OLŽ 904: Tanečník - Sedlo Beskyd
- Základné informácie
- Objekty
- Dokumenty
- Články
- Diskusia
Oravská lesná železnica.
Oravská lesná železnica bola postavená vojenskými zajatcami v roku 1916 a viedla z Oravskej Lesnej (vtedajšej Erdútky) do Lokce, z odbočkami do Mútneho a Juríkovej. Lesná železnica nemala napojenie na normálnerozchodnú trať, preto sa Oravské panstvo rozhodlo tento problém nejako vyriešiť, pretože v Lokci sa drevo vykladalo z vagónov a koňmi približovalo 17 kilometrov do Oravského podzámku ku hlavnej železnici. Táto doprava bola neekonomická a zdĺhavá. Projektov prepojenia bolo viacej: napríklad prepojenie visutou lanovkou z Lokce do Oravského Podzámku, alebo predĺženie trate do Tvrdošína (nerealizované kvôli myšlienke postaviť oravskú priehradu). Nakoniec zvíťazil projekt prepojenia cez sedlo Beskyd v katastri obce Erdútka a Nová Bystrica, kde sa mala predlžiť odbočka Juríková cez osadu Tanečník do sedla Beskyd. Zo sedla Beskyd sa mali oplenové vozne naložené drevom spúšťať pomocou pozemnej lanovej dráhy do doliny Chmúra, kde bola konečná kysuckej lesnej železnice. V stanici Beskyd sa vozne mali prepriahať na brzdné lanové zariadenie a klesaním až 200 promile spúšťať dvojkoľajnou priamou traťou do údolia. Naložený oplenový pár by pritom pomocou kladky vytiahol druhou koľajou prázdne vozne do sedla. Brzdné zariadenie malo byť použité od firmy Orenstein a Kopfel. Reálne sa začala trať stavať v roku 1925 až do sedla Beskyd, ale od spomínanej brzdnej lanovej dráhy sa upustilo kvôli nestabilnému terénu a veľkým zemným úpravám (násypy, zárezy)
Projektant Ing. Gál z Ružomberka navrhol Oravskému panstvu prepojenie sedla Beskyd a doliny Chmúra pomocou adhéznej úvraťovej železnice, ktorá bola rýchlejšie realizovateľná a aj prepravná kapacita bola značne vyššia oproti brzdnej lanovej dráhe. Na náklady Oravského panstva musela byť pôvodná kysucká trať preložená z úpätia svahu do doliny. Na konci doliny bola vybudovaná úvraťová trojkoľajná stanica, od ktorej úvraťou trať pokračovala iba pár stoviek metrov do prvej úvrate. Ďalej projektant využil na stavbu trate bočné údolie v ktorom je serpentína. Trať vystúpa až do druhej úvrate, ktorá bola stavebne asi najnáročnejšia. V tomto mieste je svah tak strmý, že pri stavbe musela byť okrem zárezu postavená kamenná stena zo suchého muriva a niekoľko zárubných múrov z dreva siahajúcich až 30 metrov pod teleso trate. Z druhej úvrate pokračuje trať stúpaním 60 promile do tretej úvrate a ďalej do sedla. V tomto mieste sa pod sebou nachádzajú tri trate. Stavba bola odovzdaná do užívania v roku 1926 a drevo sa prepravovalo až na prekladisko Košicko-Bohumínskej železnice v Oščadnici. Na najnáročnejšom úseku premávala lokomotíva vyrobená firmou Henschel a Sohn. Bola vyrobená ako prototyp, ušitá presne na mieru na prevádzku do extrémnych sklonových pomerov ktoré v niektorých miestach presahovali až 70 promile. Železnica slúžila výlučne na nákladnú dopravu, aj keď podľa starých fotografií občas odvážala svadobníkov do kostola či mrtvych na cintorín, keďže v tomto regióne neboli odľahlé samoty spojené s "civilizáciou" žiadnymi cestami. Počas prevádzky sa práve na spojovacej trati stalo veľa nehôd, pri ktorých zahynuli zamestnanci lesnej železnice. Spojovacia trať bola vedená náročnými sklonovými pomermi v najchladnejšom regióne na sklovensku, kde často bolo v zime toľko snehu, že záveje nedokázali preraziť ani tri spriahnuté parné lokomotívy, často v zimnom období vedenie lesnej železnice povolalo všetkých zamestnancov na odhadzovanie snehu z trate. Drevo z rozsiahlych lesov z okolia rieky Bielej Oravy sa prevážalo až do roku 1972. Následne bola vyše 100 km dlhá železnica po etapách demontovaná a iba v poslednej chvíli sa podarilo nadšencom železnice presadiť, aby sa časť spojovacej trate z Chmúry na Tanečník nedemontovala. Koľajnice, vozový park a niektoré parné lokomotívy skončili rozpálené v šrote a možno aj vďaka tomu lesný závod v Zakamenom vyhral v roku 1972 celonárodnú súťaž v zbere šrotu.
Videozáznam železničnej trate zo sedla Beskyd do ŽST Tanečník. 15 min, 41 MB, formát wmv.