Handlová - Železničná stanica

Ďalšie informácie

Železničná stanica Handlová leží na trati ŽSR č. 145 Horná Štubňa - Prievidza. Pôvodná výpravná budova bola asanovaná, súčasná výpravná budova bola odovzdaná do užívania v roku 1980. Pôvodný názov stanice bol Niytrabánya.
Poloha budovy: vpravo, v smere od Hornej Štubne

Umiestnenie a určenie železničnej stanice

Železničná stanica Handlová leží v km 18,550 podľa kilometrovania od Hornej Štubne a v km 19,202 podľa kilometrovania od Prievidze, na jednokoľajnej trati Horná Štubňa – Prievidza.
Je stanicou:
- zmiešanou podľa povahy práce
- medziľahlou po prevádzkovej stránke

K železničnej stanici Handlová sú pridelené:
Nesamostatná stanica Chrenovec

Styk dráh

Vlečka Hornonitrianske Bane zamestnanecká a.s. odbočuje z koľaje č. 7 výhybkou č.6 a z hlavnej koľaje č.1 výhybkou č.18

Hlásnice,(hradlá),odbočky, nákladiská, závorárske stanovištia a zastávky až k susedným staniciam

Zastávka Remäta leží v km 11,415 medzi stanicami Sklené pri Handlovej a Handlová. Je pridelená železničnej stanica Handlová. Nemá čakáreň, má len prístrešok z oceľovej konštrukcie, vyvýšené obrubníkové nástupište typu Tischer v dĺžke 150 m. Osvetlenie je elektrické.

Zastávka Ráztočno leží v km 12,958 medzi stanicami Handlová a Chrenovec. Je neobsadená, administratívne je pridelená železničnej stanici Handlová. Zastávka nemá výdajňu cestovných lístkov. Má krytý perón v dĺžke 20 m. a vyvýšené nástupište typu Tischer v dĺžke 150 m., elektrické osvetlenie.

Zastávka Jalovec leží v km 11,542 medzi stanicami Handlová a Chrenovec. Administratívne je pridelená železničnej stanici Handlová. Má vyvýšené nástupište typu Tischer v dĺžke 100 m., elektrické osvetlenie.

Nástupištia

Stanica má tri vyvýšené nástupištia typu Tischer .Sú pri koľaji č.1 v dĺžke 238 m., pri koľaji č. 2 v dĺžke 205 m. pri koľaji č. 4 v dĺžke 205 m. Na koľaji č. 1 pred dopravnou kanceláriou je prechod pre výpravcu. Na koľajách č. 2, 4 a 6 sú prechody pre cestujúcich pred vestibulom a východom zo stanice. Tieto prechody slúžia aj pre
ručné vozíky.

Zabezpečovacie zariadenie v stanici

V železničnej stanici Handlová je zabezpečovacie zariadenie 2. kategórie typu TEST A10 s riadiacim stavadlom, závislými výhybkárskymi stanovišťami s releovými závislosťami a svetelnými návestidlami. Výmeny sú zabezpečené výmenovými zámkami, závislosti sú sprostredkované pomocou elektromagnetických zámkov.
Výhybky sú ručne prestavované.

Zabezpečovacie zariadenie v priľahlých medzistaničných úsekoch

V medzistaničnom úseku Handlová – Sklené pri Handlovej je traťové zabezpečovacie zariadenie 1. kategórie (telefonické dorozumievanie) obojsmerne. 
V medzistaničnom úseku Handlová – Chrenovec je traťové zabezpečovacie zariadenie 1. kategórie (telefonické dorozumievanie) obojsmerne.

Zariadenia v prepravnej prevádzke

Skladiská:
V stanici je jeden sklad o úžitkovej ploche 119 m2.
Rampy:
Na nakládku a vykládku vozňových zásielok je v stanici bočná rampa o úžitkovej ploche 1136 m2 / 98 x 11.80 m/. Je pri manipulačnej koľaji č. 6 a prístup na rampu je z dvoch smerov.
Manipulačné priestory:
V železničnej stanici sa nachádzajú manipulačné priestory vedľa koľaje č. 6 a č. 8. Priestranstvo je spevnené ,prístup je z miestnej komunikácie.

Z histórie Handlovej

8.marca 1376 kráľ Ľudovít I. Veľký vydal pre osadníka Henricha Krickera zakladajúcu listinu, aby na mieste zvanom Krásny Les (Seperdeo) svoj dom a osadu mohol založiť a množstvom ľudí ju zaplniť.
Spolu s ním z mesta Kremnice prišlo do nového sídla asi 200 rodín. Na území Slovenska došlo totiž v druhej polovici 13 -teho a v celom 14-tom storočí k zaceľovaniu rán spôsobených síce nie dlhotrvajúcimi, zato pustošivejšími tatárskymi vpádmi pod vedením Batuchána. Bolo to obdobie postupného hospodárskeho rozvoja. Jednou z foriem bola aj tzv. "šoltýska kolonizácia". Jej výsledkom bolo doosídľovanie, resp. znovuosídlenie už prv existujúcich osád a vznik nových osád. Na tomto základe vznikla aj Handlová. V čase založenia Handlovej bolo na jej budúcom území "ľudoprázdno".
Bol tu len les, krásny. Čistá panenská príroda.

