Švajčiarsko vlakom (4)

6.11.2019 8:00 Juraj Földes

V siedmy deň nášho švajčiarskeho pobytu ráno sme sa po príchode k stanici v Brigu vybrali k nástupišťu úzkorozchodnej železnice Matterhorn-Gotthard, k vlaku do Zermattu. V pláne výletu bola ešte v ten deň aj cesta zubačkou na Gornergrat s výhľadom na snáď najznámejšiu horu Švajčiarska Matterhorn. Nad plán sme si predĺžili pobyt v Zermatte o jeden deň a vyviezli sme sa lanovkou na Klein Matterhorn, kde sme si vychutnali perfektný výhľad na okolité štvortisícovky.

Úzkorozchodná 35 km dlhá trať železnice BVZ Zermatt-Bahn z Vispu do Zermattu sa otvárala v roku 1891, pôvodne so štyrmi úsekmi ozubnice systému Abt, s maximálnym sklonom 12,5% na 1000 mm rozchode. Trať elektrifikovali striedavým napätím 11 kV, 16,7 Hz v roku 1929. 9-kilometrový úsek paralelný s hlavnou traťou normálneho rozchodu z Vispu do Brigu dokončili až v roku 1930. V lete toho istého roku prvýkrát zaviedli aj Glacier Express, rýchlikové spojenie z Zermattu do St. Moritzu.

Brig, stanica MGB, náš regionálny vlak do Zermattu pôjde o 10:27,
10.9.2019 © Juraj Földes

Cestovali sme pohodlne s asi 10 rokov starou regionálnou jednotkou MGB ABDeh 4/10, Kométou od Stadlera. Miestami jazdí rýchlosťou do 80 km/h, podstatne však musela spomaliť na piatich úsekoch s ozubnicou, ktorých celková dĺžka medzi Vispom a Zermattom je asi 8 km. V šikmine strechy sú nadsvetlíky, cez ktoré sme videli trochu aj kopce nad úzkou dolinou riečky Matter Vispa.

Brig, stanica MGB, interiér regionálnej jednotky ABDeh 4/10,
„Kométy“; 10.9.2019 © Juraj Földes

Predposledná stanica Täsch má viaceré nástupištia kvôli hustejšiemu intervalu vlakov na poslednom úseku do Zermattu, nakoľko bežné autá so spaľovacími motormi už vyššie do údolia nesmú. Je tu množstvo miest v hromadných garážach a dobrá ponuka železnice na princípe park+ride.

Zermatt, naša regionálna jednotka tu končí, 10.9.2019 © Juraj Földes

Po príchode na stanicu MGB v Zermatte čakalo na neveľkom predstaničnom námestí množstvo hranatých elektrických mikrobusov hotelov a aj jedna drožka s dvomi koníkmi. Batožinu sme naložili do mikrobusu nášho hotela a presunuli sme sa na opačný roh námestia, k stanici Gornergrat Bahnu (1604 m n.m.), odkiaľ cez deň odchádzajú v 24 minútovom intervale ozubnicové súpravy na Gornergrat v masíve Monte Rosa vo výške 3089 m n.m. Po plánovanom nákupe nových súprav v roku 2021 sa má tento interval skrátiť na 20 minútový takt.

Zermatt, modernizovaná jednotka Bhe 4/8 č.3053 na Gornergrat,
10.9.2019 © Juraj Földes

9 kilometrovú trať 1000 mm rozchodu s ozubnicou systému Abt a maximálnym sklonom 20% otvorili ako prvú elektrifikovanú zubačku v roku 1898. Od počiatku sa použila trojfázová sústava, ktorá sa zachovala aj do súčasnosti s napätím 750 V a frekvenciou 50 Hz. Trať predĺžili v roku 1909 na Gornergrate o 310 metrov. Vlaky premávali do roku 1928 len v letnej sezóne, potom podľa poveternostných podmienok aj v zime po stanicu Riffelalp, alebo Riffelboden. Po dobudovaní (proti)lavínovej galérie nad hranicou lesa sa od roku 1942 jazdilo celoročne až na Gornergrat. Po dodaní prvých moderných jednotiek v roku 1947 sa skrátil cestovný čas na polovicu zvýšením maximálnej rýchlosti z pôvodných 7 km/h.

