Papierové modely

Meno rušňa „VULCAN“ pravdepodobne malo veľkú „váhu“, pretože bolo v histórii Severnej železnice cisára Ferdinanda použité ešte dvakrát, a to už v roku 1852 pre rušeň s usporiadaním pojazdu 1B („VULCAN II“) a tretíkrát v roku 1873 pre rýchlikový rušeň v tom čase už anachronickým usporiadaním pojazdu 1A1 („VULCAN III“) s pomerne veľkým priemerom kolies 1 962 mm jediného hnacieho dvojkolesia. Tento rušeň však bol v roku 1883 rekonštruovaný na osvedčené usporiadanie pojazdu 1B so zachovaním priemeru hnacích dvojkolesí 1 962 mm.
Keď sa v dňa 7. júla 1839 otvárala prevádzka na trati Viedeň – Brno, išlo po tejto trati viac vlakov a jeden z nich viezol aj rušeň „VULCAN“, ale iba v úseku Viedeň – Břeclav. Uvádza sa, že „viezol vlak, ktorý mal 10 vozňov“.

Historický parný rušeň „VULCAN“ s usporiadaním dvojkolesí B1 bol vyrobený v Stephensonovej lokomotívke v Newcastli v roku 1837 pod továrenským číslom 161/37 pre vtedajšiu KFNB (Kaiser Ferdinands-Nordbahn), resp. Severnú železnicu cisára Ferdinanda. ktorá rušeň zaradila do prevádzky pod svojím inventárnym číslom 6. Nový rušeň bol súčasťou objednávky troch nákladných rušňov, pričom ďalšie dva rušne, „HERKULES“ a „SAMSON“, nevyrobil Stephenson sám, ale ich výroba bola odovzdaná lokomotívke Charles Tayleur & Co. vo Warringtone. Táto lokomotívka bola založená v roku 1832 s kapitálovou účasťou práve Róberta Stephensona a dlhé roky stavala rušne podľa jeho podkladov, príp. od neho priamo preberala zákazky, ktoré materský závod nebol schopný zvládnuť.
V porovnaní s týmito rušňami, ktorým sa podobal, mal „VULCAN“ dlhší kotol. V ležatom kotle s priemerom 1 015 mm bolo umiestnených 121 žiarových rúr (iný zdroj uvádza iba 107 rúr) s priemerom 41 mm a s dĺžkou 2 595 mm. Na ležatom kotle bol parný dóm, prielez a jedna poisťovacia záklopka, za dómom plniace hrdlo, a na skriňovom kotle bol potom druhý dóm s ďalšou poisťovacou záklopkou. Ležatý kotol mal tepelnú izoláciu z drevených dosák.
Plocha roštu sa uvádza 0,69 m2 (resp. 0,70 m2), priama výhrevná plocha 4 m2, nepriama 35,7 m2 a celková potom 39,7 m2. (niekde dokonca až 44,6 m2). Parný stroj s vonkajšími rozvodmi medzi rámom a aj samotný rám zodpovedali v koncepcii konštrukcii rušňov „HERKULES“ i „SAMSON“. Iba rázsochy vonkajších rámových postranníc mali kvalitnejšie vystuženie hrubými plnými tyčami. Tu treba poznamenať, že čo sa týka samotných parametrov rušňa, viaceré oficiálne zdroje sa v pomerne často líšia.
Dvojčitý parný stroj s valcami s priemerom 317 mm (resp. 320 mm) a zdvihom piestov 406 mm mal obidva parné valce pripevnené odspodu k dymnici, tak, aby pracovný priestor obidvoch ojníc bol tesne pod osou prvého dvojkolesia, pričom poháňané bolo druhé dvojkolesie, ktoré bolo hnacie a malo zalomenú os. Obidve dvojkolesia mali kolesá s priemerom 1 370 mm (resp. 1 372 mm, príp. aj 1 346 mm, ale tu treba uviesť, že niektoré zdroje uvádzajú maximálny priemer dvojkolesí a niektoré iba „stredný“ resp. „opotrebovaný“ priemer dvojkolesí), zadný behúň mal kolesá s pomerne veľkým priemerom 1 067 mm (resp. stredný priemer 914 mm, pričom niektoré zdroje uvádzajú pravdepodobne nesprávny údaj až 1 267 mm).
Rám rušňa (a vo všeobecnosti všetkých vtedajších prvých rušňov) mal dva hlavné dubové nosníky, kované pláty a bol vonkajší. Vpredu mal na čelníku dubové nárazníky, ktoré boli ešte neodpružené. Spriahnuté a hnacie dvojkolesie mali predĺžené čapy z vonkajších ložísk a boli ku nim priskrutkované kľuky spriahnutých a hnacích čapov. Spojnice boli vonkajšie a na kolesách neboli protizávažia.
Dvojosový tender zodpovedal konštrukcii rušňov „AUSTRIA“ a „MORAVIA“. Vtedajšie tendre boli brzdené ručne a ich brzdy mali dubové brzdiace klátiky („špalíky“). Tender rušňa „VULCAN“ už mal odpružené nárazníky, zatiaľ čo rušeň mal ešte nárazníky neodpružené, vyrobené z dubového dreva.
Uvádza sa, že rušeň mal hmotnosť v službe 12,3 tony, ide však o hmotnosť iba rušňa bez tendra, pričom nikde sa neuvádza, koľko hmotnosti pripadalo na „adhéziu“, mohlo to ale byť až okolo 9,5 tony.
Svojím výkonom asi 30 konských síl vyhovoval „VULCAN“ prevádzke v nákladnej doprave, kde sa udržal na vtedajšiu dobu pomerne dlhý čas. Z prevádzky bol odstavený v roku 1851 a v roku 1852 bol „vyradený“, pričom niektoré zdroje spresňujú, že bol v tomto roku zrušený spolu s rušňami „HERKULES“ i „SAMSON“.
Je známe, že v rokoch 1841 až 1843 bol tento stroj vo výhrevni Přerov.

