Oščadnica
Oščadnica zastávka
Zastávka sa nachádza na železničnej trati ŽSR číslo 127 medzi ŽST Kysucké Nové Mesto a Čadca. Železničná trať je dvojkoľajná, elektrifikovaná jednosnerným elektrickým prúdom 3000 V. Cestovné lístky sa predávajú vo vlaku.
O obci
Obec Oščadnica patrí medzi najvýznamnejšie centrá letnej i zimnej turistiky na Slovensku. Z dávnej minulosti zostalo nemálo objektov pôvodnej ľudvej architektúry, nezmenila sa ani príslovečná pohostinnosť obyvateľov žijúcich pod masívom Veľkej Rače (1236 m n.m.) najvyšším vrchom regiónu Kysúc.
OSÍDĽOVANIE
|
Obyvateľstvo začalo územie Oščadnice osídľovať až v 15. až 16. storočí. Prvé sčítanie ľudu v Oščadnici prebehlo v roku 1784, kedy mala naša obec 1929 obyvateľov. Od tohoto obdobia počet obyvateľov neustále narastal, v 19. storočí sa pohyboval okolo hodnôt 2000 – 3000 obyvateľov. Začiatkom 20. storočia bol počet obyvateľov vyšší ako 3000, v polovici 20. storočia viac ako 4000, roku 1970 bol počet obyvateľov 5415 a odvtedy len mierne stúpa. V súčasnosti má Oščadnica 5554 obyvateľov.
|
|
HISTÓRIA Oščadnica sa nachádza v kraji nazývanom Kysuce, ktorý sa rozprestiera na severovýchode Slovenska. Je to pohraničná oblasť, susedí s Poľskou republikou a Českou republikou. Dolné Kysuce majú svoju históriu bohatšiu a dlhšiu, naopak horné Kysuce boli osídľované neskôr a teda aj ich história je kratšia a pomerne málo preskúmaná. Obec Oščadnica sa nachádza na severe horných Kysúc.
Hoci stopy ľudskej činnosti na území horných Kysúc siahajú do dávnejšej minulosti, trvalejšie osídlenie človekom a výraznejšie zásahy do územia však prakticky začínajú až v 14. storočí.
Medzi prvé dediny založené v 14. až 15. storočí patrili Krásno (nad Kysucou) a Klubina, ktoré dnes ležia v susedstve Oščadnice. Boli to dediny v severnej časti Trenčianskej stolice založené na zvykovom a valašskom práve. Početné valašské obyvateľstvo už koncom prvej polovice 16. storočia malo pre feudálov tejto oblasti značný ekonomický význam. V tomto období majitelia hradu Strečno a zámkov v Budatíne a Bytči v snahe rozmnožiť svoje príjmy povolávajú ďalších osadníkov podľa tzv. valašského práva. Noví obyvatelia postupne klčujú a vypaľujú lesy nielen v údolí Kysuce ale, ale aj jej prítokov a usadzujú sa po okolitých úbočiach a dolinách. Tak vzniká roztratené kopaničiarske osídlenie, ktoré je typické pre Kysuce až dodnes. O tom, že toto obyvateľstvo malo pre feudálov význam svedčia aj údaje zo sporu (1536) medzi Mikulášom Kostkom,
|