RegionAlps na normálnom rozchode trojdielnou jednotkou „Domino“. Na asi 9 kilometrovom úseku z Vispu súbežne s hlavnou traťou vedúcou do talianskej Domodossoly vedie aj úzkorozchodná železnica MGB z Zermattu do Disentis/Mustér, ku ktorej sme sa my dostali po dvoch dňoch na Belalpe.

Visp, do blízkeho Brigu sme išli jednotkou RegionAlps RA12 „Domino“,
8.9.2019 © Juraj Földes

V Brigu, obklopenom vysokými horami sme sa zo stanice prešli s našim sprievodcom ešte na námestie a tam sme sa s ním, po odporučeniach kde sa dá dobre najesť a kedy pri akom Postbuse sa máme stretnúť, rozlúčili. V nedeľu idú domáci často na obed do reštaurácii a tak sme v tej jednej doporučenej našli akurát dve posledné miesta a stihli sme si včas aj niečo chutného zajesť. Pri ceste na stanicu sme stihli iba na kúsok odbočiť k riečke Matter, ktorá by podľa mena mala vyvierať kdesi pod Matterhornom, cieľom záveru nášho výletu.

Brig, vlaky MGB tu zastavujú na úrovni predstaničného námestia,
8.9.2019 © Juraj Földes

V dohodnutom čase, sme sa pred stanicou stretli s Luckou, ktorú nám organizátorka výletu predstavila ešte prvý večer v Spiezi. Vďaka rezervácii sme cestovali nie bežným spojom linky 624 do Blattenu, lež ďalším Postbusom, pristaveným snáď extra pre nás. Po asi 20 minútach jazdy do kopca cez Naters po úzkych, ale kvalitných cestách nás vodič vyložil pred údolnou stanicou lanovky na Belalp.

Blatten, dolná stanica lanovky na Belalp, 10.9.2019 © Juraj Földes

Lanovka na Belalp sa dokončila v roku 1954, spočiatku s jednou kabínkou, od roku 1979 sa zrekonštruovala na prevádzku dvoch kabín. V čase našej návštevy nepremávala paralelná lanová dráha s menšími kabínkami, zrejme ju spustia až v zimnej sezóne. Za 8 minút nás prepravila do nadmorskej výšky 2098 m n.m., do nepríjemného dažďa so snehom. Autá na Belalpe bežne nejazdia, výnimka jazdy do údolia platí pre každého oprávneného raz do roka. Nevideli sme tu na rozdiel od Bettmeralpu či Zermattu, kde sú spaľovacie motory zakázané, ani elektromobil.

Belalp, hotel je už na dohľad, padá dážď so snehom, 8.9.2019
© Juraj Földes

Do hotela sme teda od lanovky došli po mierne stúpajúcej ceste asi 1,5 km peši. V suchu nám dobre padlo príjemné teplo a charakteru horského hotela zodpovedala aj naša relatívne skromná izba, ale s výhľadom na ľadovec. Budovu, ktorá je majetkom obce, postavili pred vyše 160 rokmi v nadmorskej výške 2137m a kvalitne zrekonštruovali v roku 2012. Súčasťou rekonštrukcie bola aj moderná dvojpodlažná prístavba jedálne s vstupných priestorov. Už tretí rok ju majú v prenájme manželia Meierovci, pre ktorých je najrušnejším obdobím roka zimná sezóna. Tá letná v čase našej návštevy už pomaly končila, nielen turisti, ale ani kravy a kozy už vo výškach nad 2000 m dlho nezostávať nemali.

Belalp, pohľad na Aletschgletscher od pamätníka J. Tyndala, 9.9.2019
© Juraj Földes

Po našom príchode bolo neďaleký ľadovec Aletsch ledva viditeľný, ale k večeru sa viditeľnosť už trochu zlepšila, ale vzdialenejší Matterhorn sme zahliadli až o deň neskôr. Prvýkrát sme Aletschgletscher videli od Bettmeralpu, vtedy aj celkom zblízka v roku 2003.

Pohľad z Bettmerhornu na Aletsch, v pozadí Bernské Alpy v lete 2003
© Juraj Földes

Vplyv globálneho otepľovania bol teda pre nás očividný, ešte desivejšie pôsobí animácia na tabuli pri vyhliadke s predpokladaným úbytkom k roku 2100.

Belalp, tabula pri vyhliadke: simulácia z roku 1999 a predpoklad v roku 2100,
9.9.2019 © Juraj Földes

K nedeľnej večeri na uvítanie sme mohli ochutnať aj švajčiarske národné jedlo - fondue, ktorej základ tvoria tri druhy syra a biele víno. Konkrétny recept je tajomstvom kuchára. Ale dostali sme tip, že základnú kombináciu syrov dostať kúpiť aj v supermarketoch.

So syrom bol spojený aj náš pondelkový doobedňajší program. Po asi polhodinovej prechádzke sme navštívili modernú syráreň – Sennerei Alpe Bel., ktorú vlastnia občania Natersu a od júna do septembra tu 4 ľudia spracujú každodenne za 100 dní mlieko asi 75 kráv. Tie sa tu pasú vo výškach 1900 až 2300 m n.m. Po obhliadke výroby sme mali možnosť ochutnať niekoľko druhov tvrdých aj mäkkých syrov, ktoré sa skladujú a ošetrujú v suteréne budovy.

S časťou účastníkov sme sa potom vydali pri už stúpajúcom opare, pod vedením Markéty Meier po turistickom chodníku k pamätníku Johna Tyndala (*1820-+1893), britského alpinistu a prírodovedca, čestného občana Natersu. Pamätník postavili vďační spoluobčania vo výške 2351 m n.m. Nad hotelom je neogotická kaplnka s kapacitou 150 osôb a pokiaľ sa tam sobáši, oslava sa môže konať v hoteli, ktorý je vtedy vyhradený pre uzavretú spoločnosť.

Postupne sa nám odkrývali nádherné výhľady na okolité Alpy, aj na niektoré štvortisícovky. Poobede sa krásne vyčasilo a tak sa stalo perfektným zavŕšením dvoch dní na Belalpe. Trochu s ľútosťou sme v utorok ráno opúšťali po deviatej lanovkou Belalp-Blatten, smerom k (aj) výškovému vyvrcholeniu pobytu do Zermattu na Gornergrat a Klein Matterhorn, o ktorom bude viac popísaného v štvrtom, záverečnom pokračovaní. Švajčiarska vlakom.

Zdroje a odkazy:

K. Eckert, M. Hehl, G. Moll: Unterwegs am Lötschberg, In: Eisenbahn Journal, Bahnen+Berge 2/2019, Verlagsgruppe Bahn GmbH
Petr Čermák: Švýcarsko, křížem krážem železničním rájem, Kartografie Praha 2009
BLS AG – Wikipedia
BLS Lötschbergbahn – Wikipedia
SBB Unternehmen. domovská stránka SBB (nemecky, alt. francúzsky, taliansky a anglicky)
Švýcarsko vlakem - dovolená ve Švýcarsku jinak - lyžování, turistika - web cestovnej kancelárie
hypertextové odkazy v článku

Titulná snímka: Ausserberg - Eggenberg, pohľad do údolia Rottenu/Rhôny s južnou rampou na Lötschberg,
8.9.2019 © Juraj Földes

Upravil PhDr. Zbyněk Zlinský