Zermatt, priestor medzi stanicami je prepojený koľajou 1000 mm rozchodu,
ale nie trolejom ani ozubnicou, 10.9.2019 © Juraj Földes

Stanice MGB a gornergrátskej železnice (GGB) sú prepojené koľajovou spojkou bez vrchného vedenia pre odlišnosť napájania. Osobné vlaky tadiaľ neprechádzajú. My sme nastúpili do prednej časti jednotky Bhe 4/8, č. 3053, vyrobenej v roku 1993 a po zhruba 20 rokoch modernizovanej tak, aby mohla jazdiť spriahnutá s novými jednotkami Bhe 4/6 (z r. 2006). V obedňajších hodinách, pri slabšej viditeľnosti Matterhornu nebol priveľký záujem o cestu nahor, mali sme možnosť sadnúť si v smere jazdy vpravo, ako to odporúčal aj plagát v čakárni. Ako som sa až doma dočítal, na odstavovanie súprav slúži 234 m dlhá depo-štôlňa nad Zermattom, v km 0,36.

Zermatt, sadáme si napravo v smere jazdy za chrbát strojvedúceho,
10.9.2019 © Juraj Földes

Trať prechádza v pásme lesa medzi Findelbachom a Riffelalpom štyrmi tunelmi a odtiaľ vedie dvojkoľajný úsek skoro až po 770 m dlhú lavínovú galériu. Medzi Riffelbergom a Gornergratom je ďalší, dlhší dvojkoľajný úsek, vybudovaný po roku 1959. V zimnej sezóne je preto nad hranicou lesa možnosť nasadenia posilových vlakov pre milovníkov zimných športov.

Zermatt - Gornergrat, dvojkoľajné úseky umožňujú 24 minútový interval
po celý deň, 10.9.2019 © Juraj Földes

Od stanice zubačky je po Kulmhotel (3100 m n.m.) len pár výškových metrov, ktoré sa dajú prekonať aj osobným výťahom. Vedľa hotela vedie cestička na vyhliadkovú plošinu, odkiaľ je za jasného počasia výhľad na 29 štítov, Kým sme tam boli my, bolo hmlisto, teplota tesne pod bodom mrazu a identifikovali sme okrem Matterhornu (4478 m n.m.) iba neďaleký Pollux (4092 m n.m.).

Gornergrat, ľadovce Gornergletscher a Grenzgletscher pod
Monte Rosou, 10.9.2019 © Juraj Földes

Lepší bol výhľad na ľadovce oproti na severných svahoch. Z vyhliadkovej plošiny sme po chodníku ďalej do oblakov nepokračovali, ale sme sa po chvíli uchýlili do tepla hotela.

Gornergrat, Kulmhotel vo výške 3100 m n.m., 10.9.2019 © Juraj Földes

V hoteli je viac možností občerstvenia, my sme vyskúšali samoobslužnú reštauráciu, kde mali okrem iného aj guľáš za ľudovú cenu 9,90 frankov. Na vstupnej úrovni pod reštauráciou je okrem rôznych predajní aj „Photoshop“ s veľkou slnečnou 2D panorámou miesta. S malým predstihom pred dohovoreným časom sme došli na stanicu a mal som možnosť takto nafotiť ešte prichádzajúcu súpravu v čele s jednotkou Bhe 4/8 č. 3051, ktorá je obdobou tej, čo nás viezla nahor.

