Po stopách lesnej železnice Ilava – Gápel

Od začatia prevádzky je to takmer 100 rokov a od ukončenia takmer 90, tomu zodpovedá aj stav pozostatkov po tejto železnici. V dnešnej dobe už asi nie je veľa žijúcich pamätníkov na túto železnicu, stopy po nej miznú a onedlho už budeme o nej vedieť len z archívov. Touto reportážou chcem zdokumentovať i to málo, čo ešte ostalo aj do budúcna, môže slúžiť aj ako námet na výlet do tohto prostredia (pešo, na bicykli). O histórii tejto lesnej železnice sa na tomto mieste písalo už pred časom. Ja som na jej trasu vyrazil 28.3.2020.

V úseku od Ilavy cez Košecu až za Košecké Podhradie som po železnici takmer žiadne stopy nespozoroval, a to vďaka intenzívnej výstavbe a inej ľudskej činnosti. V Košeckom Podhradí sa dá vytušiť, ktorými ulicami trať viedla, ale stopy po železnici som v nich nenašiel. Prvé viditeľné stopy som našiel až pri odbočke na Strednú (je tu aj autobusová zastávka) – tu sa napravo od zákruty nachádza násyp.

Zvyšok násypu pri Strednej doline © Ľuboš Chmatil

Kúsok nad týmto miestom bola výhybňa, stopy však po nej nie sú. Ďalšie pozostatky sú až nad poľovníckym domov Sv. Hubert, tu miestami vidno stopy po telese. Posledné roky však rýchlo miznú kvôli ťažbe dreva. Dolina je tu úzka, časom sa postavila cesta a prebieha aj ľudská činnosť v obci Košecké Rovné, až v Zliechove objavujem ďalšiu stopu – zárez.

Trať vchádzala od trianglu do zárezu smerom na Gápel © Ľuboš Chmatil

Pred zárezom sa nachádzal triangel a odbočka pod Strážov. Zárez je pomerne dlhý a hlboký – najväčší na celej trati. Trať tu dosahovala svojho najvyššieho bodu (cca 600 m.n.m.) Dnes je však zarastený, zo strany od Slávikovej doliny pomaly zasypávaný hlinou a podobným odpadom. Od zárezu už trať klesala smerom na Gápel Slávikovou dolinou. Slávikova dolina je dlhá dolina prakticky bez osídlenia, s nízkou intenzitou ľudskej činnosti a preto sú tu aj stopy po železnici najviditeľnejšie a trať je pomerne dobre prechodná na pešo. Normálna cesta zo Zliechova do Gápla vedie vedľajšou dolinou.

Stále viditeľným násypom klesá trať po pravej strane Slávikovej doliny
© Ľuboš Chmatil

Od Zliechova je jasne viditeľná línia trate v pravom úbočí doliny, až po niekoľkých kilometroch klesania sa dostane na dno doliny. Od konca dediny tesne popod Štátne majetky, cez lúku až vojde do lesa. Na lúke sa nachádza aj vysoký násyp, menšie zárezy a pekné pohľady na Strážov.

Vysoký násyp pod Zliechovom © Ľuboš Chmatil

Na konci lúky sa dolina zužuje, svahy sa stanú strmými. Kým trať naklesala na dno doliny, viedla pomerne vysoko nad dnom doliny v strmom svahu, čo vyžadovalo zemné práce. Teleso to držali aj oporné múry, zárezy v skale. Vplyvom zubu času sa oporné múry miestami prepadávajú, svah teleso zasypáva. Jednu bočnú dolinu železnica prekonávala dreveným viaduktom, stále vysoko nad dnom. Dnes po tomto viadukte zostali len opory po stranách doliny, po pilieroch nič. Na oboch stranách doliny v blízkosti viaduktu sú veľké skalné zárezy.

Cez túto dolinku viedol viadukt, na stranách svahov slabo vidno
pozostatky opôr © Ľuboš Chmatil

Odtiaľto je teleso viac zarastené, ale stále prechodné. Onedlho vyjde na lúku. V blízkosti haly (maštaľ?) moc stopy nevidno, onedlho sa znova objavujú. Menší zárez, a znova násypy. Medzi násypom a svahom sa vytvoril močiar. Potom trať opäť vošla do lesa, stopy sú však menej badateľné ako v lese predtým. Už sme aj v menšej výške nad dnom doliny, a stále klesáme.

Slávikova dolina, stopy po trati v svahu © Ľuboš Chmatil

Približne v polovici úseku medzi Zliechovom a ústím Slávikovej doliny sa trať konečne dostala na dno doliny. Tu sa pripájala aj bočná dolina, no po moste nie sú žiadne stopy. V miestach, kde trať dosiahla dna doliny, sa odpojila od pravého svahu a dostala do stredu doliny. Po krátkom viditeľnom úseku sa stopy strácajú.

Objavujú sa až keď sa dostaneme cez brod na druhú stranu potoka, sú však slabo viditeľné a v mnohých miestach i silne podmyté a odplavené vodou.

Slávikova dolina, viditeľné stopy po telese na dne doliny © Ľuboš Chmatil

V blízkosti osady Slávikovci je teleso zreteľne viditeľné, súčasná lesná cesta vedie i v trase železnice a potom pravým oblúkom zatáča smerom na Gápel, kde opätovne začíname stúpanie. Po telese vedie chodník a cez potok Jasenina sa dá dostať mostom – ten však nie je pôvodný zo železnice, bol postavený pre ako prístup pre miestnych na autobusovú zastávku.

Slávikova dolina, pri starej hale, v pozadí na lúke vidno, ako trať klesala
© Ľuboš Chmatil

Tu sa dostávame na cestu Valaská Belá – Zliechov, železnica viedla v úseku pár sto metrov v stope cesty. Na konci rovinky však pokračovala rovno a v lese na pravej strane doliny opäť nachádzame jej pozostatky. Odtiaľto je teleso pekne zachované na pravej strane doliny až po Gápel. V blízkosti križovatky Gápel-Zliechov je ohradený areál pre kone, ohradník je až po násyp. V mieste odbočenia doliny na Gápel je znova viditeľná činnosť vody, postupne podmýva breh a ukrajuje z bývalého telesa trate. Miernym stúpaním pokračujeme po trati až pred Gápel, je to pekne prechodné a viditeľné.

Gápelská dolina, viditeľné teleso na pravej strane doliny © Ľuboš Chmatil

Na konci lúky sa priblížime k potoku, vchádzame medzi vŕby a odtiaľto ďalej sa mi už nepodarilo nájsť žiadne stopy po železnici. Po pár sto metroch sa začína obec Gápel, v jej centre sú informačné tabule o železnici a aj sklárňach, ktoré v tejto obci boli. Roku 1956 však boli premiestnené do Valaskej Belej (dnes je Gápel jej časťou, kedysi patril k Zliechovu), no pred pár rokmi ukončili svoju činnosť i v Belej.

Úvodná snímka: Gápelská dolina, viditeľné teleso na pravej strane doliny © Ľuboš Chmatil

Upravil PhDr. Zbyněk Zllinský