Ako prebehli oslavy vo Zvolene

O oslavách som vedel v značnom predstihu, prakticky od polovice júla. Potom sa objavila pozvánka na tomto webe a neskôr, týždeň či dva pred podujatím, sa začali objavovať plagáty aj na železničných staniciach. Hlavným motívom plagátu bola fotografia z minuloročného vydareného podujatia, pri ktorom bolo oslavované 150.výročie trate Zvolen – Fiľakovo, ktorého som sa zúčastnil. Aj preto som vedel, že sa bude na čo tešiť. Pôvodným zámerom bolo ísť zdokumentovať len zrekonštruovaného skokana a parný vlak do Vrútok. Pri prechádzaní archívu vlaky.net som však natrafil na množstvo reportáží z minulosti z podobných akcií, a tak som sa rozhodol, že sa o niečo podobné pokúsim aj ja.

Vyrážame

Správna reportáž začínala na stanici, a tak aj ja začnem na zastávke v Detve. Tu začne naša cesta do Zvolena. Po odchode osobného vlaku do Fiľakova, prechode herkulesa a hlásení meškania osobného vlaku do Zvolena, konečne prichádza náš meškajúci osobný vlak. Je to trochu mrzuté, nakoľko dokumentácia parného vlaku z Vrútok je teraz veľmi otázna. Nakoniec však do Zvolena prichádzame relatívne načas, pretože aj parný vlak sa na svojej ceste niekde zamotal a tak prichádza až po nás. Ono je to vlastne vidieť aj na preplnenosti stanice a prázdnej koľaji na ktorú má očakávaný vlak prísť.

Očakávaný vlak prichádza

Nástupište na nákladnej stanici tak plné nebolo už dávno. Otcovia s deťmi na pleciach, matky s kočíkmi, starí rodičia s vnúčatami, rôzne páriky, skupiny nadšencov aj fotografi samotári. Vek ani pohlavie nerozhoduje. Konečne sa z diaľky z osobnej stanice ozve píšťala, na peróne sa s červenou zástavkou objavuje výpravca, ľudia sú vyzvaní aby ustúpili od koľají, prichádza klenot z Vrútok, stroj 486.007, Zelený Anton. Je mi jasné, že ak ho neodfotím v pohybe, tak ho neodfotím vôbec, pretože ľudia sa naňho vrhnú okamžite, a tak to aj bolo, no v tom čase som už mieril na lávku a do depa na výstavu, pár pohľadov z lávky, depo už čaká.

Pohľad do depa

Vstup na výstavu bol hneď pri rotunde, ďaleko pred vrátnicou depa. Vstupné je dobrovoľné, tak aj ja hádžem nejaký ten dukátik na parné rušne. A zisťujem, že pôjde opäť o čas. Čo neodfotím do príchodu ľudí z parného vlaku, to si budem musieť vystáť, no nemrzí ma to, výstava je totiž určená širokej verejnosti a hlavne tým najmenším, ktorým pohľad na parné rušne urobí veľkú radosť. Nedá sa však povedať, že radosť otcov by bola menšia, skôr naopak. A tak začínam fotografovať. Pokúsil som sa zachytiť všetky rušne aj vozne, ktoré boli vystavované, vynechal som len klubový spací vozeň, nič iné som snáď nezabudol. Výborné boli pre verejnosť aj tabule s popismi k jednotlivým strojom, tie sú tiež súčasťou priloženej galérie.

Výstava je plná ľudí

Čas sa nachýlil a blíži sa dvanásta hodina. Za chvíľu odchádza parný vlak do Vrútok vedený strojom 556.036, vrútockým štokrom. Tuším, že to bude ďalší neopakovateľný zážitok. Bohužiaľ, počasie sa začalo kaziť a začína popŕchať až sa nakoniec rozprší. Fotografujem posun požiarneho vlaku, ktorý bude vedený strojom T678.0012, zvolenským pomarančom. Napätie by sa dalo krájať, z depa sa ozývajú píšťaly až sa nakoniec ozve aj píšťala tridsať šestky. Z komína sa vyvalia kúdole dymu a prizerajúci s nadšením sledujú vyrážajúci vlak. Fantastický vizuálny a zvukový efekt je ťažké popísať, niečo by možno povedali fotografie, ktoré sa však nepodarili podľa mojich predstáv. Pár minút na to sa rozduní aj motor pomaranča, ktorý vyráža za parným vlakom. V stanici ešte fotím rušne traťovákov.

Parný vlak vyráža na cestu

V daždi sa vraciam do depa, ktoré sa medzičasom vyľudnilo vďaka odchodu vlaku, ale aj nepriazni počasia. Bohužiaľ, zamračenú oblohu nedokázal vyjasniť ani ježko výpravca, ktorý počas podujatia šíril úsmev a dobrú náladu medzi návštevníkmi. Darí sa mi tak ešte urobiť pár fotografií, no absencia slnka sa na nich podpísala. Snáď sa obloha ešte do večera vyjasnila a prilákala ďalších zvedavcov a nadšencov. Nakoniec opúšťam depo aj ja a smerujem domov, mierne zmoknutý, no spokojný s výsledkom dnešného dňa. A po hlásení: „Osobný vlak do Fiľakova príde na koľaj číslo tri,“ opúšťam Zvolen.

Na domovskej trati to až tak vábne nepôsobí

Doma ešte odfotím nejaké húsenice, až potom nasledujú bryndzové halušky k obedu a konečne rozbor fotografií a písanie článku. Na tomto mieste by som rád poďakoval organizátorom za skvele pripravenú akciu a príjemnú atmosféru na podujatí, rovnako aj fotografom, ktorí boli k sebe navzájom tolerantní a zároveň dúfam, že som nikomu nikam nevbehol. Snáď sa aj budúci rok podarí usporiadať akciu podobného charakteru, hoci by aj žiadne významné výročie nebolo. Budeme sa tešiť.

Weby oboch spolkov:

• http://kht.sk/
• https://vyhrevna-vrutky.sk/

Úvodná snímka: Krásny pohľad, 20.8.2022, Zvolen © S.Langhoffer