Deti a železnica

Další dávka živočišného uhlí na střevní potíže některých nezvedenců:

Děti moje vlastní, zjevně se obávající, že se to nesmí - nebo že s nimi TGV ufrnkne. (Grenoble, 19.7.1991)

Clansman. No vidíš? Aj napriek mojej úpornej snahe nechať hovna hovnami a povzniesť sa k vyšším a ušľachtilejším otvorom, sa príspevkom 362.002 odpredu opäť blížime k niečomu, čo opúšťa otvorzek analowy.

362.001: Možno by to bolo zábavnejšie, keby z toho vagóna cikali...

Clansman: Hej, si predstav, baví nás to.:-), zvlášť keď sem prichádzhajú ďalší a ďalší priatelia hovien. Ale my sa nebavíme o hovne ale o deťoch. Hovno je v naších jednoduchých vetách tak nanajvýš predmet, v žiadnom prípade nie podmet. Ale je prekvapujúce, ako hovno zbližuje národy, viď Matthias, 362.001, 002, Zbyněk, UIC-ORE a nepochybne si účastníkom debaty o hovne aj Ty! A ešte inak, nemyslím, že iba my sa tu bavíme o hovne, či už z tej, či z onej strany.:-)

UIC-ORE: E-e. Nevieme.
Ale postúpim na Adamovo prianie ďalej od hovna, trebárs čo tak na otvor na opačnej strane tráviaceho traktu..?
Ja teda poznám deti z opačného konca. (vlaku) Tie Ti pľuli také zelené chrachle z čelných dverí posledného vozňa na trať v Bujanovskom tuneli a keď vyšli von na svetlo božie zistili, ako ich Pánbožko potrestal. Vznikajúci podtlak im totiž vrátil ich vlastné hlienne produkty na ich nohavice.
Stupídne, nie? ale prča...

Chlapi, kurňa! Zbyněk má recht, že vás to tu ešte baví?! Kašlem na vás, aj tak je to tu debata o hovne!

ad 362.001:

No dobře, nechám vás s Maťkem vašim hovínkům, ale když je budete moc rozpatlávat, tak vám koupím některé z pokrokových, v TV reklamách úpěnlivě doporučovaných plenkových kalhotek - a budete mít po ptákách (oba a doslova)!

Jééé, Zbyněk, no krásne . Najmä tá druhá fotka by si mohla podať ruku s tou v mojom klubovom profile. Vtedajšie rozmerové proporcie mojej postavy dokonca celkom odpovedajú synovým, akurát na pozadí albatrosa 498.022 sa cítim kapánek mrňavejší ako synátor pod krátkonohejšou zanedbanou Ludvikovou mohylou. (neviem prečo, ale ten bordel mi opäť pripomenul uličku strojovne 182.117 )

Ale, plosííííím, nepokročuj ešte od naších kakaníc, vieš, Matthiasa trochu zapieklo, nerád by som bol, keby si ho teraz v najlepšom z porcelánovej misy hnal. Nás to enormne baví, ešte trošku si tu synchronizovane poserkáme a v príhodnú chvíľu sa sami spláchneme ďalej na iné (dovtedy) nevinné fórum.


Ad. 362.002: ...chlapci sa od radosti išli z toho pocikať Ešte že nie pokakať, bo by už hádam ani toho papiera na utretie nemali.

Ne že bych trpěl nezbytným nutkáním umísťovat různě po netu své fotografické výtvory. Nicméně tak nějak cítím, že bychom měli trochu pokročit od (jistě poutavých, ale přece jen už poněkud zavánějících) defekačních problémů. Takže snímečky mého tehdy ještě mrňavého synátora, kterak dne 21.3.1998 uklízí kolem tehdy ještě pardubického pomníkového Ludvíka "nepožádek", který ho zjevně rozčiloval.