Gornergrat, prichádza súprava s dovedna 12 pantografmi,
10.9.2019 © Juraj Földes

Pri ceste nadol sa Matterhorn ukázal chvíľami trochu jasnejšie, ako sme ho videli z vyhliadky. Na stanici Riffelberg bola na odstavnej koľaji staršia jednotka Bhe 4/8 č. 3041, vyrobená v roku 1965. Tri pôvodné lokomotívy z rokov 1898 až 1930 He 2/2 sú podľa Wikipédie zachované, jedna z nich je vystavená ako pamätník na kruhovom objazde v neďalekom Staldene. Na zastávke Findelbach odbočuje vlečka a z vlaku bolo vidieť nákladisko, kde sa nakladalo drevo.

Stanica Riffelberg, pohľad na Matterhorn, 10.9.2019 © Juraj Földes

Po príchode do Zermattu sme sa prešli kúsok hlavnou ulicou, ale ešte pred námestím sme odbočili do bočnej ulice vľavo a prešli sme sa pomedzi drevenými zrubmi a šopami pôvodnej zástavby. Na dolnom konci uličky je pamätník najstaršieho horského vodcu, Ulricha Inerbinena (*1900), ktorý vystúpil za života 370 krát na Matterhorn, naposledy ako 90 ročný. Tabuľu mu venovala obec k oslave stovky.

Zermatt, zachované zruby, 10.9.2019 © Juraj Földes

Deň dopredu sme mali v hoteli dohodnuté ubytovanie na dve noci, lebo na základe priaznivej predpovede počasia sme tesne pred uplynutím možnosti storna bez poplatku odriekli nocľah vo Fribourgu/Freiburgu a sľúbené slniečko sme radšej užili v obkľúčení štvortisícoviek. Pred večerou sme sa prešli ešte na horný koniec Zermattu, po údolnú stanicu kabínkovej lanovky na Klein Matterhorn a uistili sa, že žiadna rezervácia potrebná nebude a na Swisspassy dostaneme 50%-nú zľavu. V jedálni sa potom konala výdatná rozlúčková večera výpravy, nakoľko prví účastníci výletu odchádzali na vlak už po raňajkách, majitelia leteniek do Prahy potom počas predpoludnia.

Zermatt, ranný pohľad na jasný Matterhorn, 11.9.2019 © Juraj Földes

Na druhé ráno sme videli z balkóna jasnú modrú oblohu a na opačnej strane spred hotela aj ranným slnkom zaliaty ikonický Matterhorn. Bolo nám zrejmé, že netreba po raňajkách už vyčkávať na krajšie počasie a rovno sme sa vybrali s ľahkým ruksakom k údolnej stanici kabínky. Spiatočné lístky na najvyššiu stanicu stáli pri polovičnej zľave 50 CHF a v tom už bol zahrnutý aj vstup do Glacier paradisu – ľadovcového raja.. Podľa mapky a pri pohľade zdola som hádal, že budeme niekoľkokrát prestupovať na medzistaniciach, ale v skutočnosti bol potrebný len jediný prestup, pred vrcholom v Trockener Steg. Kabínku pre 8 osôb od firmy Doppelmayer sme mali sami pre seba.

Zermatt – Trockener Steg, údolná stanica inej lanovky, ktorá pôjde
zrejme až v zime, 11.9.2019 © Juraj Földes

Okrem krásneho výhľadu bol prvým prekvapením automatický posun pri pomalej rýchlosti na ďalší, smerovo vychýlený úsek v stanici Furi, bez viditeľnej účasti personálu. Dvere sa na chvíľu otvorili, ale keď sme nevystupovali, aj sa zavreli. Ten zážitok, aj s chvíľami vyčkávania pri posunoch sa zopakoval ešte na dvoch ďalších medzistaniciach, Schwarzsee a Furgg, kým sme nedosiahli kótu 2932 m n.m., stanicu Trockener Steg. Táto kombinácia 4 úsekov sa dokončila v roku 2009, prvé dva úseky premávali už od roku 2002.

