Gelnica - Železničná stanica

Ďalšie informácie

Žst. Gelnica leži na neelektrifikovanej trati č. 173 (Červená Skala - Margecany).

Železničná stanica Gelnica leží v km 7,542 jednokoľajnej neelektrifikovanej trate Margecany – Červená Skala.
Je stanicou nesamostatnou, pridelenou ŽST Margecany (sídlo prednostu ŽST).
zmiešanou - podľa povahy práce
medziľahlou - po prevádzkovej stránke

Rozčlenenie stanice

Stanica nie je rozčlenená na obvody.

Hlásnice, (hradlá), odbočky, nákladiská, závorárske stanovištia a zastávky až k susedným staniciam.

Traťový úsek ŽST Margecany – ŽST Gelnica :

- Vlečka „CALMIT s.r.o. Bratislava“ odbočuje z hlavnej traťovej koľaje v km 3,315 medzi stanicami Margecany – Gelnica výhybkou číslo V 1.
- zast. Jaklovce - leží v km 4,160. Má spevnené nástupište „Tischer“ v dĺžke 108 m, prístrešok pre cestujúcich. Elektrické osvetlenie. Zastávka nie je obsadená.
- zast. Žakarovce - leží v km 5,756. Má spevnené nástupište „Tischer“ v dĺžke 184 m. V budove zastávky je čakáreň pre cestujúcich. Elektrické osvetlenie je. Zastávka je obsadená komerčným zamestnancom.

Traťový úsek ŽST Gelnica – ŽST Prakovce :

- zast. GELNICA mesto - leží v km 8,803. Má obrubníkové nástupište „SUDOP T“ v dĺžke 118 m. V prijímacej budove je miestnosť osobnej pokladne a čakáreň pre cestujúcich. Zastávka je obsadená komerčným zamestnancom.
- zast. GELNICA zastávka - leží v km 12,984. Má sypané nástupište v dĺžke 95 m. Elektrické osvetlenie. V budove zastávky je čakáreň pre cestujúcich. Zastávka nie je obsadená.
- zast. PRAKOVCE zastávka - leží v km 15,292. Má obrubníkové nástupište „SUDOP T“ v dĺžke 150 m. Elektrické osvetlenie. Pre cestujúcu verejnosť slúži otvorená čakáreň. Zastávka je obsadená komerčným zamestnancom.

Nástupištia

V stanici sú zriadené 3 vyvýšené nástupištia pre nástup a výstup cestujúcich :
- pri koľaji č. 1 nástupište „Tischer“ v dĺžke 211 m,
- pri koľaji č. 2 nástupište „Tischer“ v dĺžke 191 m,
- pri koľaji č. 4 nástupište „Tischer“ v dĺžke 189 m,
Príchod a odchod k nástupištiam je okolo staničnej budovy a priestranstvo pred dopravnou kanceláriou (staničný park). Prechody pre cestujúcich a vozíky v úrovni koľají sú zriadené :
- oproti dopravnej kancelárii cez koľaje č. 6, 4 a 2 po koľaj č. 1
- na konci staničnej budovy na margecanskom zhlaví cez koľaje č. 6, 4 a 2 po koľaj č. 1

Zabezpečovacie zariadenie v stanici

V železničnej stanici Gelnica je staničné zabezpečovacie zariadenie 2. kategórie s hlavnými návestidlami závislými na polohe všetkých prechádzaných a odvratných výhybiek, ktoré vylučuje súčasne zakázané vlakové cesty.

Zabezpečovacie zariadenie v priľahlých medzistaničných úsekoch

V medzistaničnom úseku Margecany - Gelnica je traťové zabezpečovacie zariadenie 2. kategórie, poloautomatické traťové zabezpečovacie zariadenie obojsmerné so samostatnými predzvesťami.
V medzistaničnom úseku Gelnica – Prakovce je traťové zabezpečovacie zariadenie 1. kategórie – jazdy vlakov sú zabezpečované telefonickým dorozumievaním.

Zariadenia v prepravnej prevádzke

a) Manipulačné priestory :
- Nakládka a vykládka vozňových zásielok sa vykonáva na všeobecnej nakládkovej a vykládkovej koľaji / VNVK / č. 6.
b) Rampy :
Pre nakládku a vykládku zásielok slúži bočná rampa dlhá 30 m vedľa koľaje č.6. Rampa je prístupná príchodovou cestou z mesta poza staničnú budovu.
c) Koľajová váha sa v stanici nenachádza.
d) Obrysnica sa v stanici nenachádza.
e) Osvetlenie vykladacích a nakladacích priestorov nezodpovedá norme STN 36 0061 - úľava z nočných manipulácii platí pre zásielky všetkého druhu.

Gelnica

Malebné mestečko s názvom Gelnica ležiace na oboch stranách rieky Hnilec, ktorá pramení pod Kráľovou hoľou, až 75 km preteká kotlinou a vlieva sa do Hornádu. Mesto je po okrajoch obklopené zelenými vrchmi patriacimi do Spišsko-gemerského Rudohoria, ktoré siahajú do výšky 1030 m. n. m. a popod ne vedie železničná trať v smere Margecany- Červená Skala - Zvolen.

