Pod Poľanou

Tunel Generála M.R.Štefánika (Pod Poľanou, Myjavský)

Nachádza sa na jednokoľajnej trati ŽSR číslo 121 Nové Mesto nad Váhom - Vrbovce.

Stavba tunela pod hrebeňom Poľany predstavovala v čase svojho vzniku jedno z najväčších technických diel republiky. Tunel generála Štefánika aj dnes vzbudzuje značnú pozornosť v odborných kruhoch i v širokej verejnosti.

Výstavba tunelaVýstavbu tunela, 8.7.1923 slávnostne otvoril minister železníc Jiří Stříbrný za prítomnosti ministra poľnohospodárstva dr. Milana Hodžu, ministra pre zjednotenie zákonov a organizáciu správy JUDr. Ivana Markoviča. Urobili prvý výkop tunelového zárezu.
U oboch budúcich tunelových portálov vznikli rozsiahle nádvoria so strojárňami a dielňami, stavebnými železnicami sa dopravoval na nádvoria stavebný materiál (drevo, cement, piesok, štrk, stavebný kameň, strelivo k odstreľovaniu skalného masíva atď.). Materiál na stavbu bol dopravovaný povozmi - k portálu na moravskej strane zo stanice Veselí nad Moravou. Zo slovenskej strany bolo nádvorie zásobované úzkorozchodnou stavebnou železnicou až z horného okraja Myjavy, kde stavebné firmy zriadili hlavné sklady na rozličný materiál dopravovaný autami i povozmi z najbližšej železničnej stanice Brezová pod Bradlom.

Z vrboveckej strany sa pracovalo ručne rýchlosťou 1,5 až 2 m za deň, z brestoveckej bol pomocou pneumatických vŕtacích kladív postup 3 až 4 m za deň. Priemerný denný postup pri stavbe tunela bol v roku 1925, keď prác boli v plnom prúde, zhruba 3,3 m, v roku 1926 4,5 m. Tunelová rúra bola vydrevenená silnými tunelovými typmi (značných rozmerov klenby a opier) v pásoch spravidla 8 m dlhých. Najväčšia výška nadložia, tj. vzdialenosť klenby tunela od povrchu hory dosahuje asi 170 m. Tunel leží v priamke a na brestoveckej strane končí miernym oblúkom s polomerom R = 1000 m.
Takmer presne za tri roky od začatia prác, 12.júla 1926, sa konala veľká slávnosť. Narýchlo položili koľaje až k vrcholovému tunelu a tak mohol byť vypravený zvláštny vlak s ministrom železníc dr. Janom Říhom k slávnostnému prerazeniu tunela. Po stretnutí oboch smerových štôlní razených z oboch strán hory bol rozdiel vo výške len 7 mm, v smeroch štôlní vytyčovaných z oboch strán len 25 mm, dosiahnutá skutočná dĺžka tunela len o 11 mm kratšia, ako dĺžka podľa trigonometrického merania urobeného na povrchu (nad tunelom).
Posledný tunelový pás (z celkových 303) bol domurovaný v máji 1927 a boli tým dokončené hlavné tunelové práce. Stavba Tunela generála Štefánika trvala približne 4 roky, stal sa najnákladnejšou a najvýznamnejšou stavbou novej trate, najdlhším železničným tunelom v Česko-Slovensku. Premávka cez tunel bola otvorená 8.12.1927.

Inžinieri mali od začiatku starosti s vetraním hotového tunela. Pretože to bol tunel vrcholový a pre malý rozdiel výšok nivelety pri oboch portáloch vznikla obava, že by sa v jeho vrchole mohli hromadi