Železničná trať Suchá Hora – Podczerwone, 68 rokov po ...

Zatiaľ čo zvyšné trate sa dočkali obnovy (a niektoré aj druhého konca), oravská trať už druhú šancu nedostala. Prvý článok z miniseriálu o železničnej trati Trstená – Nowý Targ prinesie čriepky z histórie trate, ale hlavne zdokumentuje aktuálny stav úseku Podczerwone – Suchá Hora.

Nápad na článok vznikol asi pred rokom, kedy som zachytil informáciu o cyklotrase okolo Tatier. Časť cyklotrasy by mala viesť po telese bývalej trate Trstená – Nowy Targ. Reálne teda hrozí, že pozostatky trate zmiznú do nenávratna. Preto som sa rozhodol konať. Uz zo začiatku mi bolo jasné, že na trati nenájdem takmer nič. Spraviť článok s 90 fotkami "zarastenej tiahlej kopy hliny" sa mi nezdalo dobré. Preto je článok rozdelený na dve časti. Samotný text, ktorý sa venuje histórii a fotogalériu aktuálneho stavu telesa trate.

Geografické údaje úseku Suchá Hora – Podczerwone

Výrez z mapy vydanej roku 1947, na ktorej sú zaznačené všetky tarifné body medzi Trstenou
a Novým Targom. Zdroj: polski.mapywig.org

Východisková situácia Slovenska a Poľska v 19. storočí

V tých časoch bolo Slovensko súčasťou Uhorska a po prehratej Pruskej vojne v roku 1866 sa stalo súčasťou Rakúsko-Uhorska. Poľsko, ako náš severný sused bol tiež v tých časoch vo víre veľkých zmien. Poľsko bolo rozdelené na Pruské kráľovstvo, ruské impérium a Rakúsko.

Mapa Rakúsko-Uhorska aj s farebne rozlíšenými národnosťami. Zdroj: www.klubvtn.info

Začiatky železničného spojenia v okolí Oravy a Orawy

V roku 1864 je vo Viedni vydaný spis, ktorý navrhuje stavbu Košicko-bohumínskej železnice. S prácami sa začína koncom roku 1867 a prvý úsek je otvorený 1.2.1869. Dňa 12.3.1872 je sprevádzkovaná celá železnica. Týmto sa spustila železničná prevádzka na juhu Oravy. V roku 1883 bola spustená prevádzka na trati Sucha Beskidzka – Źywiec a o rok neskôr na trati Kraków – Sucha Bieskidzka – Nowy Sacz. Juh a sever Oravy obchádzali trate a ich spojenie bolo len otázkou času. S výstavbou železničného spojenia sa síce uvažovalo už v roku 1880, ale také jednoduché to nebolo.

Výstavba a sprevádzkovanie trate Kraľovany – Nowy Targ

Na Orave spočiatku prebiehal spor medzi Kraľovanmi a Ružomberkom o napojenie novej trate. Ružomberok mal na tú dobu veľmi dobré argumenty a aktívne za trať bojoval. Ale komplikovaná, dlhá a drahá výstavba spolu s názorom miestnych obyvateľov pravdepodobne rozhodli v prospech Kraľovian. Roku 1897 bola povolená výstavba a trať bola postupne postavená až do Suchej Hory. Dňa 20.12.1898 bol sprevádzkovaný úsek Kraľovany – Oravský Podzámok, 18.06.1899 úsek Oravský Podzámok – Tvrdošín a nakoniec 21.12.1899 úsek Tvrdošín – Suchá Hora. Celkovo tak bolo sprevádzkovaných 70 km trate a trať sa dostala kúsok od poľských hraníc.

Situácia na Poľskej strane tiež nebola jednoduchá. V roku 1884 sa železničné koľaje dostali až do Chabówky (dnes známa železničným skanzenom). V tých časoch začali miestni podnikatelia uvažovať nad novou traťou do Zakopaného minimálne z dvoch dôvodov. Prvým bolo veľké množstvo turistov, pretože Zakopane ako jediné miesto v Poľsku malo hory alpského typu. Druhým dôvodom bola kúpa pozemkov, ktoré chceli následne ekonomicky využiť. A to v tých časoch bez železnice nešlo. Priekopníkom celého bol Wladyslaw Zamoyski, ktorý v roku 1889 kúpil pozemky v Zakopanom.

