Cez 77 tunelov do krajiny malých divov v Hamburgu

7.3.2017 8:00 Juraj Földes

Začiatkom roka som opäť prezeral stránky najväčšej európskej stálej komerčnej výstavy modelov 1:87 - Miniatur-Wunderland v Hamburgu, kde na jeseň roku 2016, práve v deň mojich narodenín, otvorili už deviaty úsek - Taliansko. Od našej poslednej návštevy Hamburgu už uplynulo skoro 10 rokov, počas ktorých dokončili aj Švajčiarsko a letisko „Knuffingen“, tak som sa rozhodol miesto znova navštíviť.

V ponuke ÖBB Sparschiene som našiel lístky na vlak ICE z Viedne, ktoré boli lacnejšie, ako tie letecké. Po rezervácii vstupenky na výstavu a exkurziu „poza oponu“, na deň po príchode do Hamburgu, som 6.2.2017 nastúpil vo Viedni na zhruba deväťhodinovú cestu do vlaku s jedným prestupom. Spiatočnú cestu som si vyhľadal na tretí deň, cez Berlín, kde som chcel pozrieť inú veľkú výstavu - Loxx, ale o tej napíšem samostatne.

S vlakom ICE sme cestovali prvýkrát v roku 2000 z Kasselu na EXPO v Hannoveri, ale z Viedne to bolo pre mňa po prvý raz. Súprava ICE-T z viedenského letiska do Frankfurtu nad Mohanom išla po prestupnú stanicu vo Würzburgu, napriek mojim obavám zo zdržania na hraniciach, na minútu presne a ani na miesto za stolíkom pri okne si nemôžem sťažovať. Všimol som si aj menej vydarené sedadlá s pohľadom „do steny“ medzi oknami, čo bol výsledok rekonštrukcie pri zvýšení kapacity. V daždi sme za stanicou Meidling vošli do (nového) tunela a svižne sme na hraniciach povolenej rýchlosti, do 230 km/h, uháňali po Linec. Tých tunelov bolo až po Hannover 77, najviac na vysokorýchlostných úsekoch.

6.2.2017- odjazd ráno v lejaku o 8:50 z Viedne v ICE(-T) 28, ©Juraj Földes

Na prestup na hrane vo Würzburgu bolo k dispozícii 6 minút, čo sa vďaka presnosti oboch spojov ukázalo dostatočným. Z Mníchova prišlo (rekonštruované) ICE prvej generácie, s povolenou maximálkou 280 km/h, čo však v tejto súprave nebolo možné bez digitálnych informácii sledovať. Pokračovali sme až po stanicu Hannover Messe naďalej presne, tam sme však neplánovane zastavili a pre poruchu na trati pri hlavnej stanici Hannoveru nabrali skoro polhodinové meškanie. Sympatické boli aspoň aktuálne hlásenia vlakového rozhlasu o prestoji, vrátane vymenovania aktuálnych prípojov v ďalších staniciach.

V Hamburgu už nebol sneh, ani nepršalo, zato fúkal nepríjemný severák.

6.2.2017- Würzburg- ICE(1) 788 z Mníchova do Hamburgu ©Juraj Földes

Ubytovanie za prijateľnú cenu som si našiel neďaleko hlavnej stanice, s bonusovým pohľadom na trate od mostu nad Labem a od Berlína. Po raňajkách som zašiel na najbližšiu stanicu metra Steinstraße, kúpil si (lacnejší) denný lístok, platný po deviatej ráno a na stanici Jungfernstieg som prestúpil na novú linku U4 do najbližšej stanice Überseequartier. Vystúpil som prakticky na stavenisku a keďže mi autobus linky 111 s 20-minútovým intervalom práve odišiel, vydal som sa peši cez štvrť „Hafencity“ k výstave na Kehrwieder 2. Určite by to bývalo bližšie od stanice metra U1 Baumwall.

7.2.2017- Hamburg 1:87, Kehrwieder 2- stála výstava- MiWuLa ©Juraj Földes

Miniatur-Wunderland bratov dvojičiek Gerrita a Frederika Braunovcov so Stephanom Hertzom a železnicou veľkosti HO (1: 87), v skratke „MiWuLa“, má už za sebou viac než 15 rokov a počet ich návštevníkov koncom 2016 prekročil 15 milónov. Podľa digitálnej tabule nás bolo za tie roky zo Slovenska len asi 2550, počty z Čiech o čosi prekročili 13 tisíc. V archíve našich stránok VN je MAYOva reportáž z roku 2007, kde v galérii sú fotky prvých šiestich úsekov - tie moje by ich mali len doplniť, najmä ide o novšie tri úseky.

Hamburg- Miniatur Wunderland- MiWuLa- plánik v sprievodcovi výstavou

V utorok sa otvára o 9.30 h, takže o desiatej ešte žiadne čakacie doby na vstup neboli. Po oznámení pri pokladni, že som si rezervoval aj hodinovú vedenú exkurziu „Blick hinter die Kulissen“ (pohľad poza oponu), stačilo na identifikáciu iba hláskovať meno a po zaplatení (11 + 15 €) som dostal informáciu, že päť minút pred termínom exkurzie mám prísť k velínu, k monitorom.

