Päť vlakov, štyri prestupy a viac ako hodina cesty, aj tak sa dá cestovať po Vlárskej dráhe

A presne v tomto duchu som uskutočnil svoj výlet po Vlárskej trati.

Popravde, v poslednej dobe sa z výletu stáva pravidelné cestovanie, pretože napriek počtu prestupov je takáto cesta relatívne pohodlná. Bohužiaľ sa dá realizovať iba v piatok, kedy premávajú „študentské“ osobné vlaky, prípadne v nedeľu opačným smerom. Po iné dni tu jazdí iba súkromný dopravca Arriva.

Poďme ale pekne poporiadku, alebo skôr by som povedal podľa grafikonu. Ako napovedá predchádzajúci text, moja cesta sa začala v piatok 3.11.2017, a to nástupom na Ex 127 Bečva na stanici Vsetín. Prečo práve Vsetín? Pretože zo Vsetína sa popoludní vždy vraciam zo školy na Slovensko a takýmto cestovaním si, dá sa povedať, spestrujem záver týždňa.

Osobné vlaky smer Velké Karlovice a Horní Lideč čakajú vo Vsetíne na cestujúcich
z medzinárodného expresu © Michal Mazánik

Na cestu do stanice Horní Lideč, kde budem prestupovať, som síce mohol použiť aj osobný vlak (na obrázku), avšak pre expres sa rozhodujem z dôvodu istoty. Už viackrát sa totiž stalo, že osobný vlak so skorším odchodom dával prednosť expresu, čo môže spôsobiť zmeškanie spoja v tejto stanici. Nakoľko sú expresy uprednostnené, nemusím sa báť, že nestihnem prestúpiť.

Po príchode do stanice Horní Lideč mal aj expres niekoľko minútové meškanie. Preto nasledovala urýchlená dokumentácia diania v tejto uzlovej stanici, kde sa stretla súprava vlaku Bečva s dvojpodlažnou elektrickou jednotkou ZSSK. Nechýbala samozrejme ani moja Regionova do Bylnice, pri ktorej dverách už nervózne prešľapoval sprievodca, a tak som radšej už nefotil a utekal k nej.

Dopravný ruch na stanici Horní Lideč po príchode štyroch vlakov. V pozadí stojí „Regionova“
ako Os do Bylnice © Michal Mazánik

Pri ceste do Bylnice pútala moju pozornosť vysoká vyťaženosť vlaku, do ktorého prestúpila asi štvrtina cestujúcich z expresu. Jednotliví cestujúci však postupne vysadali v staničkách a zastávkach (najviac v mestečku Valašské Klobouky), takže do Bylnice sme dorazili asi desiati. Nástup cestujúci v ostatných staniciach smerom do Bylnice bol minimálny.

Po príchode do tejto stanice, ktorá sa nachádza úplne mimo zástavbu, som opäť sledoval dopravných ruch, ktorý tu vládol. Okrem nášho vlaku, ktorý sa zakrátko otočil späť do stanice Horní Lideč, tu stála ďalšia Regionova, smerujúca na Uherský Brod, ktorá čakala na križovanie s opačným vlakom, ktorý ma dopravil do Vlárskeho průsmyku.

Väčšina cestujúcich v Bylnici už prestúpila. Zvyšok, vrátane mňa, čaká na vlak do Vlárskeho
průsmyku © Michal Mazánik

Za zmienku určite stoja aj samotné stanice Bylnice a Vlárský průsmyk. Obe sú vybavené novými nástupišťami aj staničným rozhlasom, ktorý sa mimochodom v Bylnici ani na chvíľu nezastavil. V Bylnici sa naviac nachádza aj pomerne priestranný prístrešok a viacero lavičiek. Vo výsledku obe stanice pôsobia veľmi moderne, čo môžete vidieť na fotkách. Ďalším prekvapením pre mňa bola stanica vo Vlárskom průsmyku, z ktorej sa medzičasom stala skôr zastávka s jedným postranným nástupišťom, pri ktorom na jednej koľaji zastali moravský aj slovenský vlak.

Pokračovanie na Slovensku už bola iba krátke. Vo Vlárskom průsmyku okrem jednej panej všetkých päť cestujúcich prestúpilo na osemstodvanástku ZSSK, ktorá zmeškaný vlak z Uherského Brodu vzorne počkala. Pán sprievodca na nás dokonca mával, nech neutekáme, a tak som stihol aj niekoľko fotografií. Do nášho vlaku pristúpilo niekoľko ľudí v Hornom Srní ako aj hokejový fanúšikovia v Nemšovej, smerujúci do Trenčína. Celé osadenstvo motoráku tak v Trenčianskej Teplej prestúpilo na rýchlik, ktorý na nás takisto napodiv čakal.

Trošku nekvalitná fotografia vlaku tesne po príchode do konečnej stanice Vlárský průsmyk
© Michal Mazánik

Záverom len možno dodať, že rozhodne sa netreba báť veľkého počtu prestupov a je dobré dať šancu aj takýmto spojeniam. Veď možno práve ony sa stanú vecou, ktorá vám spríjemní každodenné dochádzanie. Nie len železničným fanúšikom teda vrelo odporúčam!

Titulná snímka: Cestujúci z Moravy prestupujú do slovenského vlaku © Michal Mazánik