Kvôli návratnosti, lacnej a rýchlej výstavbe sa rozhodli postaviť úzkorozchodnú železnicu Chabówka - Zakopane. V pláne bola koľaj s rozchodom 760mm a tak sa začalo robiť na projektoch. Keď už boli takmer hotové, vstúpilo do toho poľské ministerstvo vojny (obrany). Zo strategických dôvodov žiadalo, aby minimálne na úseku Chabówka – Nowy Targ (necelá polovica) bola postavená normálnerozchodná železnica. Lenže zmena rozchodu zo 760 mm na 1435 mm zdvihla náklady do astronomických súm a celá stavba sa dostala do mŕtveho bodu. Neskôr sa našiel dobrodinec, ktorý sa rozhodol dodatočné náklady uhradiť.

Železničná stanica Suchá Hora. Zdroj: www.suchahora.eu

Nowy Targ a čo ďalej?

Aj 19. storočie bolo obdobím rôznych menších a väčších vojen. Požiadavky obrany vtedy hrali veľmi dôležitú úlohu. Poľské ministerstvo obrany si dobre uvedomovalo, že základom vojny (bitky) je transport. Bez neho to nejde. Nová trať na juhu otvárala nové možnosti, ktorých výsledkom by bolo železničné spojenie cez hory do Rakúsko-Uhorska. Trasa Chabówka – Nowy Targ bola jasná, uvažovalo sa čo ďalej.

Nowy Targ - Suchá Hora alebo Nowy Targ – Zakopane – Suchá Hora?

Nastal boj medzi dvoma trasami, ktoré boli obdobou boja Ružomberka a Kraľovian. V tomto prípade bola situácia takáto: Prvou možnosťou bolo viesť železnicu Nowy Targ – Suchá Hora priamo. Síce by prechádzala cez turisticky a hospodársky neatraktívny terén, ale výstavba by bola rýchla a lacná. Druhou možnosťou bolo postaviť železnicu Nowy Targ - Zakopane – Suchá Horá. Táto varianta mala veľké množstvo výhod. Napojila by sa priamo na turistické centrum Poľska a viedla by cez obývanú, turisticky zaujímavú oblasť, kde je každý meter obhospodarovaný turisticky. Medzi mestami Nowy Targ a Zakopane sa rozhorel boj o koncovú stanicu železnice. A znova raz do toho zasiahlo ministerstvo obrany, ktoré povedalo, že to bude Nowy Targ. Znova zo strategických dôvodov. A tak skončila železnica Zakopane – Suchá Hora. Obce pri budúcej železnici sa síce tešili, ale časom zistili, čo znamená poľské porekadlo skončiť ako Zablocki na mydle. Trasa Nowy Targ – Zakopane je už zase iným príbehom a ten možno niekedy ...

Wyszly na niej jak Zablocki na mydle

Zablocki bol pán, ktorý sa snažil oklamať colníkov. Aby nemusel platiť clo, tak prevážal mydlo na lodi. Mydlo dal do siete, ponoril ho do vody a zavesil na čln. Mydlo sa vo vode rozpustilo a on prišiel o všetko. Toto porekadlo popisuje aj výhru obcí a Noweho Targu ohľadom novej trate. Obec Ludmierz trať obišla vo vzdialenosti 2 km, Czarny Dunajec o 1 km. Vlaky nejazdili viac ako 30 km/h, pretože trať sa posúvala aj so svahmi kvôli nestabilnému podložiu. Iróniou nakoniec bolo to, že po tejto trati počas druhej svetovej vojny nemci vyvozili najcenejšie veci. Pre úplnosť trať Nowy Targ – Suchá Hora bola uvedená do prevádzky 01.07.1904.

Divoké roky po prvej svetovej vojne

Trať je postavená, vlaky premávajú, Slovensko je stále súčasťou Rakúsko-Uhorska a Poľsko súčasťou Ruska. 28. júla 1914 vypukla prvá svetová vojna, ktorá ovplyvnila celý svet. Zmenila usporiadanie Eúropy, zanikli a vznikli štáty, došlo ku rôznym zmenám. Počas vojny sa mocnosti Rusko a Rakúsko-Uhorsko začínajú drobiť. 28.10.1918 vyhlasuje nezávislosť Československo a 11.11.1918 bolo obnovené Poľsko. Síce mierová konferencia roku 1919 v Paríži uzavrela väčšinu územných sporov, medzi Československom a Poľskom začali spory o 3 územia: Tešínsko, Oravu a Spiš.

