Z uhorských novín: Predzvesť, ako záchranný bod v divočine.
Dá sa povedať, že stará denná tlač je oknom do našej minulosti. Dáva nám možnosť nazrieť do dávnych čias a ponoriť sa do všedných dní toho-ktorého obdobia, so všetkými jeho starosťami, ale aj radosťami. Je len samozrejmé, že súčasťou všetkého tohto diania boli aj železnice, ktoré sa po svojom vzniku rýchlo stali vďačnou novinárskou témou.
Pravdou síce je, že väčšinu obsahu spojeného s vlakmi a železnicami tvorili správy o nehodách, ktoré sa často predháňali v senzačnom podaní. Pomerne bežne sa tiež vyskytujú články alebo úradné oznamy o zmenách cestovných poriadkov, tarifách, nových tratiach alebo nových zastávkach. Medzi tým všetkým sa potom nájdu i rozličné zaujímavosti alebo príbehy, ktoré sa vo vlakoch, na staniciach alebo v okolí koľají udiali. Vďaka jednému takému sa prenesieme späť v čase o viac ako 100 rokov a ocitneme sa v severovýchodnej časti Uhorska, na území Podkarpatskej Rusi, ktorá sa neskoršie na dobu dvoch desaťročí stala súčasťou Československa.
Keď sa 15. októbra 1905 otváralo predĺženie užhorodskej trate zo stanice Nagyberezna (Veľký Berezný) smerom na severovýchod, cez Uzsok (Užok) do Sianki, vzniklo tým cezhraničné spojenie Uhorska s územím vtedajšieho Haliča. Išlo vtedy o jeden zo stavebných skvostov, ktorý poslúžil na prekonanie Užockého priesmyku v nadmorskej výške takmer 900 m za pomoci niekoľkých tunelov a viaduktov, ktorým dominoval 170 m dlhý Užocký viadukt vystavaný v oblúku so šiestimi poliami. Niet divu, že zmenšený model tohto úseku sa ocitol aj na svetovej výstave.
Užocký viadukt na dobovej pohľadnici.
Trať však stála za pozornosť nielen zo stavebného, ale aj z technologického hľadiska. Práve tu bola totiž už pri jej výstavbe po prvýkrat na uhorskom území použitá novinka. Vjazdy vlakov do staníc, namiesto dovtedy bežných dištančných návestidiel, sa riadili vchodovými návestidlami + predzvesťami postavenými na zábrzdnú vzdialenosť. Niektoré zo staníc boli zároveň vybavené aj zabezpečovacím zariadením so vzájomnou závislosťou výmien, vchodových návestidiel a predzvestí.
V staniciach Csontos (Kostrino), Malomrét (Žornava), Fenyvesvölgy (Stavné), Hajasd (Volosianka) a Csorbadomb (Ščerbin) sa použilo riešenie s elektricky stavanými predzvesťami, v ostatných staniciach Sóslak (Solja), Ligetes (Luh), Uzsok (Užok) a vo výhybni Tűzhegy sa predzveste stavali mechanicky. Na dodaní a montáži všetkých zariadení sa podieľali firmy Ganz és társa, Telefongyár r.t., Egyesült Villamossági r.t. a Rösseman & Kühnemann. Predzvesť sa síce svojim vzhľadom ešte podobala na svojho predchodcu, dištančné návestidlo, ale principiálne už išlo o celkom nový prvok v zabezpečení vjazdu do stanice, ktorý na dostatočnú vzdialenosť dokázal upozorniť rušňovú čatu na polohu návestidla, a ako taký sa používa dodnes.
Pre úplnosť dodajme, že v rovnakom roku (16.11.1905) sa druhým miestom v Uhorsku, ktoré malo stanice vybavené návestidlami s predzvesťami, stala železničná trať Szászrégen - Déda (Reghin - Deda), ležiacej v súčasnosti na území Rumunska.
Nákres predzvesti s elektrickým stavaním.
Predzvesť do stanice Fenyvesvölgy v polohe "Pomaly".
