Hronská Dúbrava - Železničná stanica

Ďalšie informácie

Železničná stanica Hronská Dúbrava leží na trati ŽSR č. 150 Nové Zámky - Zvolen os.st. Odbočujú z nej trate ŽSR č. 154 do Banskej Štiavnice a č. 171 do Hornej Štubne a Vrútok. Pôvodný názov stanice bol Hronská Breznica. Od r. 1940 bola premenovaná na Dúbrava a od r. 1945 má názov Hronská Dúbrava. Súčasný vzhľad má budova od r. 1925, keď boli dokončené prístavby na zvolenskej, aj vrútockej strane.
Poloha budovy : vľavo, v smere od Nových Zámkov, Banskej Štiavnice a Vrútok

Umiestnenie a určenie železničnej stanice

Železničná stanica Hronská Dúbrava leží v km 226.877 na trati Zvolen osobná stanica – Vrútky, ktorá je v traťových úsekoch Zvolen osobná stanica – Hronská Dúbrava a Horná Štubňa – Vrútky dvojkoľajná. Je odbočnou stanicou pre trať Hronská Dúbrava – Nové Zámky, ktorá je v úseku trate Žiar nad Hronom – Žarnovica dvojkoľajná, riadiacou pre trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica.
Je stanicou : zmiešanou - podľa povahy prác
medziľahlou - pre trať Zvolen osobná stanica - Vrútky
odbočnou - pre trať Hronská Dúbrava - Levice
riadiacou - pre trať Hronská Dúbrava - Banská Štiavnica

Rozčlenenie stanice

K železničnej stanici Hronská Dúbrava sú pridelené:
- NŽST Žiar nad Hronom
- NŽST Hliník nad Hronom
- NŽST Žarnovica
- NŽST Bartošova Lehôtka
- Výh. Voznica

Hlásnice, (hradlá), odbočky, nákladiská, závorárske stanovištia a zastávky až k susedným staniciam

Automatické hradlo AH 88 Budča leží v km 222.212 medzi stanicami Zvolen osobná stanica - Hronská Dúbrava, pridelené stanici Hronská Dúbrava.
Automatické hradlo AH 88 Stará Kremnička leží v km 235.985 medzi stanicami Hronská Dúbrava - Bartošova Lehôtka, pridelené stanici Hronská Dúbrava.
Automatické hradlo AH 88 Suť leží v km 61.243 medzi stanicami Hronská Dúbrava - Žiar nad Hronom, pridelené stanici Hronská Dúbrava.
Závorárske stanovište Zv 56,744 sa nachádza medzi stanicami Hronská Dúbrava - Žiar nad Hronom v km 56,744. Administratívne je pridelené k ŽST Hronská Dúbrava.
Stará Kremnička zastávka leží v km 235.985 medzi stanicami Hronská Dúbrava - Bartošova Lehôtka. 
Trnavá Hora zastávka leží v km 230.550 medzi stanicami Hronská Dúbrava - Bartošova Lehôtka.
Jalná zastávka leží v km 63.131 medzi stanicami Hronská Dúbrava - Žiar nad Hronom.
Šášovské Podhradie zastávka leží v km 59.069 medzi stanicami Hronská Dúbrava - Žiar nad Hronom.
Vlečka Raimex leží v km 58,781 medzi stanicami Hronská Dúbrava- Žiar nad Hronom.

Nástupištia

V stanici sú štyri úrovňové vyvýšené nástupištia, ktorých hrana vyvýšenia je upravená obrubníkmi a plocha nástupištia je vybetónovaná. Upravené prechody k vlakom sú vybudované oproti dopravnej kancelárii, oproti východu z čakárne a pri vozňovoprepravnej kancelárií.
Vyvýšené nástupištia v dĺžke 250 m sú vybudované pri týchto koľajách:
- medzi 6 a 4 koľajou,
- medzi 4 a 2 koľajou,
- medzi 2 a 1 koľajou,
- medzi 1 a 3 koľajou.

Zabezpečovacie zariadenie v stanici

Železničná stanica Hronská Dúbrava je vybavená elektromechanickým zabezpečovacím zariadením II. kategórie, s elektromotorickými prestavníkmi a s koľajovými a posunujúcimi obvodmi, vybavená svetelnými návestidlami (nová rýchlostná signalizácia).

Zabezpečovacie zariadenie v priľahlých medzistaničných úsekoch

V medzistaničnom úseku Zvolen osobná stanica - Hronská Dúbrava je vybudované obojsmerné traťové zabezpečovacie zariadenie typu automatické hradlo AH 88 Budča v km 222.212. Je to traťové zabezpečovacie zariadenie 3. kategórie, so samostatnými predzvesťami, návestidlami s absolútnym významom návesti "STOJ" po obidvoch traťových koľajách.

V medzistaničnom úseku Hronská Dúbrava - Bartošova Lehôtka je vybudované obojsmerné traťové zabezpečovacie zariadenie typu automatické hradlo AH 88 Stará Kremnička v km 235.985. Je to traťové zabezpečovacie zariadenie 3. kategórie, so samostatnými predzvesťami, návestidlami s absolútnym významom návesti "STOJ".