Mapa ukazujúca podiel poľského obyvateľstva na území Slovenska pred 1. svetovou vojnou,
pravdepodobne z roku 1918. Zdroj: mapyuhorskaslovenska.blogspot.sk

5.11.1918 sa v Jablonke zišlo zhromaždenie propoľských obyvateľov a schválilo pripojenie Oravy, Spiša a Čadce k Poľsku. Zvolilo si tiež Poľský národný výbor pre Oravu a žiadalo o vyslanie poľských vojenských jednotiek na Oravu, ktoré ju aj o pár dní obsadilo. Československo sa s protestom obrátilo na náčelníka vojenskej misie Dohody v Budapešti, ktorý rozhodol, že do 13.01.1919 musí Poľsko územie opustiť. Po divokých udalostiach bolo 24.12.1918 uzavreté prímerie a v januári 1919 bolo územie späť pod Československom. Vypuknutím rusko - poľskej vojny v roku 1919 nabrali udalosti iný spád. Keď sa vojna prestala vyvíjať v prospech Poľska, prestali byť územné spory dôležité. Navyše pomoc Poľsku vo vojne bola viazaná na jeho súhlas s prijatím arbitráže, ktorá by vyriešila všetky nedoriešené územné spory.

Sporné územia na severe Slovenka aj s traťami, rok 1920 alebo neskôr.
Zdroj: http://mapyuhorskaslovenska.blogspot.sk

Rozhodnutie bolo vydané 28.07.1920. Československo podpísalo rozhodnutie v ten istý deň, Poľsko 31.07.1920. Poľsko tým (okrem íných) získalo obce Suchá Hora a Hladovka. Hranicou sa stala rieka Jelešňa a colná kontrola sa presunula do Liesku. Návrh bol síce podpísaný, ale obe krajiny mali námietky. Vzniká návrh, vymeniť územie obce Lipnice za Suchú Horu a Hladovku, ktorý podporovali obe krajiny. Okrem toho však Poľsko chcelo územie Javoriny, ktoré zase Československo nechcelo opustiť. Problémy okolo Javoriny spôsobili, že výmena území na Orave bola podpísaná až 06.05.1924. O necelý mesiac neskôr, konkrétne 03.06.1924 odchádzajú poľské orgány zo Suchej Hory a prichádzajú československé. Tým sa nachvíľu situácia upokojila.

Vľavo mapa železničnej siete z roku 1921, vpravo z roku 1931. Na posune hraníc vidieť ako
sa obec a stanica Suchá Hora presúvala medzi štátmi. Zdroj: www.atlaskolejowy.pl

Divoké roky pred druhou svetovou vojnou

Keď sa k moci v Nemecku dostal Hitler, relatívne pokojnú Európu zase začali zmietať problémy. Jedným z dôsledkov bola Mníchovská dohoda zo dňa 29.09.1938. Tá spôsobila rozpad Československa a jeho destabilizáciu. Poľsko využilo situáciu a znova získalo (predchádzal tomu útok na poľský autobus v Oravskom Podzámku, vojnový konflikt, ...) niektoré územia deliminačným protokolom z 30.11.1938. Jednalo sa celkom o 226 km². Suchá Hora a Hladovka sa znova ocitli v Poľsku. Železničná stanica bola 03.12.1938 odovzdaná poľským železniciam, ktoré prechod otvorili až 10.02.1939. Suchá Hora sa premenovala na Sucha Góra Orawska.

Premávka na úseku Suchá Hora – Nowy Targ v roku 1939

Cestovný poriadok som získal zo stránky archeo.kolej.pl. Platil od 15.05.1939 do 07.10.1939. Konca platnosti sa však nedočkal, pretože doprava bola vo víre ďalších udalostí prerušená už koncom augusta.