Budeme však pokračovať v rozprávaní o trati na Podkarpatskej Rusi. Nemusíme pritom pochybovať, že nielen každodenný život ľudí, ale aj prevádzka na železnici a služba železničiarov, neboli v tomo kraji vôbec jednoduché a zvlášť drsné bývali najmä zimné obdobia. A práve s ním bude súvisieť udalosť, uverejnená v novinách Ung z 31. januára 1909 - ktorej voľný preklad vám nižšie prinášame - kde bude dôležitú úlohu zohrávať práve jedna z predzvestí. Nebyť jej, mohla popisovaná udalosť dopadnúť oveľa horšie...:
"Z Fenyvesvölgyu pre noviny Magyrország píšu: Dňa 26. tohto mesiaca sa tamojší majster tratí maďarských štátnych železníc večer o pol ôsmej, v 25-stupňovom mraze, vydal na pravidelnú nočnú kontrolu, ktorá sa vykonáva raz za týždeň. Na svojej koľajovej trojkolke vyrazil zo stanice Fenyvesvölgy a mal namierené do stanice Csontos, ktorá predstavuje hranicu jeho úseku.
Medzi stanicami Határhegy (Zahorb) a Malomrét sa ocitol odrazu zoči-voči sedemčlennej svorke vlkov. Vlci spočiatku prichádzali jeden po druhom a keď sa priblížili asi na 150 krokov, v okamihu sa postavili do útočnej línie a so strašidelným zavýjaním začali dorážať na traťmajstra. Ten pritom nemal ani toľko času, aby sa so svojou drezinou dostal aspoň k takému miestu, ktoré by mu mohlo poskytnúť záchranu. V blízkosti totiž práve nebol žiadny dom, ani stromy. Jeho jediným šťastím bolo, že červený lampáš mu zatiaľ nevypovedal službu.
Medzičasom ho vlčia svorka obkolesila a začala okolo neho krúžiť vo vzdialenosti 8-10 krokov tak, že sa nemohol pohnúť ďalej. Náboje z revolvera Browning vystrieľal a práve týchto 12 rán mu umožnilo aspoň toľko, aby sa s trojkolkou dostal ku 50 metrov vzdialenej predzvesti. Potom nasledoval najkritickejší okamih. Obávajúc sa okrem útočiacich vlkov aj toho, že každú chvíľu sa môže objaviť oproti idúci vlak 5404 a na drezine ho zabiť, vytiahol zápalky a po jednej ich zapaľujúc skočil ku predzvesti a rýchlo na ňu vyliezol. Červený lampáš pritom ponechal na trojkolke.
On sám sa už na vrchole predzvesti konečne cítil v bezpečí, obával sa však teraz o svoju trojkolku, o blížiaci sa vlak a jeho cestujúcich, ak rušňovodič na okamih stratí pozornosť a prekážku na trati zbadá neskoro. Vlci sa pritom z miesta ani nepohli, až neskôr, s blížiacim sa hlukom a syčaním pary prichádzajúceho vlaku sa stiahli nabok. Traťmajstrovi sa podarilo zastaviť vlak tým spôsobom, že poslednou zápalkou, ktorá mu v krabičke zostala, zapálil svoju vreckovku, aby ňou mohol dať návesť idúcemu vlaku, čo sa mu napokon aj podarilo.
Spolovice zmrznutého traťmajstra potom vlaková čata zložila dolu z predzvesti, jeho trojkolku odložili nabok z trate a vlakom ho dopravili k jeho domovu, kde teraz v posteli leží chorý, aj z dôvodu prežitého zážitku a poldruha hodiny trvajúceho zápasu o svoj život. Ľudia v celom okolí tu nie sú kvôli vlkom ani na krok v bezpečí. Poštárovi ešte v auguste vzali z dvora psa a teraz v lesoch vo veľkom likvidujú divú zver."
Predzvesť v polohe "Voľno" s idúcim vlakom.
Úsek Fenyvesvölgy - Csontos na výreze historickej mapy.
Literatúra:
- Vasúti és közlekedési közlöny z 13.5.1906
- Vasúti és közlekedési közlöny z 6.1.1907
- noviny Ung z 31.1.1909
Odkazy:
https://www.idnes.cz/cestovani/kolem-sveta/ukrajinsky-semmering.A120911_143307_kolem-sveta_tom
Titulná ilustračná snímka: fenykepek.hu
Snímky: Vasúti és közlekedési közlöny 1906, 1907 a archív autora.