Pohľad z lanovky na Klein Matterhorn na ľadovce s kulisou štvortisícoviek,
11.9.2019 © Juraj Földes

Aktuálne premávajúca lanovka z Trockener Steg na Klein Matterhorn nebola v čase našej návštevy ešte ani celý rok v prevádzke a podľa reklamy je vo svojej kategórii rekordérkou, čo do dosiahnutej nadmorskej výšky hornej stanice, t.j. 3821 m n.m. Vzdialenosťou medzi podperami podľa môjho odhadu prekonáva aj tú zo Skalnatého plesa na Lomnický štít (prevýšenie: 855 m za 8,5 minúty). Nadmorskou výškou hornej stanice prekonáva aj lanovku zo Chamonix na Aiguille du Midi (3842 m n.m.) v Montblanskom masíve, ktorý sa objavil aj v jednej staršej bondovke.

Theodulgletscher na úpätí Klein Matterhornu, 11.9.2019 © Juraj Földes

Kabína pre 28 sediacich pasažierov firmy Leitner prekonáva na dĺžke 3672 m rýchlosťou 7,5 m/s výškový rozdiel 898 m za 9 minút. Tie minúty sme pri výbornej viditeľnosti všetkými smermi naozaj vychutnali.

Klein Matterhorn, peší tunel od hornej stanice k výťahu, ku Glacier paradise
a zázemiu, 11.9.2019 © Juraj Földes

Po príchode na hornú stanicu sme sa dostali peším tunelom na južnú stranu štítu, odkiaľ možno na prekonanie zostávajúcich prvých zostávajúcich výškových metrov použiť výťah. Po opustení budovy sa po kótu 3883 m vyhliadkovej plošiny dá vyjsť po oceľových schodoch s roštom. Uprostred plošiny je stĺp, tipujem že meteorologickej stanice, ktorá pripomína tak trošku raketu. Na okraji plošiny je vrcholový kríž a dookola bol nádherný 360 stupňový výhľad.

Posledné metre od výťahu na Klein Matterhorn, 3883 m n.m.,
11.9.2019 © Juraj Földes

Matterhorn (4478 m n.m.) je prístupný len pre horolezcov, turisti môžu za niečo vyše dvoch hodín vyšliapať od kabínky na Hörnlihütte na kótu 3260 m n.m. Najbližšie bol od nás Breithorn, na bielych svahoch ktorého sme videli akoby skupinky mravcov, ale značená turistická cesta tým smerom nevedie.

Klein Matterhorn, pohľad na Matterhorn (4478 m n.m.) a napravo na
Dent Blanche (4357 m n.m.), 11.9.2019 © Juraj Földes

Na východ sme mohli vidieť vyše tucta štvortisícoviek, sčasti tvoriacich hranicu s Talianskom. Na južnú stranu fungoval od budovy Ľadovcového paláca kotvový vlek pre lyžiarov na Gobba di Rollin (3899 m n.m.) a odtiaľ s možnosťou pokračovania na Plateau Rosa s letnou lyžovačkou.

Klein Matterhorn, Mont Blanc bol vzdušnou čiarou vzdialený menej ako 70 km,
11.9.2019 © Juraj Földes

Pri pohľade na západ v diaľke sme videli aj necelých 70 km vzdialený Mont Blanc, ktorý sme v živote videli zatiaľ len raz. Na panoramatickom zábere som ho jeden čas mohol vidieť aj denne v práci, na snímke mladšieho kolegu, športovca ktorý nahor vyšiel osobne. Ani sa nám s vyhliadkou lúčiť nechcelo, ale zašli sme ešte do paláca ľadu, vyhĺbeného pod ľadovcom s nasvetlenými prirodzenými kavernami, ale aj s umeleckými dielami vysekanými z ľadu.