Ako prvé, som zamieril k najnovšiemu úseku - Taliansku, s veľkosťou asi 190 m². Po jeho dokončení je na 6800 m² celkovo prenajatých plôch a 1490 m² výstavnej plochy položených 15 400 m koľajníc, po ktorých premáva 1040 súprav vlakov a po cestách jazdí 280 áut, svieti 385 000 svetiel a celé to riadi 50 počítačov. Osadených bolo 260 000 MiWuLáčikov („Preiserlein“). Všetko toto si zatiaľ vyžiadalo 760 000 hodín práce.

7.2.2017- Hamburg- MiWuLa, Taliansko- chrám sv. Petra, nenápadne zmenšený (1:160/100) ©Juraj Földes

Taliansko bolo z doterajších úsekov najnáročnejšie. Nielen čo do kvality stvárnenia, ale aj čo sa týka času a intenzity prípravy, realizácie (spolu 4 roky) a investičných nákladov (vyše 4 miliónov EUR).

Prvým akcentom od vstupu je bazilika sv. Petra s Michelangelovou kupolou, Berniniho kolonádou a časťou Vatikánu. Tu bola urobená výnimka z mierky, keďže je stvárnená v mierke 1:160 (sčasti 1:100). Na balkóne stojí dokonca pápež.

Aj ostatné turistami najnavštevovanejšie miesta Ríma sú zrazu veľmi blízko, či už ide o Kolosseum, pomník Viktora Emanuela II., Španielske schody, fontánu Trevi a Nerviho stanicu Termini. Na nových úsekoch je niekoľko zaujímavých rezov naprieč budovami, najnápadnejším z nich je Kolosseum. Zdá sa, že takáto názornosť neuľahčila prácu modelárov, skôr naopak

7.2.2017- Hamburg- MiWuLa, Taliansko- Rím, stanica Termini ©Juraj Földes

Model hlavovej stanice má úctihodný, ale proti skutočnej trochu redukovaný počet nástupíšť, zato jej stvárnenie je detailné a výstižné. Prichádzajú a odchádzajú odtiaľ prevažne talianske motorové vlaky, ale aj klasické súpravy push/pull. Celé Taliansko je ešte v skúšobnej prevádzke, pohyb na koľajniciach (už bez märkliňáckych bodových kontaktov) sa práve iba rozbiehal (malo tu byť asi 110 súprav). Kto v Ríme pri Termini bol, mohol vidieť električky pri pravom boku stanice, ale v rámci umeleckej skratky vznikla ich konečná aj s remízou v modeli na nižšej úrovni vľavo. Neboli zrejme ešte ani k dispozícii modely aktuálnych nízkopodlažných električiek, zatiaľ ich nahradili dostupné vysokopodlažné nemecké kĺbové modely (GT6).

7.2.2017- Hamburg- MiWuLa, Taliansko- Rím, pamätník na chvíľku nasvietený v národných farbách ©Juraj Földes

Deň trvá na celej výstave 15 minút, po zotmení sa postupne zažínajú tisícky svetiel, aby po pár minútach, pri svitaní, postupne zhasli. Všetky svetelné efekty sú riadené počítačmi. Okrem okien budov svietia aj autá, vlaky, pouličné a staničné svetlá, a zvlášť sú nasvietené modely pamiatok. Len v tejto talianskej časti je asi 50 000 LEDiek. Kým na prvých šiestich úsekoch sú silne zastúpené akumulátorové autíčka na princípe bežne dostupných výrobkov, tak v Ríme oživujú ulice električky a Švajčiarsko horské dopravné prostriedky.

7.2.2017- Hamburg- MiWuLa, Taliansko- na okraji Ríma ©Juraj Földes

Okrem Ríma nájdeme na talianskom úseku mnohé prírodné krásy, ako pobrežie Cinque Terre, pobrežie pri Riomaggiore, aj starobylé pamiatky: gotické obytné veže Gimigliano v Toskánsku, chrámy, aj archeologické lokality.

Očividne tvorcom nechýbal humor, stačí sa len pozorne dívať na detaily so scénkami života pracovného, aj rekreačného a prípadne stláčať gombíky na oživenie pohyblivých atrakcií. Napríklad v autodielni pod estakádou vedľa odstavných koľají sa premieňa malý Fiat Topolino na terénnu ozrutu. Do nádrže fontány Trevi môžete, podobne ako do originálu, hodiť mincu, aby ste sa tam ešte niekedy vrátili.

7.2.2017- Hamburg- MiWuLa, Taliansko- Riomaggiore, stanica z časti v tuneli ©Juraj Földes

Popri mori pokračuje trať samými tunelmi ku skale s vytesaným nápisom „Monaco“, čo je deklarovaným najbližším cieľom rozšírenia (2019), aj s funkčnými modelmi formuliek F 1 a ďalším pokračovaním popri pobreží do Francúzska. Pôvodne sa malo Taliansko otvoriť aj s Benátkami, tvorcovia s nimi uvažujú aj naďalej (2017), nebolo však zatiaľ publikované, kde a ako. Kapacity doteraz prenajatých priestorov budú Francúzskom vyčerpané a ďalší rozvoj bude možný iba premostením do susediacej budovy oproti, na druhej strane kanála.

