Návšteva RD Nové Zámky (I.časť)

Akcie sa zúčastnilo 15 členov VLAKY.NET Klubu. Registráciu na akciu sme nerobili verejne, vzhľadom na nižsí počet miest. Do depa mohlo ísť 15 ľudí. Preto sme sa rozhodli pozvať prednostne tých, ktorí prispievajú na našu stránku správami či reportážami, a takto sa im poďakovať za doterajšiu spoluprácu. Kedže miesta sa rýchlo obsadzovali a nakoniec sa aj všetky obsadili, účasť na akcii sme ďalším záujemcom ani neponúkali.

Ja som cestoval z Bratislavy rýchlikom Amicus, spolu s Dodom, Piom, Wlachom, Kokom, M@jom, Šlachtičnou, Lacim, Taxom, v Senci k nám pristúpil aj Miro Kožuch, v Šali sa k nám poloslužobne a polosúkromne pridal Mateso. Mirec nás poctil návštevou po nočnom cestovaní z Košíc, Pivec prišiel z Topolčian, Megréz z Nitry, Rasťo s Mr.Leninom prišli tuším zo zvolenského smeru a Nick nás už čakal na stanici. O 8:45 sme už čakali pred depom na náš sprievod po rušňovom depe, ktorým bol p. Ing. Tibor Polyák.

Organizačné zmeny v Železničnej spoločnosti na prelome rokov sa dotkli aj Rušňového depa v Nových Zámkoch. V rámci zmien tu vzniklo päť útvarov: Centrálny sklad logistiky, Správa budov, Stredisko riadenia trakcie, Stredisko údržby a opráv železničných koľajových vozidiel (SÚaO ŽKV) a Stredisko osobnej prepravy (SOP). Okrem útvaru SOP patria všetky ostatné do spoločnosti ZSSK Cargo.

Začali sme pri budove strojmajstra a rušňovodičov, kde sa dali fotiť prvé mašinky v depe. V depe opravujú motorové vozne, motorové rušne aj elektrické rušne. Pokračovali sme k točni a následne do rotundy, kde prebiehali hlavné opravy niekoľkých laminátok. Z nich bola najzaujímavejšia 240.120. Dôvod? Je to jediná „plechová“ Laminátka. Po havárii 11.10.1976 sa zdalo, že ju vyradia z prevádzky. Jednu kabínu mala zdemolovanú a druhú použili na opravu 240.027 (v tom čase ešte S 499.0027). Po dlhom čase rozhodli, že ju opravia. Keďže nemali k dispozícii laminát, kabíny vyrobili z plechu. Tak vznikol vlastne unikátny rušeň. V prevádzke sa opäť objavil 15.12.1980.

Vodná veža v depe už dosluhuje. Depo aj stanica bola rozrytá kanálmi nového vodovodu. Starý vodovodný systém má vysoké straty a preto sa nahradí novým. Stará vodná veža bude odstavená do konca roka a mala by sa zachovať ako historická stavba. Bez tohoto typického stavebného prvku si panorámu tohoto rušňového depa nemožno predstaviť.

Pokračovali sme cez dvor k ďalšej točni, kde sa nám predviedla 750.183. Na dvore sme si pofotili aj ďalšie mašinky a sledovali sme dianie okolo nás. Pokračovali sme do ďalšej haly. V nej sa opravovali vozne r. 810, r. 812 a prípojné vozne. V lakovni sa nachádzala čerstvo nastriekaná 011-ka. Vedľa zas 810-ka z "umeleckým" grafiti s motívom smrtky cez celé jej čelo. Chlapi z depa sa nenudili ani v sobotu. Ako nám povedal Tibor, opravia všetko čo im dovezú. Motory Liaz v 810-kách sa kazia jedna radosť, aj v sobotu im tam doviezli ďalšie 2 či 3 na opravu. Opravujú dokonca aj vlečkové mašiny. V čase našej návštevy sme nevideli žiadnu.

Prešli sme okolo batériovne a na konci depa v zeline sme zbadali chátrajúce 735-ky. Vybrali sme sa ich obzrieť. Boli v značnom štádiu rozkladu, ak sa táto fráza dá aplikovať aj na dráhové vozidlo. Chvíľu nám trvalo kým sa nám ich podarilo identifkovať, jednalo sa o 735.092 a 735.094. "Keď tieto rušne ešte slúžili", spomínal Tibor, "bolo s nimi dosť veľa roboty a problémov. Tie boli spôsobené hlavne za čias komunizmu, kedy sa šetrilo všade kde sa dalo a do rušňov sa dávali nekvalitné hliníkové náhradné diely motorov. V zime nebolo ľahké takú mašinu naštartovať, v prípade slabej batérie to bolo nemožné. Pri štartovaní museli na rušni byť traja ľudia, každý mal svoju úlohu. Zvuk pomaly nabiehavajúceho motora v tých časoch lákal k rušňu ľudí z depa." 

Prešli sme okolo opravovne vozňov a vracali sme sa k budove strojmajstra, kde sa naša exkurzia skončila. Vybrali sme sa na zámockú stanicu, niektorí za občerstvením, niektorí kúpiť lístky, či navštíviť toalety. Ja som najprv suverénne vbehol do dámskych, pretože som dnu videl nejakého chlapa, ale teta ma pokrikom zastavila. Jednak zlé dvere, ale tiež som zabudol na "mýtne". Na druhej strane, návšteva toaliet na žst. Nové Zámky bola pre mňa príjemným prekvapením, s čistejšími staničnými toaletami som sa ešte nestretol. Súkromna firma ktorá ich spravuje si dáva záležať. A tak by to aj malo byť.

Tu sme sa už rozdelili na niekoľko menších skupín. Niektorí sa vracali priamo do Bratislavy či inými smermi odkiaľ prišli. Ja spolu s Piom, Wlachom, Šlachtičnou, Kokom, M@jom, Mirom Kožuchom a Dušanom Ščepákom sme pokračovali smerom na Komárno. Vlak nám odchádzal o 11:55, no v bufete sme sa tak usadili že do vlaku sme dobehli asi pol minúty pred jeho odchodom.

V nasledujúcich týždňoch sa uskutoční aj druhé kolo tejto exkurzie, ktorú sa Dodo podujal zorganizovať. Prihlasovanie už bude k dispozícii verejne. Týmto ďakujeme Dodovi za organizáciu a personálu RD Nové Zámky za ochotu.

Pokračovanie našej expedície v Komárne a Dunajskej Strede v druhej časti.