Ja som tiež poznal toho chlapca, čo aj s kamarátom spolu zacvikli medzi prechodové dvere posledného Bpeer na Ex Košičan asi osemmetrový kus toaletného papiera. (Len tak mimochodom, to mi napadlo, keď som čítal predchádzajúce kakacie príspevky) Údajne ten papier v 120 - tke vynášalo až po trolej a chlapci sa od radosti išli z toho pocikať .

Tomáško, kakajúci smajlíci by už neboli smajlíci, ale srajlíci!

Chápeš... ako nejde mi tu o to, robiť nejaké lacné vtípky, ale čistotu jazyka musíme zachovávať! Hlavne keď už (podaktorí) nezachovávame čistotu v strojovni.

Čo sa týka kakania, privykol by si. Tma tam nie je, rakaňa má na strojovni predsa 6 véééélkych okien. Hotová živá panoráma. S tým smradom už je to horšie, no kontrolér by aj Tvoj exkrementný prírastok zaiste veľkoryso prijal.. Ale kakáš zväčša do kanála bývalej vn kabeláže, takže aj dlhé hovno Ti má kde padnuť, dokázal by si preto aj Ty...

A kto chcel zobrať po kúskoch tú rakaňu? Hádam len nie tí, teda myslím občania, aby som nediskriminoval rasy, ktorí ju pripravili aj o tú kabeláž. Oni by nu teda fakt radi preniesli do záhrady, lež takej, kde šrot vykupujú. To akoby si do mauzólea na Červenom námestí v nestráženú chvíľu kanibala poslal...

Chuderka 182.117. No teda. Cítim analógiu s dôchodkovým pilierom- akonáhle odchádzaš na zaslúžený odpočinok, všetci na Teba len serú.

Tomáško, kam sa podeli tí dobrí ľudia, čo chcú mŕtvu mašinku pred autogénom uchrániť, odniesť si ju po kúskoch kdesi do záhradky a tam sa ňou blažene kochať ako nad vypreparovaným Leninom? :)

A PS: Ja by som sa vykakať vedľa šuntovacieho kontroléra nedokázal. Tá tma, smrad... To mi pripomína mestské polorozpadlé smradľavé nehygienické záchodky. Máš to asi zajedno. Tam na Teba nepríčetne zazerá nabrúsená hajzelbaba v menopauze, tu zas strojmajster. Kvak.

Želpedagógovia, prosím odpustite našu zvrhlú debatu. :-)

Matthias: Héééj? ...a ja som bol furt v tom, že onoho chlapca na mechúr pritlačilo vtedy pred rokmi v RD Žilina, kde bola 240-ka na sústružení. Ono faktične, keby tam bol aspoň záchod po ruke. Hádam si v tomto neblahom prípade nebude človek do svojho cikať..? Ale na veľkú sa chodilo v zásade iba do 182.117 vtedy už navrhnutej na zrušenie! Páni, tam vám bolo hovien. Najmä v priečnej uličke popri šuntovacom kontroléri. Ani stupiť sa tam už nedalo poriadne kde.
No čo, keď musíš tak musíš.
(admini, pociťujem veľku potrebu sem prihodiť aj nejakých kakajúcich smajlov, namaľujte nám ich, prosím)

Clansman. Samozrejme, ako inak, Tomáško vždy vydržal až domov, aj keby ho priam rozdrapiť v depe malo.