Železničná stanica Nowy Targ v roku 1939. Zdroj www.atlaskolejowy.pl

 

Druhá svetová vojna

 

Dňa 29.08.1939 Poľsko prechod uzavrelo a 01.09.1939 bolo napadnuté Nemeckom. Tým sa začala druhá svetová vojna. Poľsko bolom dobité veľmi rýchlo a jeho územie sa ocitlo pod vládou Nemecka. 25.09.1939 bola železničná trať vrátená Slovensku. O dva mesiace neskôr 21.11.1939 podpisuje Slovenský štát dohodu s Nemeckom a takmer všetký územia (dokonca pridelené arbitrážou v roku 1920 Poľsku) sa vrátili späť do Slovenského štátu.

 

Začiatok konca

 

Hitler počas druhej svetovej vojny porušil pakt o neútočení so Sovietskym zväzom a operáciou Barbarossa dňa 22.06.1941 otvoril východný front. Sovietskom zväze. Spočiatku mu to vychádzalo, ale tuhá ruská zima a problémy so zásobovaním položili aj armádu tretej ríše. Už v decembri 1941 prešla z ofenzívy do obrany. Červená armáda postupne tlačila nemecké vojská zo Sovietskeho zväzu späť do Nemeckej ríše. Nemecká armáda robila všetko preto, aby červenú armádu spomalila. Okrem iného vyhadzovala do vzduchu všetky cestné a železničné mosty. Počas bojov v okolí Suchej Hory však nastala zaujímavá situácia. Ustupujúce nemecké vojská vyhodili do vzduchu všetky cestné mosty a mostíky, ale na trať Suchá Hora – Podczerwone asi zabudli. Červená armáda sa veľmi rýchlo vynašla a trať Podczerwone – Suchá Hora využila na ďalší postup. Tanky T45 prešli po trati na Slovensko a tým ju totálne zdemolovali. Vojnový front sa do Suchej Hory dostal 29.01.1945 a tento dátum sa dá pravdepodobne považovať za totálny koniec medzinárodného spojenia. V roku 1945 boli aj zvyšky trate rozmontované. Nenašiel sa nikto, kto by opravil ten kúsok trate. 

 

Po druhej svetovej vojne znova vznikajú spory o územia. Československo navrhuje, aby sa hranice vrátili do podoby pred Mníchovskou dohodou. Túto dohodu aj 20.05.1945 v Trstenej podpíše. Síce vznikajú aj iné rôzne spory a dohody, ale tie už nespôsobili posuny hraníc v Suchej Hore. Otázku hraníc ukončila až zmluva medzi Československou republikou a Poľskou ľudovou republikou podpísaná 13.06.1958 vo Varšave a ratifikovaná Československom dňa 17.10.1958. Medzi stanicami Suchá hora a Podczerwone však stále nejazdili vlaky. A tak to už zostalo a asi aj zostane navždy. 
 

Poznatky z prechádzky na trase Suchá Hora - Podczerwone

 

Trasu som naplánoval tak, aby to komplikovanejšie ostalo nakoniec. Preto som ju absolvoval pešo v smere Podczerwone – Suchá Hora. Dostať sa do Suchej Hory nie je problém. Ráno o 04:09 som odišiel vlakom Os7901 spríchodom 05:16 do Trstenej. Pešo popri trati som prešiel až na druhý koniec stanice, kde sa nachádza závod Panasonic. Aj tu stoja autobusy do Suchej Hory. Treba si však dať pozor na to, že autobusy stoja pri ceste, nezachádzajú na mini autobusovú stanicu. Autobus odchádzal o 06:13 a cestoval som až na konečnú zástavku: Suchá Hora, štátna hranica (06:40). Niektoré autobusy končia síce na zástavke Suchá Hora, Jednota, ale to by len znamenalo o 5 minút dlhšiu prechádzku.

 

Následne som pokračoval pešo po ceste do Poľska. Kúsok idete po ceste, ale potom sa zjaví chodník so zámkovou dlažbou, ktorý vás dovedie az do Chochólowa. Ocitnete sa na T križovatke, kde sa vyriete smerom na Czarny Dunajec / Nowy Targ. Prvá obec je Koniówka a potom nasleduje Podczerwone. Túto rannú prechádku (7,3 km) som absolvoval približne za 80minút a už krátko po ôsmej som stál pred bývalým železničným prejazdom za obcou Podczerwone (Po trase som stretol rôzne autobusy, okrem iného Zakopane – Podczerwone. Ja som šiel pešo, aby som natiahol čas. Chcel som, aby sa rozplynuli ranné hmly a dalo sa lepšie fotiť).