V zakladacej listine bolo napísané:" .... Henrich, rečený Chrikeer..., ... na istom lesnom mieste zvanom Seperdeo ..., niekedy prázdnom..., dedinu založil..., ..a množstvom ľudí ozdobil.
Zakladateľom bol dedičný richtár Henrich Kriker a pôvodné nemecké obyvateľstvo sa venovalo prevážne poľnohospodárstvu a pastierstvu.
Prvé správy o uhlí sa objavili až v druhej polovici 18-tého storočia, kedy sa uhlie dolovalo pre potreby Bojníckeho zámku.
Banský ťažobný závod vznikol v roku 1909. V tom čase tvorili obyvateľstvo Handlovej baníci rôznych národností, ktorí sa do mesta prisťahovali za prácou.
Po skončení II. svetovej vojny sa zmenilo i zloženie obyvateľstva. Kým v roku 1943 malo naše mesto 12 800 obyvateľov, po roku 1945 ich počet klesol na 4000, v dôsledku vysťahovania sa väčšej časti pôvodnych obyvateľov do Nemecka.

Štatút mesta bol Handlovej priznaný v roku 1960. Tento rok sa viaže aj so smutnou spomienkou na zosuv pôdy na hornom konci mesta, ktorý postihol mnohé handlovské rodiny.

Turistické zaujímavosti 

V susedstve kostola v časti Nová Lehota sa nachádzajú dva vzácne exempláre cudzokrajných drevín – sekvoja obrovská, s výškou asi 20 m a priemerom koruny 10 m, vysadená v roku 1843 a tis vysoký 9 m, s dvoma kmeňmi. Obidva exempláre sú od roku 1975 chránené. 
V časti Morovno je agroletisko pre potreby poľnohospodárstva

Baňa Handlová

Prvý písomny doklad o vyskyte uhlia v Handlovej pochádza už od roka 1784. Majiteľ územia, gróf Ján Pálfy ml. zabezpečil v Banskej Bystrici kutacie právo pre sloje Konštantin a Barbora, vyúsťujúce na povrch.
V roku 1900 sa začali robiť odborné geologicko-prieskumné a ekonomické štúdie, ktoré mali potvrdiť opodstatnenosť dobývania handlovského ložiska.

      Dňa 9. januára l909 Ing. Richard Hoffmann predložil riaditeľstvu šalgotarjánskych baní záverečnú správu "Výskyt uhlia v Handlovej a okolí". Zistené zásoby uhlia odhadol do výšky 46 mil ton, z nich 20 miliónov bolo dobývateľných v Handlovej, 20 miliónov v Cigli a 6 miliónov nedobývateľného uhlia v prievidzskom chotári. Vychádzajúc z týchto poznatkov, odporučil vybudovať dva ťažobné závody – v Handlovej, s predpokladanou ťažbou 250 tisíc ton uhlia za rok (po dobudovaní závodu v r. 1915), a v Cigli, s predpokladanou ťažbou 350 tisíc ton. Odôvodňoval to tým, že Handlová je od najbližšej železničnej stanice v Prievidzi vzdialená viac ako 16 kilometrov a Cigeľ len 6 kilometrov. Konzorcium akcionárov šalgotarjánskej spoločnosti rozhodlo vybudovať len ťažobný závod v Handlovej na projektovanú kapacitu 600 tisíc ton a ušetriť tak milión korún na výstavbe s tým, že využijú svoj vplyv na to, aby štátna správa vybudovala železničnú trať z Prievidze do Handlovej s možnosťou jej napojenia v ďalších rokoch na trať Zvolen-Vrútky. Na základe tohto rozhodnutia Ing. Hoffmann návrh projektu prepracoval. Pretože výsledok prieskumu a prepracovaný projekt bol priaznivý, účastinári šalgotarjánskej spoločnosti sa rozhodli zmluvu s Pálfym potvrdiť a čo najskôr začať s výstavbou ťažobného závodu.   

  Lenže realizácia projektu sa ukázala nad možnosti spoločnosti. Preto sa dohodla s akcionármi Uhorskej všeobecnej kamenouhoľnej banskej spoločnosti, ktorá sa takisto zúčastňovala na prieskumných prácach, že spolu založia Západouhorskú kamenouhoľnú banskú účastinnú spoločnosť so sídlom v Budapešti, ktorá by mala mať základný kapitál l0 miliónov korún. Základný kapitál rozpísali na 50 tisíc účastín po 200 korún a rozdelili si ho na polovicu. 

      V roku 1909 bola založená Západouhorská kamennouhoľná banská účastinná spoločnosť, ktorá získala právo vyhľadávať uhoľné ložiská v Nitrianskej a Tekovskej župe, ako aj ťažiť a predávať uhlie a zriaďovať priemysel súvisiaci s baníctvom. Nová spoločnosť sa zapísala do podnikového registra budapeštianskeho Kráľovského obchodného a zmenárskeho súdu 8. júna 1909 pod číslom 65465. Týmto sa úradne potvrdil zámer začať prvú priemyselnú ťažbu uhlia v Handlovej a na Slovensku vôbec.

      Ťažba sa naplno rozbehla v roku 1913, po odovzdaní železničnej trate Prievidza - Handlová do prevádzky a postavení celodreveného triediča uhlia a neskôr i energetického centra - terajšej teplárne.

K tomuto traťovému objektu sa nenašli žiadne prílohy.