7.2.2017- Hamburg- MiWuLa, Taliansko- názov pokračovania vytesaný do skaly ©Juraj Földes

Keď sa vyberieme z Ríma, poza stenu, opačne, dostaneme sa do Južného Tirolska s mohutnou horou Piz Chavalatsch, ktorá v reále tvorí hranicu so Švajčiarskom. V útrobách modelu je schovaná vysoká špirála slúžiaca na koľajové prepojenie s úsekom Švajčiarska. Prvé obdobné prepojenie - trojmetrovým mostom ponad hlavy návštevníkov - bolo postavené medzi Nemeckom a Rakúskom, kým Amerika má v MiWuLe železničné spojenie tunelom pod nohami návštevníkov s úsekom Hamburg. Rakúsko a Švajčiarsko susedia aj v modeli, prepojené sú jednak pod Alpami, aj viditeľnejšie - zubačkou.

7.2.2017- Hamburg- MiWuLa, Taliansko, Južné Tirolsko, Piz Chavalatsch/ Monte Cavallaccio ©Juraj Földes

V Južnom Tirolsku, pod horami, zaujme muštáreň s automatickým výškovým regálovým skladom v nepretržitej prevádzke. Pohyb v sklade, ktorému chýba predná fasáda, nastane po stlačení gombíka.

O kúsok ďalej oddychovala pozemná lanovka na prepravu mramorových kvádrov, ktorá má predlohu pri obci Laas. Kamenárstvo na spracovanie polotovaru je vedľa hlavnej trate a je podobne, ako regálový sklad muštárne, perfektne osvetlený celú tunajšiu krátku noc.

7.2.2017- Hamburg- MiWuLa, Taliansko, pozemná lanovka na mramor, po viadukte vedie trať do Švajčiarska ©Juraj Földes

Atrani je obcou na pobreží Amalfi a aj tu, ako z väčšej časti na tomto úseku, sú modely budov kópiami konkrétnych vzorov. Pri pozeraní pohľadníc z Atrani na internete som mohol s uspokojením konštatovať, že popis pod mojim obrázkom je na správnom mieste. Za povšimnutie stojí aj prevedenie zasklenia okien kaplnky.

Vedľa Atrani je situovaný fjord Furore s kaplnkou a mlynom na papier.

7.2.2017- Hamburg- MiWuLa, Taliansko- Atrani ©Juraj Földes

Na konci pobrežia a úseku Taliansko sa týči mohutná sopka Vezuv a na jej úpätí slávne archeologické nálezisko Pompejí. Pri vykopávkach nás čaká prekvapenie - tvorcovia modelu odborne rekonštruovali niekoľko budov, čo sa v skutočnosti nestalo. Mohol ich pritom inšpirovať aj rakúsky príklad, kedy pri rímskych vykopávkach Carnumtumu pri Deutsch Altenburgu vzniklo na starovekých základoch niekoľko kompletných replík domov.

Ako je známe, Pompeje zanikli 24.8.79 po Kr., keď obyvateľov prekvapil krátko po obede výbuch Vezuvu a jeho následky spôsobili smrť 20 000 ľudí. Mesto zmizlo behom troch dní pod šiestimi metrami popola, kameňov a bahna.

7.2.2017- Hamburg- MiWuLa, Taliansko, Pompeje, z časti zrekonštruované ©Juraj Földes

Po zotmení na modelovej krajinke začne Vezuv dymiť a najprv sa objaví červená žiara nad vrcholom hory , aby sa o chvíľu už vylievala láva viacerými prúdmi do údolia. Prúdy lávy postupne mohutnejú a keď začnú ohrozovať MiWuLákov pod horou, na svitaní sa celý špektákl skončí.

Nápad realizovať výbuch sopky si vyžiadal dlhší vývoj, pričom tvorcovia experimentovali s mechanickými modelmi, s náhradou lávy vlhčeným pieskom, ale napriek opakovaným pokusom sa nepodarilo dosiahnuť požadovanú spoľahlivosť v prevádzke. Riešenie sa napokon našlo bez reálneho pohybu lávy, vďaka množstvu LEDiek v dráhach lávy, ktoré sa postupne programovane rozsvecujú.

7.2.2017- Hamburg- MiWuLa, Taliansko, Vezuv- finále na svitaní ©Juraj Földes

Švajčiarsky kantón Tessin/Ticino sa tu na výstave nachádza ako poloostrov uprostred medzi Južným Tirolskom, pobrežím Amalfi a Vezuvom. Dominuje mu mesto „Bellaszone“ s veľkou stanicou a domami typickými pre Bellinzonu, ktorá sa v skutočnosti nachádza južne od Gotthardského priesmyku.

Švajčiarsko tu vznikalo už od roku 2005, otvorili ho na konci 2007. roka. Plochou asi 250 m²je väčšie ako Taliansko (bez Benátok), dĺžka koľají je tiež väčšia - 3000 m, po ktorých jazdí 180 vlakov, napriek tomu si vyžiadalo „len“ asi 150 000 hodín práce t.j. o 30 tisíc menej ako úsek Talianska.

7.2.2017- Hamburg- MiWuLa, Švajčiarsko- Tessin/Ticino, "Bellaszona" ©Juraj Földes

Keďže sa v Bellinzone nachádzajú až štyri pevnosti - hrady na kopcoch okolo jadra mesta, tak tu v Bellaszone nájdeme aspoň jeden, trochu modifikovaný Castello di Montebello. Možno ide o obraz z doby minulej. Najmä pre potešenie detských návštevníkov sa tu odohrávajú aj pohyblivé scénky - rytierske hry.