Jel jsem předminulou neděli 22.1. z Havířova do Mostů u Jablunkova vlakem 2801. Vedel cestovala rodina s dvěmi dětmi ve věku kolem 10 let. Byli evidentně nesví z cesty vlakem, stále se na něco vyptávali a tak jsem se dali chvíli do řeči. Pokazilo se jim auto a protože měli dohodnutý nějaký sraz v Mostech, tak byli nuceni jet vlakem. Možná poprvé v životě. dětem se to strašně líbilo, otvírání a zavíraní dveří u 460, semafory na trati, pán s červenou čepicí. Když jsem jim ještě pak říkal, že za jejich cílovou stanicí jede vlak do tunelu, strašně chtěli ním jet. Tolik žadonili rodiče. Bylo jim to velice líto a velmi prosili rodiče, aby zase někdy jeli vlakem. Zpět se jim to již nepoštěstilo, nějací známí je prý vemou do Ostravy zpět autem. Naštěstí pokladní v O.Vítkovicích byla taková ochotná, že jim dala skupinovku, oni samozřejmě o tom nevědeli nic a bez karet Z by se jim to hodně prodražilo.
Bylo to velice milé a dojemné, děti by zase ráda jely vlakem. Rodičům jsem napříště doporučil výlet až za tunel na Šance, ale ti nejevili velký zájem. Snad je děti přesvědčí.

Ale Matthias, prečo obťažuješ Tomáška takýmito hlúposťami?! On o tom určite vôôôbec níííč nevie. On je predsa (narozdiel od nás dvoch) slušný chlapec.

Tomáško: U nás v Bratislave pred pár rokmi ocikal chlapec (podľa jeho vlastných vyjadrení) v strojovni laminátky vieko regulačného transformátora...

U nás v Poprade pred veľa rokmi cikali dvaja chlapci z mosta na trať a (podľa vyjadrenia toho druhého) pretekali sa, ktorý prvý obciká drôty...

Ad Sikan: Jasne, drát je sviňa! K tomu som mal aj ja vždycky rešpekt. Neviem, či som mal toľko rozumu, alebo to bolo tým, že v čase keď som -aj napriek zákazu rodičov- stváral podobné úlety, pravidelne uškvaril drát niekoho na stanici v PK a v susedných Šenkviciach. Pár deciek do čierna na uhoľ, pár "len" tak osmáhlo.

Každopádne, myslím si, že deti by sa v okolí trate mali pohybovať len v sprievode dospelých. Minule som videl chlapca, ktorý sa pohyboval v koľajisku. K deťom som väčšinou milý, ale hetoho som sfúkol jak malého chlapca (on to aj bol malý chlapec). Potom z neho vypadlo, že on tam hľadá "taký veľký šroub ako našiel na koľajách jeho kamrát". Len na doplnenie: malý stál na (tuším) druhej staničnej koľaji v Šenkviciach. Bol podvečer a fírov v tom úseku oslepuje slnko zapadajúce oproti nad Malými Karpatmi. Ten malý pokojne mohol preskúmať čelník mašiny, ktorá v tom úseku -aj to len v prípade, že zastavuje na ŽST Šenkvice- ide ešte minimálne 40km/h! By ma zaujímalo, kde v tom čase boli jeho rodičia! A kde si mysleli, že sa "hrá" ich synek.

Viem, že vy, ktorí tu s láskou píšete o svojich deťoch a železnici nie ste také hovadá, aby ste išli do krčmy a dieťa nechali bez dozoru. Ja len, že mnohí sú. Potom, keď už sa naozaj stane tragédia, ronia slzy. Pritom oni sú na vine! Ako môžete zakázať dieťaťu, aby spoznávalo svet okolo seba?! Nijak, ale treba ho pritom usmerniť a strážiť. Držím vám všetkým palce pri výchove mladých železničných nadšencov a prajem vám aj im veľa šťastia!

Spominam, ako sme s kamosom na pociatku 90. rokov chodievali na stanicu.. motali sme sa po odstavnom kolajisku, vtedy tam dlho stali zahrdzavene, ale neuzamknute poschodaky, co vozievali vojakov na stavbu Mochoviec.. Ale k drotu sme mali dostatocny respekt!

No Matthias, keď to berieš takto...
Ale sorry, trochu som ti klamal. Naši síce naozaj nemali autogén, ale aby zo mňa vychovali riadneho občana Slovenskej republiky a potlačili moje asociálne a animálne sklony, chodili si ho požičiavať od susedov.