Seminár SVTS: Výstavba trate Veselí nad Moravou – Myjava – Nové Mesto nad Váhom

17.9.2022 8:00 SVTS

Seminár SVTS: Výstavba trate Veselí nad Moravou – Myjava – Nové Mesto nad Váhom

Slovenská vedeckotechnická spoločnosť dopravy si vás dovoľuje pozvať na ďalšiu zo série odborných prednášok, tentoraz zameranú na tému z histórie, ktorá sa uskutoční v stredu 28. septembra 2022 o 15:30 hod.

 

 

 

Slovenská vedeckotechnická spoločnosť dopravy, Koceľova 15, Bratislava – člen ZSVTS

P O Z V Á N K A


Pozývame vás na prednáškové popoludnie spojené s diskusiou na tému :

 

Výstavba trate Veselí nad Moravou – Myjava – Nové Mesto nad Váhom

 

Prednáša  :  Mgr. Daša KRČOVÁ

 

Podujatie sa uskutoční v stredu 28. septembra  2022 o 15:30 hod. v budove GR ŽSR, Klemensova 8, Bratislava, v zasadacej miestnosti na prízemí.

 

Stručne z histórie trate

Dňa 8.2.1923 bola slávnostne otvorená stavba železnice Veselí na Moravě – Nové Mesto nad Váhom. Práce začali na najťažšom stavebnom objekte železnice, ktorým bol 2421 m dlhý vrcholový tunel pod horou Poľanou. Pri jeho stavbe firma Ing. J.V.Velflík použila tzv. modernú rakúsku tunelovaciu metódu. Razilo sa zoboch strán, pričom z moravskej strany sa pracovalo ručne (bola pritom dosiahnutá rýchlosť 1,5 až 2 m za 24 hodín), zo slovenskej strany boli použité pneumatické kladivá, ktoré umožnili dosiahnuť rýchlosť razenia 3 až 4 m za 24 hodín. Najväčšie problémy počas razenia tunela spôsobovali objemové zmeny odkrytej horniny (bridlice), ktorá vytvárala ohromné tlaky (počas stavby zosadol strop tunela o 2,2 m). Na stavbe tunela pracovalo až 1300 pracovníkov, ktorí s použitím 50 t dynamitu vylámali 143 000 m3horniny. Prevažná väčšina pracovníkov bola z ČSD, iba míneri boli Slovinci. Tunel, nazývaný aj Štefánikov sa podarilo preraziť dňa 12.9.1926.


Pózování stavebních dělníků při hloubení zářezu. Foto: archiv LD Veselí n. M.

Okrem Štefánikovho tunela bolo potrebné na stavbe tejto železnice, stavanej podľa noriem pre hlavné železnice (minimálny polomer oblúka je 400 m, najvyššie stúpanie 13,8 ‰), vybudovať ešte celý rad nenáročných stavebných objektov – Čachtický a Poriadsky tunel (250 a 486 m), Javornícky zárez (dĺžka 1 km, hĺbka 13 m), násyp pri Poriadi (výška až 22 m) a 5 viaduktov (najväčší je Papradský, dlhý 254 m a vysoký 27 m). Na stavbe, ktorú vykonávali okrem už spomenutej firmy J.V.Velflík tiež firmy Ing. Jaroslav Jáchymek z Brna, Fr. Schön a synovia z Prahy a Nejedlý, Řehák a spol. z Prahy, pracovalo v rokoch 1923-1928 priemerne 2000 pracovníkov (v období najintenzívnejších prác v apríli 1926 až 4000 pracovníkov), ktorí premiestnili 3,3 m3 betónu. Väčšina prác sa vykonávala ručne, iba firma Nejedlý, Řehák a spol. experimentovala s parnými bagrami, ktoré sa však neosvedčili (pracovné vlaky nestihli odvážať vyťaženú zeminu). Počas stavby sa udialo 21 smrteľných úrazov, z toho 6 v Poľanskom tuneli. Železnica dlhá 67 km bola slávnostne odovzdaná 1.9.1929.

Súvisiace trate

Súvisiace odkazy