Veľký záujem o rôzne tessinské atrakcie v súbehu s rekonštrukčnými prácami na diaľnici v kopcoch zrejme zapríčinil na voľnom páse úplné zastavenie dopravy. Iba po zotmení sa autíčka rozsvietia, aby ráno zase ich svetlá zhasli.

7.2.2017- Hamburg- MiWuLa, Švajčiarsko- Castello di Montebello ©Juraj Földes

Na odvrátenej strane kantónu Tessin je pevnosť uprostred rieky - vodný hrad (jeho pôvod som neidentifikoval), rekreačné aktivity pri brehu a deťmi mimoriadne obľúbená fabrika Lindt& Sprüngli na výrobu čokolády.

Po stlačení gombíka sa rozbehne výrobná linka a na jeho konci vypadne do schránky zabalená miničokoládka sponzora. Akurát niektorí rodičia mali problém odpútať sa s potomkom od tejto atrakcie.

7.2.2017- Hamburg- MiWuLa, Švajčiarsko- Lindt& Sprüngli, výroba čokolády ©Juraj Földes

Trochu na brownfield sa podobá osada „Beneficenzia“. Pomenovanie bolo zrejme spojené s nejakou benefičnou aktivitou. Najväčším podujatím v celom minišvajčiarsku je však Open-Air-Festival s DJ BoBo, pre nás len pár metrov vzdialené od čokolád, s pestrou scénou, svetlami a displejmi. Popri množstve MiWuLákov na lúke je plný aj kemping a rušno je aj pri batériach toaliet. Tam v jednej búdke vysedáva aj ušatý somárik s pánskym časopisom.

7.2.2017- Hamburg- MiWuLa, Švajčiarsko- Open-Air Festival pre vyše 20 000 MiWuLákov ©Juraj Földes

Do ostatných dvoch kantónov Švajčiarska sa dá prejsť chodbou popri podzemnej vlakovej stanici Porta Alpina, odkiaľ sa nám na konci chodbičky otvára výhľad na alpské končiare s dominantným šesťmetrovým Matterhornom (4478 m). Na vrchol Matterhornu koľaje nevedú, ale na susedné končiare sú k dispozícii aj rôzne horské dopravné prostriedky.

Pod horami je pre kantón Wallis typické mestečko „Brichur“ s dominantnou stanicou.

7.2.2017- Hamburg- MiWuLa, Švajčiarsko- Wallis, Matterhorn ©Juraj Földes

Aby alpské končiare naozaj vynikli, na začiatku padlo rozhodnutie na vybúranie okolo 100 m² veľkej časti stropu medzi 3. a 4. poschodím a na perfektné sádrové hory (asi 4,5 tony), podopreté približne 15 t oceľovej konštrukcie je teraz možný pohľad z obidvoch podlaží, prepojených aj otvoreným schodiskom.

Na základe plánov požehnaných stavebným úradom sa búranie uskutočnilo po nociach, pričom už pred otvorením bolo možné cez „kľúčovú dierku“, a ešte lepšie vďaka zverejňovaným videám sledovať postup prác na novom úseku.

7.2.2017- Hamburg- MiWuLa, Švajčiarsko- stanica "Brichur"- pohľad zo 4. podlažia ©Juraj Földes

Stanica „Brichur“ je prestupnou aj medzi traťami normálneho (H0) a metrového (H0m) rozchodu. Tri dlhé peróny slúžia vlakom normálneho rozchodu, kým úzkorozchodné osobné vlaky zastavujú na uličnej strane staničnej budovy. Pre úzkorozchodné nákladné vlaky je vytvorené koľajisko oproti budove stanice a je tu aj ukážka trojkoľajových splietok. Na stlačenie gombíka zareaguje výkonný žltý žeriav s bremenom určeným pre strechu blízkej budovy.

Nad mestom sa rodí náročná stavba - betónový diaľničný most sa realizuje letmou betonážou. Zachytený je postup, pri ktorom sa jeden pilón dokončuje a z druhej podpory sa už obojstranne symetricky vysúva debnenie.

7.2.2017- Hamburg- MiWuLa, Švajčiarsko- stanica "Brichur"- bremeno nad mostom ©Juraj Földes

Vyššie v horách - na 4. poschodí - sa ocitneme na rozhraní kantónov Wallis a Graubünden, kde osobnú dopravu zabezpečujú primárne Rétske dráhy na metrovom rozchode. Kým v údolí Rýna a po viadukte Landwasser premáva Glacier Express, ale aj typicky červené osobné a pestré nákladné vlaky, tak na prudké stúpania sú doménou, ako inak vo Švajčiarsku, elektrifikovaných ozubnicových železníc až pod vrcholky hôr.

7.2.2017- Hamburg- MiWuLa, Švajčiarsko- svet metrového rozchodu (HOm) ©Juraj Földes

Výlučne vertikálnej doprave slúži osobný turistický výťah k vysokopoloženej chate, podľa skutočného vzoru Hammetschwandlift na Bürgenstock, so zdvihom 165 m, pôvodne z roku 1905.