Klein Matterhorn, kaverna v ľadovci, 11.9.2019 © Juraj Földes

V budove je aj samoobslužná reštaurácia so záchodmi, kde sa vyberal poplatok 2 franky. Vytlačená potvrdenka sa aspoň dala použiť pri kúpe kávy. V nižších nadmorských výškach sa pri tomto výlete nikde platiť nemuselo. Krátko po obede sa začali objavovať mračná a aj keď výhľad bol ešte stále nádherný, už sa tomu po našom príchode nevyrovnal. Bez náhlenia sme sa teda vybrali nadol, so zastávkou na Trockener Steg.

Klein Matterhorn - Trockener Steg, Matterhorn sa krátko po obede už zahaľuje,
11.9.2019 © Juraj Földes

Na streche vstupu sme videli klampiarov, montovali tam rýnu. Pomerne veľký komplex prestupnej stanice asi naozaj ožije až v zimnej sezóne. Je východzou stanicou sedačkovej lanovky, ktorá nebola v prevádzke, do horského sedla Theodulpass s možnosťou pokračovať do Talianska, do strediska Breuil-Cervinia.

Trockener Steg, pohľad na Zermatt a údolie Matter Vispy, 11.9.2019 © Juraj Földes

V slnečnom počasí sme sa vrátili trochu vyhladnutí do Zermattu a neďaleko údolnej stanice sme si sadli do záhradnej reštaurácie na rösti, švajčiarsku obdobu zemiakovej placky. Tá sa ponúka s najrôznejšou oblohou, ale na želanie prinesú aj čistú, „pur“. Na väčšiu túru už nebolo pomyslenia, preto sme sa prešli trochu po zatiaľ nepoznaných uliciach Zermattu, iba tam kde nebol riadny chodník sme si museli dávať na tichú elektrickú dopravu väčší pozor ako doma. K mikrobusom a dodávkam sa pridalo aj množstvo elektrických bicyklov a kolobežiek.

Zermatt, studňa s bronzovými svišťami na námestí, 10.9.2019 © Juraj Földes

Keď sme pri večerných posedeniach s organizátorkou počúvali o kvalitných švajčiarskych čokoládach, ktoré boli z časti použité aj v dezertoch tak sme si nechali poradiť, ktoré značky sú tie naj-. Na záver dňa sme sa ešte poobzerali v jednom čokoládovom obchode a nákup sme dokončili v supermarkete, kde sa nám tie ceny ani nezdali o veľa vyššie ako v okolitých krajinách. Pre odchod na druhé ráno sme si potom stopli časové trvanie cesty z predstaničného námestia do hotela.

Vstávali sme tak, aby sme stihli raňajky medzi prvými a aj dobaliť veci a prísť načas pred 8:37 na stanicu MGB. Nebolo od veci si všímať číslo nástupišťa a cieľovú stanicu, aby sme omylom nenastúpili do vlaku idúceho len po Täsch. Išli sme za krásneho slnečného rána aj teraz jednotkou ABDeh 4/10, Kométou, ktorá hneď na prvom úseku nabrala podľa údajov na monitore meškanie okolo 4 minút. To spôsobilo trochu nervozity, lebo na prestup sme vo Vispe mali 11 minút a pri väčšom meškaní by sme nestíhali ani v Zürichu prípoj do Bratislavy.

Pri zastávke v St. Niklause sme zastavili pred staničnou budovou s vročením 1890 a muselo mi udrieť do očí, že ja jej model v mierke 1:160 od niekdajšej Poly vlastním už asi 50 rokov. Vystúpiť sa už nedalo, tak záber originálu z okna je plný zrkadlenia, ale tá vernosť modelu je preukázateľná. Meškanie sa celkom úspešne darilo po sekundách znižovať, ale pred Vispom sme zrazu zastavili na otvorenej trati a meškanie zase rástlo. Napokon sme to stihli tak, že bez paniky sme sa spolu s väčšinou osadenstva vlaku presunuli ešte pred príchodom poschodovej IC súpravy podchodom na susedné nástupište.

