Trnava

Železničná stanica Trnava leží na trati ŽSR č. 120 Bratislava hl.st. - Žilina. Odbočujú z nej trate ŽSR č. 116 do Kútov a č. 133 do Serede a Galanty. Súčasná výpravná budova spolu s novovybudovanými nástupišťami bola odovzdaná do prevádzky 17.11.1989. Pôvodná budova sa nachádza o cca 400 m bližšie k Bratislave. Staničná budova konskej železnice v Trnave sa zbúrala v roku 1941 pri zdvojkoľajnení trate Bratislava - Leopoldov.
Poloha budovy : vľavo, v smere od Bratislavy hl.st.

Vlečky v železničnej stanici Trnava s uzavretou Zmluvou o styku s vlečkou

Vlečka PCA Slovakia, s.r.o., zaúsťuje v železničnej stanici Trnava do koľaje č. 91 výhybkou č. 1. Hranica medzi železničnou dráhou a vlečkou je v km 11,760.

Vlečka ŽOS Trnava, a.s., zaúsťuje v železničnej stanici Trnava do koľaje č. 104 výhybkou č. 12 a do koľaje č. 102 výhybkou č. 4. Hranica medzi železničnou dráhou a vlečkou je v km 46,843 a v km 47,215.

Vlečka LYCOS – Trnavské sladovne, spol. s r.o., zaúsťuje v železničnej stanici Trnava do koľaje č. 104 výhybkou č. 14. Hranica medzi železničnou dráhou a vlečkou je v km 46,843.

Vlečka ŽELOS, spol. s.r.o., zaúsťuje v železničnej stanici Trnava do koľaje č. 8 výhybkou č. 58. Hranica medzi železničnou dráhou a vlečkou je v km 45,394.

Vlečka COMAX – TT, a.s., zaúsťuje v železničnej stanici Trnava do koľaje č. 23 výhybkou č. 74. Hranica medzi železničnou dráhou a vlečkou je v km 45,202.

História mesta

Na križovatke starých obchodných ciest využívaných od praveku, pri riečke Trnávka, bola založená kupecká osada Trnava. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1211. Je to listina ostrihomského arcibiskupa Jána o donácii príjmov miestneho kostola ostrihomskej kapitule. Trnava bola prvým mestom na území dnešného Slovenska, ktoré dostalo výsady slobodného kráľovského mesta. Udelil jej ich v roku 1238 uhorský kráľ Belo IV. Privilégiom podriadil mesto priamo korune a vymedzil mu také práva, ktoré umožňovali rýchly rozvoj mesta. Pôvodné poľnohospodárske centrum sa začalo postupne meniť na centrum výroby, obchodu a remesiel. V 13. storočí si mesto vybudovalo mimoriadne rozsiahle opevnenie na ploche takmer 60 hektárov. Konštrukciu opevnenia tvorili tehlové veže pospájané drevozemnými valmi, ktoré boli neskôr nahradené murovanou hradbou.

Výsadné postavenie mesta upevňovali ďalší uhorskí králi. O dôležitom postavení mesta svedčí aj skutočnosť, že Trnava bola miestom stretnutí kráľov. Význam Trnavy vzrástol najmä v 16. storočí, keď sa sem pred blížiacim tureckým nebezpečenstvom, v roku 1543, presťahovalo ostrihomské arcibiskupstvo s kapitulou. Bratislava sa stala administratívnym centrom krajiny a Trnava prevzala úlohu kultúrneho a náboženského centra krajiny. Sedemnáste storočie sa pokladá na Slovensku za jedno z najhorších období slovenských dejín. Charakterizujú ho stavovské povstania uhorskej šľachty proti viedenskému dvoru, ktoré sa dotýkajú aj života Trnavy. Je paradoxom, že práve v storočí vojen a požiarov sa stáva Tr