Susediaci smelý most trate nad hlavami návštevníkov s extrémnym rozponom je len produktom fantázie a rieši požadované prepojenie najvyššie situovaných úsekov tratí normálneho rozchodu. Prepojenie nižšie položenej dvojkoľajnej trate vedie cez presklený stupeň schodiska a obidve atrakcie trochu sťažujú priechodnosť schodiska počas vysokej návštevnosti.

7.2.2017- Hamburg- MiWuLa, Švajčiarsko- vlak nad schodami, vpravo výťah Hammetschwandlift ©Juraj Földes

Zemepisne bližšie do Talianska má oproti modelu v skutočnosti Engadin - údolie rieky Inn v kantóne Graubünden, ktorému je venovaný trochu menej nápadný a o trochu menej frekventovaný kút na 4. poschodí, s fabrikou na výrobu cementu Holcim a s charakteristickými domami tejto oblasti.

Zo všetkých industriálov na MiWuLe je tento najrozsiahleší, je tu znázornená aj výroba betónu až po dopravu na stavbu a jeho liatie do debnenia čerpadlom na viacerých staveniskách.

7.2.2017- Hamburg- MiWuLa, Švajčiarsko- Graubünden a vlaky Rétskej železnice ©Juraj Földes

Čas bol však neúprosný a bolo sa treba včas odobrať k velínu na stretnutie s účastníkmi sprevádzanej exkurzie poza oponu. Na množstve obrazoviek sú okrem schém viditeľných aj neviditeľných odstavných staníc aj kamerové zábery z vlakov na trati. Dispečeri, ako sme sa po chvíľke dozvedeli, pohyb neriadia, ale iba kontrolujú. Ľudský zásah je potrebný pri vykoľajení alebo pri inej poruche vlaku, keď sa programovaný kolobeh zastaví.

Exkurziu môžu absolvovať naraz maximálne šiesti. Platia isté obmedzenia - aby všetci účastníci zvládli zúžené profily priechodov pozdĺž stien, pôvodne zamýšľané len ako služobné, respektíve obslužné a obmedzenia zdravotné - pacienti so strojčekom nemôžu absolvovať časť trasy popri silne magnetickej prístavnej hrane.

7.2.2017- Hamburg- MiWuLa, velín ©Juraj Földes

Exkurzia začala vstupom do podzemia amerických hôr. Prvá zastávka bola pri odstavných koľajach úseku na niekoľkých úrovniach, kdesi pod Mount Rushmore s vytesanými skalnými reliéfmi štyroch prezidentov.

Po záverečnej, ktorá je premenlivá (v deň našej návštevy bola napríklad až o 21. hodine), musia všetky vlaky do „podzemia“ a denne sa robí inventúra. Až po vypnutie počítačov trvá celá procedúra priemerne dve hodiny. Na nočnú upratovaciu zmenu potom bežne nastupujú dvaja spolupracovníci.

7.2.2017- Hamburg- MiWuLa, Amerika- odstavné koľaje pod horou ©Juraj Földes

Veľká časť z vyše 1000 súprav chodí sem aj cez deň prestávkovať, aby sa neprehriali a aby nedajbože aj nezhoreli. Požiarna ochrana je na takejto výstave s množstvom cenného a horľavého materiálu špecifická a aj na základe doterajších skúseností zrejme seriózne riešená.

V obhliadke sme pokračovali popri stene za rovinatou časťou Ameriky, čo nám poskytovalo nové pohľady na krajinku a najmä na detaily, ktoré bežne nie sú (dobre) viditeľné.

7.2.2017- Hamburg- MiWuLa, Amerika- fantasy stanica Las Vegas- pohľad spoza opony ©Juraj Földes

Na chvíľu sme opustili neverejný chodník a nenápadnými dvierkami sme podľa pokynov našej sprievodkyne vošli do útrob škandinávskej, presnejšie švédskej Kiruny. Samozrejme žiadne tajomstvá ťažby železnej rudy sme tu neodhalili, zato sme mali možnosť z blízka obdivovať drsnú zimnú krásu tejto jedinej kompletne zasneženej časti výstavy.
Zastávku sme urobili až v kúte, pri ľadovom oceáne s nebezpečnými kryhami, medzi ktorými sa chvíľami prepletá svojou plachetnicou bájny bludný Holanďan.

7.2.2017- Hamburg- MiWuLa, Škandinávia, naša výprava poza oponu ©Juraj Földes

Spýtal som sa našej sprievodkyne, či u nich naozaj narástol pôvodne 10-členný tím „otcov zakladateľov“ až na 300 ľudí a či sú to nadšenci alebo skôr profesionáli, napríklad špecialisti na architektonické modely.

Odpoveď znela, že personálny stav je pohyblivý, medzi 250 až 400, ktorí majú rôzne úväzky, sčasti sú to študenti. Čo sa týka kvalifikácie, je to tak pol-napol, pričom o sebe prezradila, že je vyštudovanou architektkou. Ako sme mali za ten čas možnosť vidieť, vekový priemer je relatívne nízky a niektoré zásahy obsluhy v „teréne“ si vyžadujú skoro akrobatické alebo lezecké schopnosti.