Vulcan - historická lokomotíva z roku 1839 (1:70, Miloš Haman, abc 1989)

pekné pekné.... to mi pripomína že by som ju aj ja mohol rozpracovať, mám ju už od vlaňajšieho decembra a zatiaľ ani rozbalená nie je :-)))

Po dlhšom čase sa hlásim s projektom 163.104 v 1:25

Pekná práca. Taká ''rozprávková mašinka'' ....

Chicago C&N-WR: parná lokomotíva americkej Severozápadnej dráhy z roku 1867
(mierka neuvedená, Miloš Haman, abc 1988)

Aktuálny stav železničnej série Miloša Hamana, dokončených mám sedem z desiatich publikovaných modelov v abc.

Parný rušeň radu 423.0 ČSD (1:87, abc 1988)

Piata lokomotíva do parnej série Miloša Hamana zobrazuje rozšírený typ lokálkových parných rušňov v Československu, ktoré boli vyrábané v rokoch 1921-1946 v celkovom počte 231 kusov. Počas dlhého obdobia výroby sa niekoľkokrát zmenil finálny vzhľad týchto rušňov - papierový model znázorňuje podobu série 423.0107-136, ktorú vyrobila ČKD Praha v rokoch 1930-1931. Vystrihovačka s rozsahom 1,5 strany A4 vyšla v abc číslo 17 ročník 32.

Dobrý večer, zháňam, kúpim tuto stavebnicu ADW MODEL lokomotiva EU 05 v mierke 1:45 môžete písať na mail matej.m1q@gmail.com ĎAKUJEM

Veď za to nič nepýtal. :-)

Blekk: objavil si teplú vodu. Model je na stiahnutie vyše dva roky a to priamo na stránke autora: http://sleska.szm.sk/nastiahnutie.htm

Ešte spoločná foto Muzea lokomotiv ABC od Miloša Hamana - mám hotové štyri rušne. Pribudnú ešte tri.

Ahojte. Nasiel som doma vystrihovacku Pendolina v TT, bolo to 5 dielov. Mne chyba diel 3, vlozeny vozen. Ak mate zaujem ozvite sa do spravy alebo na mail. Poslem zadarmo

Takmer po dvoch rokoch som zlepil ďalšiu mašinku do série parných rušňov od Miloša Hamana, ktorá vychádzala v časopise ABC pod názvom Muzeum lokomotiv. Tentokrát ide o rušňový rad 320.0 ČSD. Skutočné stroje pre Rakúske štátne dráhy i súkromné lokálky vyrobili v rokoch 1897 - 1909 lokomotívky Krauss v Linci, Floridsdorf vo Viedni a První českomoravská továrna v Prahe - Libni v celkovom počte 69 kusov. Lokomotívy mali združený parný stroj na mokrú paru a usporiadanie náprav 1’ C. Československé štátne dráhy v roku 1918 prevzali do svojho stavu 34 týchto rušňov, posledný dojazdil v roku 1966.

Vystrihovačka vyšla v abc č. 16 ročník 26 (v roku 1982). Rozsah modelu je 1 strana A4 (plus jeden diel na ďalšej strane) a mierka 1:74. Stavba modelu bola celkom pohodová aj napriek tomu, že veľa vecí nesedelo (najmä oblúkové diely bolo treba upravovať). Aj 38-ročný papier sa dosť lámal, no aj tak preferujem stavbu z originálu.

Ako živý.... :)

Už dlhší čas pracujem na modely 163.104 v mierke 1:25. Dnes som dokončil prvý podvozok, nasledujúce dni dokončím ten druhý.

Ja som kupoval cez betexu. Bohužiaľ, všetky zásoby už majú vypredané: http://betexa.cz/lokomotiva-162-ceske-drahy-p-90995

Stavebnica sa dá kúpiť vo vydavateľstve v poľsku http://www.answer.pl/pl/kolej/3630-lokomotywa-162-cd-zestaw-model-lasery.html, len poštovné bude asi drahšie, ďalšia možnosť je pri organizovaní spoločnej objednávky na https://papermodelers.sk/viewforum.php?f=77, popr. na modelárskej súťaži, kam chodí p. Góra a ten vie doniesť všetko. Cena kompletu aj s lasermi je cca 80€.

No, pozeral som na nete a stavebnica vyzerá super. Kde si to kupoval aj s tými lasermi ?