Motorový rušeň T 478.1

Pre vykurovanie mal byť zabudovaný parný generátor. V roku 1962  bola žiadosť na výkon spresnená na 1500 koní (1104 kW) prvotného výkonu, radové označenie sa predpokladalo na T 478.1. V priebehu roku 1964 vyrobila  lokomotivka ČKD dva protypy rady T 478.1 s parným generátorom, ktorých koncepcia bola v porovnaní s vtedajšími rušňami ČSD novinkou. Bol to prvý štvornápravový normálnerozchodný rušeň s dvoma kabínami strojvedúceho. Motorgenerátor K 6 S 310DR vrátane regulácie prenosu výkonu a uloženie bol zhodný ako u rady T669.0, líšili sa len s nastaveným výkonom – 1500 koní (1104 kW).

Po úspešnej skúšobnej prevádzke prototypov  sa koncom roku 1966 vyrobilo päť kusov overovacej série v prakticky zhodnom prevedení ako prototypy. V druhej polovici roku 1967 bola vyrobená prvá  osemdesiatpäť kusová séria týchto rušňov s modernizovanou kabínou, podľa ktorej rušeň dostal prezývky Zamračená alebo Ceckaňa. Prvé stroje druhej série opustili  továreň v septembri roku 1968. Vzhľadom k tomu, že tieto rušne sa osvedčili i v nákladnej doprave, bola časť rušňov druhej série objednaná  bez parného generátora. Jeho hmotnosť sa nahradila balastom. Aby nedochádzalo v prevádzke ku zámene, dostali rušne vlastné označenie T 478.2. Výroba tretej, poslednej série bola ukončená v máji roku 1971. Celkom bolo dodaných dvestotridsať rušňov s parným generátorom T 478.1 a osemdesiatdva strojov rady T 478.2 bez parného generátora.

Lokomotívne depo Jihlava skúšobne rekonštruovalo lokomotívu 751.039 z parného na elektrické vykurovanie. Rekonštrukcia sa osvedčila a tak vzniká nový lokomotívny rad 749 na podobnom princípe ako rad 750. Lokomotívy 749, ktoré vznikli s pôvodnej rady 751 boli ponechané pôvodné inventárne čísla. Rušne vzniknuté z pôvodného radu 752 dostali inventárne čísla od 240 v poradí v akom boli rekonštruované. Tieto rekonštrukcie sa vykonávali iba na území ČR. Na Slovensku rad 749 neexistuje. K ďalšej objednávke nedošlo vzhľadom k tomu, že už bol konštrukčne  pripravený a vyskúšaný rušeň podobného prevádzkového určenia a s novým motorom.

Farebné riešenie týchto lokomotív bolo nevídane pestré. Oba prototypové stroje mali odlišné farebné schémy. Prvý prototyp mal kabínu strojvodcu a spodok skrine biely, horná časť skrine spolu so strechou červenú (červeň višňová). Nárazníky a pojazd lokomotívy boli tmavošedé. Druhý prototyp mal skriňu, pojazd a spodnú časť kabín rušňovodičov kávovo hnedú. Strecha, horná časť kabín a rám žltý, pluh a pevná časť nárazníkov bola červená. Pohyblivá časť nárazníkov a narážacie ústrojenstvo bolo čierne. V tomto nátere sa rušeň dlho neohrial. Pri príležitosti strojárenského veltrhu v Brne získava nový kabát. Strecha a úzky pruh nad rámom rušňa je modrý (parížska modrá), horná časť skrine a rám lokomotívy modrý (návestná modrá). Spodná časť skrine bola sivá a pojazd šedomodrý. Pohyblivá časť nárazníkov, pluh a vzduchojemy boli červené. Pevná časť nárazníkov a narážacie ústrojenstvo bolo čierne.

Rušne overovacej série mali strechu a hornú časť kabín a skrine červenú, rám, narážacie ústrojenstvo a podvozok tmavošedé. Pluh bol červený. Pri prvej sérii boli farby zachované, iba kabíny boli celé šedé. Od čísla 031 bola šedá aj strecha nad kabínami a spodná časť skrine. Horná časť skrine a strecha nad ňou bola červená. Druhá séria od čísla 093 až po posledný dodaný kus mala celú strechu červenú.

Rušne radu T 478 .1 a T 478.2 boli prvé motorové rušne, ktoré začali koncom šesťdesiatych rokov v širšom merítku nahradzovať parné rušne v osobnej ale aj nákladnej doprave.  Aj keď sú dnes v prevádzke už novšie a modrenejšie rušne, patria rušne T 478.1 a T 478.2 (v súčasnosti 751 a 752) k najspoľahlivejším hnacím vozidlám.

Použitá literatúra:

• B. Skála: Pod značkou ČKD, Praha, 1990
• K. Selner: Motorové lokomotívy 1, Nakladatelství dopravy a turistiky s.r.o Praha, 1993