Nórsko a Švédsko sú, ako v skutočnosti, spojené pevninou a táto v modeli tvorí aj rozhranie medzi ročnými obdobiami, lebo v Nórsku vládne jeseň. Zdalo sa, že medzištátne premávajú len osobné vlaky, ťažké nákladné na prepravu rudy Švédsko bežne neopúšťajú.

Škandináviu, okolo 300 m², otvárali vcelku, po 140 000 hodinách práce, ako šiesty úsek v roku 2005.

7.2.2017- Hamburg- MiWuLa, Škandinávia- Nórsko, kostol v Heddal ©Juraj Földes

Celý model nemá „zanedbanú“ zadnú stranu, viackrát sme tu stretli milé, poctivo vypracované detaily, pričom niektoré si z nich ocenia okrem majiteľov len účastníci podobných exkurzií. Príkladom je bočné údolie s koncovou vedľajšou traťou v kúte za kostolom v Heddale, ktoré som si z opačného pohľadu predtým vôbec nevšimol.

7.2.2017- Hamburg- MiWuLa, Škandinávia- Nórsko, stanička v údolí ©Juraj Földes

V závetrí nórskych hôr sme absolvovali výklad k autodoprave na princípe Faller Car System, ktorá je prevádzkovo náročnejšia ako koľajová doprava. Softvér majú vlastný, inak sú to zväčša sériové autíčka - výnimky len potvrdzujú pravidlo.

Akumulátor pri prevádzke vydrží bez dobitia jeden deň, preto sú v skrytej polohe rozmiestnené automatické dobíjacie stanice, kam si vozidlá na pokyn počítača striedavo dochádzajú dotankovať elektrinu.

Najrozsiahlejší Car-systém je naďalej v „Knuffingene“ (vymyslený názov, ale znie to bavorsky), s pravidelnými hasičskými zásahmi, stále priťahujúci záujem návštevníkov, ale živá bola premávka aj na americkej diaľnici.

7.2.2017- Hamburg- MiWuLa, Škandinávia- automatická nabíjacia stanica ©Juraj Földes

V rámci Škandinávie budil od otvorenia najväčší ohlas bazén/akvárium s veľkými loďami od externej firmy naplnený maximálne 30 000 litrami (30 m³!) sladkej vody, pričom je tu funkčný príliv a odliv (rozdiel asi 5000 l), spojený s kontinuálnou filtráciou vody. Za celú existenciu bol systém úplne vypustený jediný raz kvôli údržbe a čisteniu.

Všetky veľké lode premávajú na elektrinu z akumulátorov, ktoré sa taktiež musia pravidelne dobíjať a na to slúži širšej verejnosti skrytý prístav pod krajnými výbežkami skál v Dánsku. Magnetická prístavná hrana zabezpečuje kotvenie, ale napájací kábel sa musí k lodi pripojiť ručne.

7.2.2017- Hamburg- MiWuLa, Škandinávia- skrytý námorný prístav ©Juraj Földes

Už roky vyvíjajú tvorcovia počítačové riadenie plavby lodí (15-20), ale zatiaľ sú riadené ešte manuálne a preto sa plavia len v obmedzenom počte.

Najväčší most - vysutý, voľne interpretovaný podľa mostu Storebaelt medzi pevninovou a ostrovnou časťou Dánska prekleňuje úžinu medzi Severným a Baltským morom a tvorí aj železničné prepojenie „európskej“ pevniny s celým škandinávskym úsekom.

Výška mosta umožňuje plavbu všetkých prítomných lodí, ale zo zrejme dobre uvážených dôvodov slúži len „statickej“ autodoprave.

7.2.2017- Hamburg- MiWuLa, Škandinávia- Dánsko, most Storebaelt medzi pevninou a ostrovmi ©Juraj Földes

Od pevninového Dánska sa popri zámku Egeskov už plynule posúvame pozdĺž hamburského úseku s pohľadom zblízka na nákladnú stanicu a odstavné koľaje hlavnej hamburskej stanice k prvým kopcom na pomedzí so stredným Nemeckom, kde sa nachádza ďalšia skrytá odstavná stanica. Je to napokon nutnosťou pre striedanie súprav na každom úseku, ktoré zachovávajú štýlovú čistotu podľa jednotlivých železničných správ.

Vzhľadom na jeho centrálnu polohu sa v Hamburgu dajú občas vidieť aj medzinárodné vlaky z Dánska a z juhu Európy. Je to všetko len na tých počítačoch - a či sú koľaje od jedného - najväčšieho, alebo inde od niektorého menšieho výrobcu, všetko po nich jazdí digitálne a bez využitia vrchného vedenia.

7.2.2017- Hamburg- MiWuLa, Nemecko, požiarny senzor nad odstavnými koľajami ©Juraj Földes

Pri Hamburgu mi niečo chýbalo - v rámci postupnej obnovy na mieste veže kostola „Michel“ čnel len tmavý, neforemný obal, lebo veža samotná bola niekde v dielňach - snáď kvôli vynoveniu patiny. Kvôli oprave chýbala aj krytina strechy hlavnej stanice a zato bolo lepšie vidieť na dianie v jej vnútri. Niečo ale v meste aj pribudlo, dokonca v predstihu oproti originálu a to nová budova filharmónie. Jej pozretie som si ponechal ako zlatý klinec na záver, pred odchodom z výstavy.

