Lesná železnica Smolenice - Dobrá Voda

Sení. Tá mašinka tam na námestí na Majdáne naozaj stávala.
Horáreň Zabité je v doline, ktorá sa začína v Doľanoch, a ak tade boli koľaje, tak určite z Dolian, lebo inam by sa nedostali. Odtiaľ mohla trať pokračovať smerom na Sklené huty ( v 30-tich rokov minulého storočia tam ešte bývali - vraj - Nemci) a ďalej dolinou na Majdán a ďalej.....
Takže niečo na tom bude.

Myslím, že než shánět knížku pana Lichnera, tak to by bylo lepší se podívat do brožurky, ze které on čerpal své materiály (když už chci jeho způsob práce popsat slušnými slovy). V osmdesátých letech vyšel malý sešit formátu A5 snad v olomouckém vydavatelství a v něm byla smolenická lesní železnice popsaná dost kvalitně. Oba texty (původní a lichnerův) jsem vzájemně neporovnával, ale ze zkušenosti bych se vsadil, že se _doslovně_ shodují. Navíc v originálním materiálu jsou i další obrázky a plánky. Jenomže já tuto publikaci bohužel nemám a nedaří se mi ji sehnat ani pro sebe. Ale jsem si jistý, že by se dala najít v knihovně pana Lichnera.

No v súčastnosti sú možno jedinou spomienkou na lesnú železničku na Dobrej Vode iba podvalové klince, ktoré je možné nájisť na miestach kade prechadzala. Dokonca som už na pár exemplárov narazil. A ževraj sa pred pár rokmi pri výkopových prácach v miestnej továrničke, kde železnička zabezpečovala prepravu nakladu, nasli aj niekoľkometrové kusy kolajníc. Ináč už na prítomnosť železničky poukazujú násypy, ktoré sú teraz využívané ako lesné cesty a v dedinke Dobrá Voda aj prielom mohutným bralom, kde sa podarilo vykutať priechod široký približne 5m. No dnes sa do prielomu nedá dostať je tam súkromný pozemok no i pohľad z predu je nádherný.

Designer ďakujem. Knihu od p. Lichnera som ešte nečítal, ale veľmi rád si ju prečítam len neviem kde si ju požičať, poprípade kúpiť.
„ Podobne odbočovali z hlavnej trate aj trať do doliny Zabité.“ Hájovňa Zabité je na začiatku údolia, ktoré končí v Doľanoch. Tým pádom môže mať kritik pravdu o existencii dráhy v doline pri Dolanoch. Svojho času dráhary spomínali aj vedlajšiu trať na Planinku, keď si prechádzali trať z Dobrej Vody k  Naháču. Pri cestnej odbočke na Planinku sú zbytky mosta.
Pán Junek vo svojom novšom diele už spomína jednu štvornápravovú Linke Hoffman (golian)1769/1919, trojnápravové Breitfeld a Danek (republika) 166/1919,Krauss Mníchov (Paulína) 4581/1901,Krauss Mníchov (Mena) 4582/1901,Krauss Mníchov (Lucia) 4359/1900, štvornápravovú Ludko.
Pán Jastrabík spomína dve dreziny Škoda a Laurin a Klement. Pán Engler spomína, že s piatich dieselových lokomotív bola jedna Deutz. Z iných zdrojov je že z dvoch motorových vozov bol min. jeden firmy Wohanka. Lokomotíva Republika bola od firmy Breitfeld a Danek 166/1919 R IIIc322 Cm2t a na dráhe chodila s číslom 6.

Lubochlast

Úzkokoľajky na Slovensku - Dušan Lichner

Zrušené neverejné úzkorozchodné železnice - str. 214

3.2.10 Úzkorozchodné železnice v okolí Smoleníc

- aspoň niečo:
Ako už bolo spomenuté, zabezpečiť dostatočné množstvo drevnej hmoty pre výrobu chemickej továrne grófa Pálffyho v Smoleniciach za primeranú cenu mohla na prelome 19. a 20. storočia len železnica. S jej výstavbou sa začalo po r. 1895.
Hlavná trať s rozchodom 760 mm a celkovou dĺžkou 14 km, viedla z chemickej továrne k Hornej Parine cez Starú Bohatú, Nové Domy ku Klokoču. Pri hájovni Stará Bohatá odbočovala z nej trať na Prehybe cez Dlhý vrch, Polomy, Mesačnú k hájovni Kolovrátok a končila stanicou na rozhraní chotárov Doľany a Sološnica. Táto odb. merala viac ako 8 km.

Druhá dôležitá trať viedla z Majdánu na Uhlište, Polámané, pod Veterlín až po Záruby s celkovou dĺžkou 14 km. Táto trať je zaujímavá tým, že viedla v blízkosti dnešnej rekreačnej oblasti Jahodník. Z hlavnej trate odbočovala aj ďalšia trať, ktorá viedla cez dolinu Kamenné mlieko do Vydatej a merala 5 km. Podobne odbočovala z hlavnej trate aj trať do doliny Zabité. Zo spomienok pamätníkov sa zachovali informácie o dvoch odbočných tratiach, ktoré viedli z chemickej továrne na Rybnikárku s celkovou dĺžkou asi 6 km.

Výstavba spojovacej úzkorozchodnej železnice

Na existenciu novej železničnej trate s normálnym rozchodom zareagovalo vedenie chemickej továrne postavením úzkorozchodnej železnice s rozchodom 600 mm z areálu továrne na žel. stanicu Smolenice. Túto spojovaciu železnicu začali stavať v roku 1898 a dokončili až v roku 1901. Dôvodom takmer trojročnej výstavby železnice bolo dodatočné predĺženie jej trate zo žst. Smolenice až na Dobrú Vodu, kde sa v r. 1899 až 1901 postavil pobočný závod chemickej továrne. Celková dľžka trate úzkej železnice na tomto úseku predstavovala takmer 10 km.

Hnacie a hnané vozidlá

Vo väčšine prameňov, ktoré sa o tejto úzkej železnici zachovali a vychádzajú z jediného od autora Štefana Jastrabíka , sa uvádza, že na železnici bolo v prevádzke nasledovných:
6x para, 5x diesel, 2x os. motor. vozne, 2x drezína a 140 nákladných vozňov.
Podľa materiálov Jířiho Juneka zo šiestich parných strojov boli dva štvornápravové od firmy O&K, zakúpené na Morave, ktoré tu dostali mená "Golian a Ľudko".
Ostávajúce štyri rušne boli trojnápravové, pričom rušeň "Republika" bol od firmy Krauss Linz a ďalšie tri boli z Maďarska (Pavlína, Lucia, Mena).

Podľa pamätníkov zo Smoleníc a okolia bol rušeň "Republika" trojnápravový a ako pamätník bol vystavený ešte v 80-tych rokoch 20. storočia pred materskou škôlkou pri starej továrni na Majdáne. Tento rušeň je jediný, ktorý sa z tejto železnice zachoval dodnes. Ide o typ RIIIc vyrábaný na konci 1. sv pre VPŽ rakúsko-uhorského vojska. Najmä podľa tvaru búdky je na prvý pohľad zrejmé, že ide o výrobok buď z PČM v Prahe (RIIIc 231 až 301), alebo zo strojární Breitfeld und Daněk (RIIIc 306 až 326).

Viac info v danej menovanej publikácií:
- Úzkokoľajky na Slovensku **** © Dušan Lichner

**