Napriek veľkému záujmu sme si aj my pohodlné miesta na poschodí našli a za chvíľu sme sa už viezli zatiaľ čiastočne jednokoľajovým 34,6 km dlhým úpäťovým tunelom pod Lötschbergom. Vďaka tunelu IC vlak stíha cestu z Vispu do Bernu za 57 minút kde po šiestich minútach vykoná úvrať a po 56 minútach prichádza do Zürichu. Za severným portálom úpäťového tunela pri Frutigene sa pripájame na pôvodnú horskú trať a chvíľami vidíme Bernské Alpy bez jediného mráčika.

Za Oltenom je z vlaku dobre viditeľná chladiaca veža atómovej elektrárne v Gösgene s jedným blokom o výkone 1060 MW a ako som to doma vygúglil, asi ani ďalší blok už k nemu nepribudne. Vo Švajčiarsku vyrábajú zatiaľ okolo 40% potrebnej elektrickej energie štyri elektrárne, tá v Gösgene je z nich druhá najnovšia a druhá najvýkonnejšia. Otázka ich prípadnej náhrady bude zrejme ešte ťažkou otázkou budúcich rokov.

Po príchode do podzemia hlavnej stanice v Zürichu nám zostáva 42 minút do odchodu Railjet Expressu do Bratislavy, ktorý sa po niekoľkých minútach objavuje už na tabuli odchodov diaľkových vlakov. V jednom zo staničných bufetov sme stihli ešte kúpiť nejaké menšie občerstvenie, porobiť posledné zábery z diania na stanici a nastúpili sme do Railjetu s lokomotívou „Spirit of Vienna“ na naše rezervované miesta. Stanicu sme opustili presne o 12:40 a po Buchs išla lokomotíva v čele vlaku, potom ho už tlačila až do cieľa cesty.

Až v Innsbrucku, po prejazde Arlbergbahnom za stále krásneho slnečného počasia, po pripojení druhej súpravy vysvitlo, že budeme musieť prestúpiť do novo pripojenej súpravy, nakoľko tá z Zürichu je akási záložná a pôjde miesto Bratislavy na letisko vo Schwechate. Podľa odporúčania sprievodcu sme si nechali prestup na stanicu v Salzburgu a aj keď sme prišli o našu rezerváciu, našli sme v tej správnej časti súpravy voľnú štvorku a po Bratislavu sa vozeň už zvlášť nenapĺňal.

Do Bratislavy sme došli po vyše 9 hodinách cestovania už za tmy na minútu presne. Navyše sme zastavovali aj na novomestskej stanici. Na pamäťovej karte fotoaparátu pribudlo za deväť dní skoro tisíc obrázkov, v batožine pár prospektov a mapiek a v hlave množstvo spomienok. Cestovať do Švajčiarska a po Švajčiarsku vlakom sa dá naozaj dobre, to aj vtedy, keď práve vymieňali generálneho riaditeľa SBB. Ani sami by sme sa tam bez šesťdňového programu cestovnej kancelárie neboli stratili, iba by sme až toľko zaujímavostí a krás neboli videli.

Zdroje a odkazy:

K. Eckert, M. Hehl, G. Moll: Unterwegs am Lötschberg, In: Eisenbahn Journal, Bahnen+Berge 2/2019, Verlagsgruppe Bahn GmbH
Petr Čermák: Švýcarsko, křížem krážem železničním rájem, Kartografie Praha 2009
Matterhorn Gotthard Bahn – Wikipedie
BVZ Zermatt-Bahn – Wikipedie
Gornergratbahn – Wikipedie
BLS Lötschbergbahn – Wikipedia
SBB Unternehmen. domovská stránka SBB (nemecky, alt. francúzsky, taliansky a anglicky)
Švýcarsko vlakem - dovolená ve Švýcarsku jinak - lyžování, turistika - web cestovnej kancelárie
hypertextové odkazy v článku