7.2.2017- Hamburg- MiWuLa, nákladná stanica za Hamburgom ©Juraj Földes

Cez vedľajšie stredné Nemecko sme prešli poza bavorský „Knuffingen“, ktorý podobne, ako predchádzajúci úsek, je bez konkrétnej predlohy.

Ešte pred posledným sprevádzaným úsekom, letiskom, som sa opýtal kolegyne na plány ďalšej expanzie MiWuLy.

Stavebné povolenie na premostenie kanála k náprotivnej budove bolo už vydané a v prvom rade má tu, za kanálom Kehrwiederfleet, vyrásť Veľká Británia (2021-?) a potom sa ešte uvidí - možno to bude Afrika alebo Ázia. Nedalo mi a opýtal som sa, či sa žiadne rozšírenie úsekov smerom na východ nepredpokladá. Vzhľadom k čisto súkromnému financovaniu MiWuLy je pre nich podstatná skladba návštevníkov a snáď aj ich obľúbené turistické ciele (zastúpenie Česka aj so Slovenskom je rádovo 0,1 %) - takže odpoveď bola nie.

Letisko „Knuffingen“ (voľne vymyslené a inšpirované domácim, hamburským) postavili za 6 rokov a 9 mesiacov. Otvorili ho v máji 2011. Má plochu asi 150 m², dĺžku koľajníc 1000 m (!) „len“ 40 vlakových súprav a investičné náklady dosiahli 3 500 000 €.

Letisko má len jednu, asi 18 m dlhú, intenzívne využívanú dráhu a vlastný, originálny systém pohybu lietadiel po zemi, ich pristávania a odletov, ktorého vývoj trval zo všetkých doterajších úsekov najdlhšie.

Lietadlá sa po ploche letiska pohybujú obdobným systémom, ako autá s akumulátormi, po magnetickej stope na elektrický pohon, ale pri príletoch a odletoch im pomáha dvojica kovových konzol (ihiel) uložených na neviditeľnom vozíku („katapult“) pohybujúcim sa pod pristávacou dráhou, ktoré sa pri štarte vysunú pod lietadlo a po postupnom zrýchľovaní ho na konci dráhy dvihnú a naklonia, až kým lietadlo neprejde oponou. Katapult si vyžaduje škáru v osi dráhy, ktorá sa otvára pred ňou a zatvára za ňou na princípe zipsu.

A keď padne opona, katapult náhle zastane, lietadlo sa po chvíľke pohne na vlastný pohon a prejde na plošinový výťah, ktorý ho dopraví do úrovne asi výšky kolien, a mizne niekam smerom k druhému koncu dráhy - do parkovísk alebo k automatizovanej dobíjacej stanici akumulátorov.

Počet rôznych typov lietadiel už dosiahol 40. Ich pohon pre pohyb po zemi si tiež vyžiadal dlhšie experimentovanie, lebo motor je pomerne vysoko v trupe lietadla a pohon sa prenáša na kolieska vretenom a tie samozrejme musia umožniť aj jazdu v oblúkoch.

Unikátne je riešených 14 nízkych takzvaných Pushback-vozidiel na vedenie lietadiel po ploche letiska. Pohybujú sa po úplne rovnej letiskovej ploche na lineárny pohon. Pripájanie na predné koleso lietadla je tiež riešené unikátne.

Tisíce osobných autíčok - statických, ale tých, čo sú na vozovke, svietiacich - vystihuje obraz veľkého medzinárodného letiska s množstvom parkovacích plôch a domov. Na prednej hrane „žije“ svetlami, displaymi a vlakmi rýchliková stanica pre nemotorizovaných MiWuLákov. Lietadlá sú však pre návštevníkov ťažkou konkurenciou a železnica s krátkymi viditeľnými úsekmi hrá na tunajšom letisku jednoznačne druhé husle.

Okrem lietadiel jazdí na ploche letiska ešte množstvo vozidiel: rôzne čistiace, zásobovacie, batožinové, tankovacie, či letiskové autobusy a aj tu majú obľúbené hasičské. Chýbajú iba takzvané „follow me“ autíčka. Namiesto nich je inštalovaný svetelný navádzací systém pre lietadlá.

Letisko má až tri terminály a tak, ako sa na veľké medzinárodné letisko patrí, jednu dlhotánsku chodbu s bránami k jednotlivým letom. Väčšina lietadiel začína a končí pri týchto bránach, výsuvné chodby sa vieryhodne natáčajú k lietadlám a pokiaľ z prevádzkových dôvodov zastaví lietadlo mimo, potom vyrážajú na plochu autobusy a pojazdné schody.
Za letiskom sa smelo tiež fotiť, ale boli sme upozornení, aby sme nepoužívali blesk. Nové vozidlá Car systému majú zabudované senzory a využívajú infračervenú technológiu. Táto zároveň umožňuje elegantnejší štýl jazdy vozidiel.

Po zotmení oživuje množstvo svetelných LEDiek celý úsek, ktorý je možno zo všetkých deviatich najvysvietenejší (asi 40 000 bodov). Svietia samozrejme aj osobné vozne, v ktorých uvidíte aj cestujúcich a blikajú pristávajúce/odlietajúce lietadlá, vždy v príslušnom režime originálu.

