Legiovlak bol opäť na Slovensku

25.9.2023 8:00 Sebastián Langhoffer

Legiovlak bol opäť na Slovensku

Tento rok sa na slovenské koľaje opäť vydal aj jeden z najzaujímavejších počinov Československej obce legionárskej a jej partnerov. Replika vojenského vlaku, známa ako Legiovlak, dokumentujúca históriu, bojové nasadenie, ale aj bežný život československých legionárov, našich predkov, ktorí nám pred viac ako sto rokmi vybojovali právo na náš vlastný štát.

Legiovlak bol na Slovensku prezentovaný už viackrát. Prvýkrát v roku 2015, potom aj v rokoch 2017, 2019 a 2020. Opäť sa ku nám prišiel pozrieť po dlhšej prestávke aj v tomto roku, kedy ho bolo možné navštíviť počas zrazu historických vozidiel Rendez 2023 a následne celý týždeň vo Zvolene. Ja som si pre jeho návštevu vybral práve Zvolen, hlavne z praktických dôvodov. Vlak bol prístupný verejnosti skoro celý deň, pričom každú celú hodinu sa konala prehliadka s výkladom. Počas pracovných dní boli prehliadky v doobedňajších hodinách určené primárne skupinám zo základných a stredných škôl.


Súprava Legiovlaku v záseku

Projekt Legiovlak vznikol v rámci projektu Legie 100, ktorý prebiehal medzi rokmi 2009 až 2020 pri príležitosti stého výročia československých légií a vzniku Československa. Hlavným cieľom projektu bolo zvýšenie povedomia širokej verejnosti o pôsobení našich légií v zahraničí a ich neľahkom boji za náš vtedy neexistujúci štát. K tomuto cieľu mal dopomôcť aj veľkolepý počin v podobe repliky vojenského vlaku s akými československí legionári pôvodne mali len opustiť Rusko, no nakoniec s nimi obsadili Transsibírsku magistrálu a na pár rokov sa stali ich zázemím a domovom. Napriek tomu, že projekt Legie 100 skončil, vlak ďalej brázdi česko-slovenské trate vďaka podpore Ministerstva obrany ČR a Ministerstva dopravy ČR, ale aj ďalších partnerov. Aj preto je výstava Legiovlaku naďalej verejnosti prístupná zadarmo, respektíve za dobrovoľný príspevok.


Krajčírska dielňa vo vozni

Samotný vlak sa v súčasnosti skladá zo štrnástich vozňov, vo väčšine ide o kryté dvojnápravové nákladné vozne, ktoré umožňujú návštevníkovi predstaviť si, ako taký vlak mohol vypadať, hoci ani jeden z týchto vozňov v Rusku nikdy nebol. Ide o vozeň predsunutý, obrnený, plukovnú predajňu, krajčírsky, poštový, kováčsky, nemocničný, štábny, salónny, teplušku, osvetový, pre príležitostné výstavy a dva ubytovacie vozne pre posádku sprevádzajúcu vlak na jeho cestách. Vozne sú väčšinou spolovice vybavené zariadením, ktoré by sme v nich našli podľa ich účelu. V druhej polovici vozňa sa potom nachádzajú vitríny s dobovými predmetmi a informačné tabule dokumentujúce význam daného vozňa ako aj históriu légií. Pôvodné vlaky sa obyčajne skladali z niekoľkých desiatok vozňov a mohli sme sa kľudne stretnúť aj s jednoúčelovými vlakmi, napr. sanitnými alebo štábnymi.


Dobové „grafity“ na vozňoch

Súprava je sprevádzaná posádkou v dobových uniformách légií v Rusku. V prípade komentovanej prehliadky sa začína pozretím krátkeho dokumentu v osvetovom vozni aby bol návštevník vnesený do historických súvislostí. Po jeho skončení začína komentovaná prehliadka za sprievodu legionára, ktorý objasňuje účel jednotlivých vozňov, vysvetľuje ich význam pre vojsko a návštevníkom zvyčajne odpovedá aj na rôzne zvedavé otázky. Celkovo takáto prehliadka trvá hodinu až hodinu a pol. Práve kvôli komentovanej prehliadke som sa rozhodol pre opätovnú návštevu vlaku, nakoľko pred niekoľkými rokmi som si vlak prezrel, no bez komentára. Myslím, že hlavne tento výklad dopomôže návštevníkom k pochopeniu jednej etapy našej vojenskej a národnej histórie, ktorá vplyvom času a rôznych politických režimov z našej národnej pamäte vybledla.


Pohľad do jednej z mnohých vitrín

Momentálne je Legiovlak sprevádzaný hlavne ventilovkou 431.032, aj keď tú vo Zvolene z dôvodu prepravy na veľkú vzdialenosť vidieť nebolo možné. Rušňom, ktorý by sa mal ukázať v čele Legiovlaku a patriť k nemu mal byť skaličák 433.025, na ktorom sa však predĺžili opravy. Je otázne či bude opravený do roku 2026. Do roku 2026 je totiž naplánovaná finančná podpora tohto projektu ako pojazdného múzea a potom je ďalší osud otázny. V Českej republike totiž postupne dochádza k presýteniu verejnosti touto „atrakciou“, ktorá brázdi tamojšie trate už niekoľko rokov. Aj preto sa ČS. obec legionárska snaží o zatraktívnenie súpravy, naposledy doplnením vozňa s príležitostnou výstavou. Na Slovensku je zas situácia opačná, Legiovlak sa tu vyskytuje zriedkavejšie a stále sa teší záujmu verejnosti, čo tento týždeň dokázal aj dosť veľký záujem škôl o komentovanú prehliadku, ale aj množstvo návštevníkov, ktorých nezvyčajná súprava v záseku na stanici prilákala.


V súčasnosti sa vo vozni pre príležitostné výstavy nachádza výstava o bitke pri Sokolove

Návštevu tohto múzea na koľajniciach jednoznačne odporúčam, kto si pamätá na projekt IPV Štefánik, určite ocení aj tento počin. Takže ak budete mať ešte niekedy v budúcnosti možnosť, určite neváhajte. Asi tým najpodstatnejším zmyslom je pripomenutie si našich moderných dejín, síce už bez priamych pamätníkov, predsa však nedávnych. V školských osnovách sa tejto časti dejín venuje možno až príliš malá pozornosť, a tak naše povedomie o tisícoch Slovákov, našich prapradedoch, ktorí bojovali na frontoch prvej svetovej vojny v radoch légií prestáva existovať, tak ako o iných udalostiach v histórii Slovenska. Aby som však svoje zamyslenie ukončil nejak zmysluplne, asi jedným z najväčších odkazov légií, ktorý má platnosť aj dnes je jednota. Nech boli legionári akéhokoľvek zmýšľania, názorov, dokázali stať bok po boku, hájiť jednu spoločnú myšlienku a cieľ, a na to by sme si mohli občas spomenúť aj my dnes.

Sprievodná fotodokumentácia: 17.9.2023, Zvolen © S.Langhoffer

Úvodná snímka: Maľba na dverách jedného z vozňov

Galéria

Súvisiace odkazy