 

Zastal som pred priecestím a obzrel situáciu. Napravo pokračovala železničná trať smerom na Nowy Targ, ktorá má momentálne nezaujímala. Naľavo, v smere do stanice Podczerwone, viedla poľná cesta. Po nej som sa vydal ďalej. Asi po 100 m cestu preťala asfaltová cesta a za ňou sa už zjavil násyp železničnej trate. Od priecestia až po asfaltovú cestu viedla triať priamo. Odtiaľťo začínal veľmi tiahly ľavotočoivý oblúk. Násyp je pokrytý trávou, občas stromami. Na 22 rokov bez prevádzky je relatívne čistý. Za oblúkom nasleduje už len priamy násyp až do stanice Podczerwone. Občas je prerušený cestou, respektíve miestami je úplne odstránený. Prakticky celé okolie obce Podczerwone je pokryté políčkami a pasúcim sa dobytkom.

 

Po prejdení železničnej stanice Podczerwone sa situácia až po štátnu hranicu zásadne nemení. Vzhľadom na intenzívnu poľnohospodársku činnosť na Poľskej strane je okolie násypu a aj samotný násyp relatívne čisté. Stromy sa objavujú len občas, väčšinou je pokrytý vysokou trávou. Popri celej trati vedie poľná cesta, kamenistá, takže prechádzka popri ňom nie je problém. Poľné cesty Vás dovedú až k štátnej hranici.

 

Zásadná zmena nastáva v blízkosti štátnej hranice. V okolí hranice sa začína objavovať väčšie množstvo stromov, cesty už nie sú až tak vyjazdené a priamo na hranici sa už trať aj stráca. Poľná cesta Vás aj tak dovedie až priamo k železničnej stanici Suchá Hora. Budova je už v dezolátnom stave a vstup do nej je poriadnym riskom, ktorý neodporúčam. Koľajisko je zarastené a pohyb v ňom som neriskoval. Mala by sa tam niekde nachádzať zatopená koľajová váha. Keďže som nevedel jej presnú polohu, obával som sa, aby som kdesi nespadol. Pred budovou v Suchej Hore som bol niečo po desiatej hodine.

 

Približne 100 m od budovy stanice (v smere telesa trate na Trstenú) je asfaltová cesta, ktorá Vás dovedie až do centra obce Suchá Hora. Prídete na križovatku, kde sa treba vybrať doprava, smerom na Trstenú. Po asi 100 m sa ocitnete na zástavke Suchá Hora, Jednota. A tu to už poznáte... Trasa je nenáročná, dá sa absolvovať aj v teniskách. Problémom bude skôr voda, preto odporúčam nepremokavú obuv.

 

Google Maps

 

Smerovanie telesa bývalej trate je dobre viditeľné na satelitných mapách Google. Priecestie za obcou Podczerwone GPS: 49.415496/19.833913, budova ŽST Podczerwone GPS: 49.405388/19.822068 a budova ŽST Suchá Hora GPS: 49.38437/19.785966.

 

Google street View

 

Vďaka Google Street View sa dajú určite miesta pozrieť online:

- priecestie za ŽST Podczerwone

- poľná cesta v smere do ŽST Podczerwone

- kúsok budovy ŽST Podczerwone od hlavnej cesty

 

Na záver

 

Aktuálny stav telesa trate nájdete v galérii. Ak máte niekto presnejšie údaje a hlavne viete presný dátum rozobrania úseku Suchá Hora – Podczerwone, uveďte to v diskusii. Budem rád, ak bude článok upresnený. Nabudúce: Suchá Hora – Trstená.

 

Použité zdroje:

1. Wikipédia
2. VLAKY.NET
3. Rail.sk
4. Železničny.net
5. Mapy Google
6. Atlas Kolejowy • Infrastruktura Kolejowa
7. Archiwum Map WIG (Polski strona)
8. Mapy Uhorska a Slovenska
9. Aktuálne informácie z činnosti klubov v Trenčíne
10. Pozostały mostki i przepusty
11. Prechod frontu 2. svetovej vojny Vitanovou a jej oslobodenie
12. už nefunkčná stránka http://archeo.kolej.pl/
13. už nefunkčná stránka http://www.aresta.jawnet.pl/kolej/index.html

Úvodná snímka: Zdevastovaná výpravná budova stanice Suchá Hora © Lukáš Holeš