Údržba lietadiel s originálnou technikou patrí vzhľadom k ich unikátnosti k najnáročnejším ale aj vďaka ich funkčnosti je po vyše piatich rokoch tento pôdorysne kompaktný úsek stále obliehaný veľkými, aj malými návštevníkmi.

V rámci úseku pribudol na dohľad od letiska aj rozprávkový hrad bavorského kráľa Ľudovíta II., ktorý donedávna ešte svojou návštevnosťou predstihoval MiWuLu, tá je však údajne už nemeckou jedničkou - dokonca aj pred Reichstagom. Pod hradom je v čele, za sklom umiestnená aj kvapľová jaskyňa, respektíve jej časť.

Skôr je ale v danom kontexte prekvapivý originálny lodný výťah na kanáloch, s predlohou na severe, v Niederfinowe, ktorý sa tu zrazu ocitol pod najznámejším bavorským hradom. Bol mi hneď povedomý aj vďaka nedávnemu článku Dominika.HK tu na VLAKY.NETe.

7.2.2017- Hamburg- MiWuLa, Bavorsko s lodným výťahom Niederfinow, hore Neuschwanstein

Pomerne veľkú časť prenajatej plochy tvorí zázemie - vstupné priestory, shop so suvenírmi, plocha pre dočasné výstavy, samoobslužná reštaurácia so zázemím a modelárske dielne, za sklenými priečkami. Úplne neprístupné sú len priestory managementu.

Vyhladnutý a vysmädnutý som služby reštaurácie využil aj ja. Za primeranú cenu som sa celkom dobre najedol, krátko som sa prizeral práci modelárov a zahliadol som pri práci aj ich šéfa - Gerda Rauschera, pôvodom z Bavorska. Podľa rozsiahleho zastúpenia tejto spolkovej krajiny na výstave na svoj rodný kraj určite nezanevrel.

Na záver som sa vrátil k hamburskému úseku, presnejšie tam, kde bola najväčšia koncentrácia návštevníkov. V roku 2013 tu pribudol zaujímavý model budovy polabskej filharmónie - Elbphilharmonie, čím o vyše 3 roky predstihol dokončenie skutočnej predlohy vzdialenej len na pár minút chôdze od MiWuLy.

Nakoľko veľká sála filharmónie je vložená v akejsi škrupine do vnútra budovy a dokonale odizolovaná od vonkajšieho hluku a otrasov, tak tvorcovia architektonického modelu umožnili návštevníkom nahliadnuť periodicky sa otvárajúcim vonkajším obalom do tejto akusticky perfektnej sály.

Základný kameň Elbphilharmonie položili na labskom ostrove Grasbrook v roku 2007 podľa idey Alexandra Gérarda a na podklade plánov architektonickej kancelárie Herzog & de Meuron. Spodnú soklovú časť stavby, ktorej sklené fasády pripomínajú buď plachetnicu, vlny, alebo kremenný kryštál, tvorí obal pôvodnej skladištnej budovy z pálených tehál. Silueta strechy mi vzdialene pripomenula Scharounovu (západo-)Berlínsku filharmóniu.

Stavba mnohonásobne prekračovala pôvodný rozpočet a bola preto na čas aj pozastavená. Napokon sa ju podarilo minulý rok dokončiť a 11.1.2017 slávnostne otvoriť koncertom pre verejnosť.

Mne nič iné už neostávalo, ako po rozlúčke s výstavou MiWuLa pozrieť aspoň zvonka aj originál.

Pri vstupe do budovy na prízemí sa dá prejsť kontrolnými bránkami iba s lístkom a ten som získal na Plazu, úroveň vstupu do veľkej aj malej sály, pri pokladni opodiaľ a dokonca zadarmo. Okrem výťahov slúži na sprístupnenie Plazy rekordne dlhé pohyblivé schodisko, ktorým som sa dostal na túto vyhliadkovú terasu.

7.2.2017- Hamburg- budova filharmónie- "Plaza" na úrovni vrchnej hrany soklovej časti- strechy bývalých skladov ©Juraj Földes

Do sál sa tu nahliadnuť nedalo, tak som sa uspokojil v mrazivom vetre s 360-stupňovou vyhliadkou na Labe, prístav a strechy mesta. Boli tu aj viaceré možnosti nakupovania a občerstvenia v pôsobivých interiéroch, ale tu som napokon neminul ani cent. Ešte pred záverečnou som našiel predajňu železničných modelov blízko stanice Altona, ale vzhľadom na prebiehajúci kompletný výpredaj som veľa peňazí ani tam neminul.

7.2.2017- Hamburg- MiWuLa- s Transrapidom môžu iba MiWuLáci v merítku 1:87

Najrýchlejší presun verejnou dopravou je v Hamburgu možný metrom, niekam aj S-Bahnom, ale ak chcete vidieť z ulíc mesta viac, ostávajú už len autobusy. Večer ma to po návrate do hotela pri nehostinnom severáku už von nelákalo. Na ďalší celý deň som mal po rannom presune ďalším vlakom ICE na pláne Berlín.

Oficiálna webová stránka výstavy: http://www.miniatur-wunderland.de/

Literatúra:

15 Jahre Wunderland. Geschichten, Amüsantes und Verborgenes aus 15 Jahren, zborník, Druckservis Nord Sedelky, 5.vydanie, Hamburg 2016