Vlakom na Semmering: úzkokoľajka do Diablovej doliny

Cez túto stanicu jednak oná dráha prechádza, jednak tam končí veľmi zaujímavá historická úzkokoľajka. A práve úzkokoľajku budem teraz popisovať, Semmeringbahn nechám na druhý diel, aby bola dodržaná časová následnosť. A aby ste sa (prípadne) mohli tešiť na druhú časť.

Začnime teda lokálkou. Jej úplný názov je Lokalbahn Payerbach – Hirschwang (LBPH), zvykne sa však nazývať aj Höllentalbahn. Už názov hovorí, že smeruje z mestečka Payerbach do obce Hirschwang na úpätí mohutného masívu Rax, dolinou Höllental (Diablova dolina).

Informácie boli čerpané zo stránky http://www.lokalbahnen.at/hoellentalbahn/index.html a z dokumentov získaných na mieste. V týchto zdrojoch možno nájsť aj ďalšie zaujímavosti o technickom riešení trati:

Zaujímavé je tiež napájanie trate. V stanici Reichenau sa nachádza meniareň, kde je možné meniť striedavý prúd (3500 V) na jednosmerný (550 V) dvomi spôsobmi. Prvý je klasický, pomocou kremíkového usmerňovača. Druhý (starší), je veľmi zaujímavý, striedavý prúd je transformovaný na 400 V a poháňa elektromotor. Tento elektromotor poháňa zasa generátor, ktorý vyrába jednosmerný prúd. V súčasnosti sa v prevádzke využíva prvý spôsob, ale meniareň je celá plne funkčná, takže nie je problém meniť prúd aj druhým spôsobom. Druhý spôsob však slúži väčšinou na demonštráciu turistom. 

Poďme teda k samotnému výletu. O tejto zaujímavosti som sa dozvedel asi dva týždne vopred. Keď som mal výlet doma odsúhlasený, bez problémov sme si zabezpečili ubytovanie. Problémom sa však zdalo byť zakúpenie cestovného lístka do mesta Mürzzuschlag, pretože pokladníčka tvrdila, že sa tam lístok vystaviť nedá. Pri medzinárodných lístkoch sa totižto písmená ö, ü a podobne píšu oe, ue... A práve to bol ten problém, pretože teta miesto Muerzzuschlag napísala Murzzuschlag, systém jej to teda nenašiel a zanovito mi tvrdila, že do tej stanice mi lístok vystaviť nemôže. Našťastie, pracovníčka v Rezervačnom pracovisku vie, ako sa píše Mürzzuschlag, tak som teda nakoniec lístok dostal.

V piatok 15. 8. 2008 sme sa teda vybrali na petržalskú stanicu. Keďže v Rakúsku bol sviatok, vlak EZ 1853 Wiener Alpen do Mürzzuschlagu išiel, hoci bežne jazdí len cez víkendy. O 6:51 sme opustili stanicu a o dve minútky aj Slovensko. Nešli sme však až do Mürzzuschlagu, ale vystúpili sme na stanici Payerbach – Reichenau. O necelú hodinku mal odchod prvý vlak na LBPH (jazdia len v nedeľu a vo sviatky). Asi 20 minút pred odchodom dôjde vlak od Hirschwangu, spraví sa posun môže sa ísť. Vlak začne stúpať hneď za stanicou, prechádza mnohými oblúkmi. Po ľavej strane sa naskytne nádherný výhľad na mestečko a na Schwarzaviadukt. 

Prechádzame okolo hradla Artzberg a zastavíme na zastávke Kurhaus. Po minútke sa hýbeme znova, prechádzame cez most Kurhausbrücke a o malú chvíľu zastavujeme v stanici Reichenau. Tu má náš vlak pobyt 3 minúty - pre mňa „dosť“ času na dôkladné zdokumentovanie celej stanice. Vlakvedúci vojde do dopravnej kancelárie, zapíše potrebné údaje do dopravného denníka, prehovorí do staničného rozhlasu a vráti sa naspäť do vlaku. Každému je teda jasné, že tie tri minúty sú len formálne, stojí sa tam aj dlhšie. Vlak sa teda opäť pohne a o malú chvíľu zastavuje na poslednej zastávke – Haaberg. Odtiaľto je to už na konečnú stanicu Hirschwang naozaj len pár minút.

Na konečnej sme mali naplánovanú cestu k lanovke na Rax (je to odtiaľ vzdialené asi 20 min. pešo), ale keď vlakvedúci začal s veľmi zaujímavým výkladom, rozhodli sme sa zostať. A stálo to za to! Zobral nás do depa, otvoril dielne, o všetkom dôkladne porozprával. Celý výklad trval približne 40 minút, teda akurát do odchodu vlaku naspäť. Takže výlet na Rax sa nekonal, o to viac sme sa tešili na výklad a názornú ukážku v meniarni Reichenau. Tam nám pán rušňovodič vysvetlil , na akom princípe to celé funguje. Všetko pozapínal, takže sme to mohli vidieť na vlastné oči. Musím povedať, že klobúk dole pred zručnosťami vtedajších majstrov... 

Popoludní sme sa osobákom presunuli do vedľajšej dedinky Küb, kde sa nachádza historická pošta. Väčšina exponátov je pôvodných (pochádzajú z Kübu) a tým sa líši od ostatných poštových múzeí. A táto historická pošta dokonca ešte pred štyrmi rokmi dokonca slúžila ako bežná pošta! A čo bolo pre mňa veľmi cenné, dostal som množstvo materiálov o železniciach, ktoré som mal problémy dostať v mnohých informačných strediskách. Pani bola veľmi ochotná a výklad bol naozaj pre cudzincov – spisovne, zrozumiteľne, takže to bol naozaj zážitok.

Po prehliadne pošty sme sa presunuli do obce Spital am Semmering, kde sme mali zabezpečené ubytovanie. Po príchode do dediny sme zistili, že práve tento v tento deň oslavujú Kirtag („slávnosť“ pri príležitosti vysviacky kostola), s množstvom rôznych stánkov. Na záver bola tanečnú zábava so živou hudbou, takže večer veľmi dobre padlo odreagovanie sa. 

Na druhý deň sme mali na pláne návštevu múzea v Semmeringu a v Mürzzuschlagu a, samozrejme, fotenie. No ale podrobnejšie až v druhej časti...

Titulná snímka: Vlak LBPH vchádza do stanice Payerbach dňa 15.8.2008 © Peter Žídek