Historické nálezy z oblasti Nálepkova a Švedláru hovoria o osídlení oblasti dnešnej Gelnice už v dobe kamennej a v dobe bronzovej. Názov mesta bol pravdepodobne odvodený od rieky Gnilec, teda dnešný Hnilec, z čoho vznikol neskôr Gollnitz a ten sa pretransformoval až do dnešného Gelnica. Gelnica bola povýšená na mesto už v 13. storočí za vlády Bélu IV. čo hovorí o jej značnej vyspelosti.

Po vpáde Tatárov v roku 1241 dochádza k veľkej kolonizácii územia z oblasti nemeckého Bavorska, Durínska a Porýnia. Práve po príchode Nemcov dochádza k výraznému rozmachu mesta a aj vďaka nim dostalo mesto už v roku 1264 mestské práva od Bélu IV. Je v nich spomínané vyvinuté mesto, ktoré má svoj vlastný hrad, samosprávu, súd a takisto disponuje dominikánskym kláštorom. Obdobie najväčšieho rozkvetu datujeme do obdobia 14. a 15. storočia. V tomto období sa v meste ťažili kovy ako striebro, meď ale i zlato, ortuť, olovo a železná ruda. V baniach v tej dobe pracovalo približne 300 až 400 baníkov. Gelnica mala pôvodne aj vlastné banícke právo, ktoré však neskôr vystriedalo štiavnické právo.

Počas svojej existencie boli mestu Gelnica potvrdené a rozšírené jej mestské práva. Stalo sa tak za vlády Karola I. v roku 1317, následne za vlády Ľudovíta I. v roku 1359 a aj za vlády cisára Žigmunda v roku 1435. Výsledkom potvrdení a rozšírení bol fakt, že Gelnica sa stala slobodným kráľovským banským mestom. Historickou pamiatkou z tohto obdobia je najstaršia mestská pečať z roku 1497, ktorá sa dnes nachádza v hradnom archíve vo Viedni.

V roku 1726 došlo k obnoveniu zväzu banským miest v Hnileckej doline, ktoré tvorili mestá Gelnica, Smolník, Štós, Švedlár, Mníšek, Medzev a Vondršel. Následne v druhej polovici devätnásteho storočia dochádza k výraznému rozvoju klinčikárstva a reťazárstva . Tie sa stali v Gelnici najvýnosnejšou činnosťou a klince a reťaze z Gelnice boli známe po celom Uhorsku.  Klince vyrábalo v roku 1870 približne 360 majstrov, 90 tovarišov a 95 učňov. V tomto období sa vyrábalo približne 90 miliónov klincov ročne.

Železiarska výroba bola výrazne situovaná do rodiny Wálkovcov a spolu s O. Hennelom a L. Anthónym patrili k najvýznamnejším prevádzkovateľom továrenskej výroby v Gelnici. V Gelnici fungovala tak isto cechová výroba, pričom najviac boli rozšírené cechy kováčov, mäsiarov, kožušníkov, ševcov, krajčírov a iné. K zrušeniu cechovej výroby došlo v roku 1872.

Po vyhlásení Československej republiky v roku 1918 sa stalo mesto Gelnica centrom Slovenskej republiky rád na území juhovýchodného Spiša. Stala sa centrom brigádneho veliteľstva a gelnická robotnícka rada s direktóriom boli najvyššími orgánmi pre celý okres. V roku 1920 sa tu konal generálny decembrový štrajk, pri ktorom zatkli 112 vodcov a robotníckych dôverníkov štrajku. V období rokov 1921-1923 dochádza k československej hospodárskej kríze, ktorá zasiahla aj oblasť Gelnice a bola začiatkom likvidácie železiarskeho priemyslu.

Po prvej svetovej vojne prechádzajú banské podniky v Máriahute pod spoločnosť Rakúska banská a hutná, ktorá taktiež zmenila názov na Banskú a hutnú spoločnosť. Bane boli výrazne zastarané a málo výnosné, čo malo za následok zastavenie ťaženia a orientáciu na dovoz rudy zo zahraničia. Prevádzka bola uzavretá v rokoch 1921 až 1923. To spôsobilo výrazný odlev obyvateľstva z kotliny, ktorá dostala neskôr aj názov „Hladová dolina". V období celosvetovej hospodárskej krízy stúpala prudko nezamestnanosť a závody Banskej a hutnej spoločnosti obnovili prevádzku v Máriahute v rokoch 1933- 1936. V roku 1934 došlo k likvidácii továrne Wálkovcov a v prevádzke zostal len podnik Antóny a syn, ktorý v tej dobe zamestnával 80 ľudí. Na trati Červená Skala- Margecany pracovali prevažne gelnickí robotníci. V roku 1931 však vypukol štrajk kvôli veľmi nízkym mzdám. Vyvrcholením štrajku bolo zastavenie práce 3000 robotníkmi dňa 8.6. 1932 a výsledkom bolo zvýšenie miezd o 15 až 25%.

Po druhej svetovej vojne dochádza k obnove podnikov, k rastu zamestnanosti v hnileckej kotline a celkovému rozvoju mesta.

Mapy a nákresy

Schéma koľajiska

JPG

88 kB

4.3.2009