V medzistaničnom úseku Hronská Dúbrava - Žiar nad Hronom je vybudované obojsmerné traťové zabezpečovacie zariadenie typu automatické hradlo AH 88 Suť km 61.243. Je to traťové zabezpečovacie zariadenie 3. kategórie, so samostatnými predzvesťami, návestidlami s absolútnym významom návesti " STOJ ".

Zariadenia v prepravnej prevádzke

Rampy: Pre podaj, nakládku, vykládku a výdaj vozňových a kusových zásielok je pri šiestej manipulačnej koľaji vybudovaná bočná rampa v dĺžke 120 metrov. Prístup na rampu je z miestnej komunikácie. Stanica má vybudovanú aj prekládkovú rampu, dlhú 15 metrov, medzi koľajami číslo 13 - 15. Manipulačné priestory: Pri všeobecnej nakládkovej a vykládkovej koľaji čís.6, je trakčné vedenie, ktoré je v priestore bočnej rampy, až po koniec vykladacieho priestoru, riešené odtiahnutím trakčného vedenia. Toto odtiahnutie je trvale pod napätím. Pri nakládke alebo vykládke ťažkých a nadrozmerných tovarov, prepravca požiada skladníka pre podaj a výdaj vozňových zásielok o vypnutie trakčného vedenia nad koľajou čís. 4 a 6. Vypnutie trakčného vedenia vykoná vonkajší výpravca.

História železnice:

Hronská Dúbrava - Levice

O výstavbu železnice Hronská Dúbrava (Hronská Breznica) - Levice sa zaujímala StEG v súvislosti  s výstavbou svojich železníc údoliami Hronu a Ipľa už v druhej polovici 80. rokov. Vzhľadom na ohrozenie záujmov Uhorských štátnych železníc nebolo však vtedy vydané ani povolenie prípravných prác.
Koncesia pre výstavbu a prevádzku takto smerovanej železnice bola vydaná až po poštátnení StEG Jánovi Kazymu, hlavnému županovi Barcskej župy nariadením MO č. 45640/95.VI.25. Aj v tomto prípade koncesia zaväzovala zabezpečiť vozidlá, koľajnice i ostatný materiál pre výstavbu z uhorských zdrojov.
Stavba 65,6 km dlhej trate bola pomerne nákladná - stála 5 880 000 K - a tiež náročná na zemné práce: museli sa vybudovať násypy a zárezy (z nich časť v skalnatom teréne) výšky, resp. hĺbky 5 až 6 m a miestami tiež upraviť brehy Hrona. Ťažký terén si vyžadoval postaviť 183 mostov. Najdlhšími boli premostenia Hrona vo Veľkých Kozmálovciach s rozpätím 3x40 m, v Žarnovici s rozpätím 2 x 35 m a v Žiari nad Hronom s rozpätím 2x30 m. Na trati bolo 10 staníc a 3 zastávky, 14 strážnych stanovíšť a 94 úrovňových priecestí, z ktorých boli 2 kryté závorami. Vybudovaných bolo 8 výpravných budov so skladmi a celkom 95 m nekrytých nákladísk. Prevádzka na železnici sa začala 27.10.1896.

Hronská Dúbrava - Banská Štiavnica.

Zo železničných novostavieb, rozpracovaných ešte počas počas 2. svetovej vojny, boli dokončené iba dve: Hronská Dúbrava - Banská Štiavnica a neskôr i Orlov - Plaveč - Podolínec. Význam ostatných rozostavaných železníc (Plavecký Svätý Mikuláš - Jablonica, Revúca - Tisovec a Slavošovce - Chyžnian Voda) v súvislosti s povojnovými úpravami štátnych hraníc poklesol a práce na nich boli postupne zastavené.
Prvá bola dobudovaná železnica Hronská Dúbrava - Banská Štiavnica. Vojnové udalosti a povojnová obnova železníc spôsobili, že v termíne plánovaného otvorenia prevádzky bola stavba úseku medzi km 10,770 - 16,612 a km 16,612 - 20,234 hotová na 40 % a stavba úseku medzi km 0,00 - 10,770 sa ešte ani nezačala. Koncom roka 1947 Ústredie Zväzu slovenskej mládeže (ÚZSM) vyhlásilo záväzok, že do 28.10.1949 mládež vybuduje doposiaľ nezačatý úsek po km 10,77O a súčasne pomôže dobudovať ostatné stavebné úseky, na ktorých pracovali znárodnené podnikateľské firmy, začlenené do podniku Československé stavebné závody (ČSSZ).
Trať má výrazne horský charakter. Medzi stanicou Hronská Dúbrava a vrcholovým bodom v tuneli pred Banskou Štiavnicou prekonáva s najväčším stúpaním 17 o/oo výškový rozdiel 250 m. Vzhľadom na nepriaznivé terénne pomery bolo potrebné akceptovať pomerne malé polomery oblúkov a vybudovať vysoké násypy (až 18 m), hlboké zárezy (až 19 m) a niekoľko viaduktov. Najväčšie rozpätie (2 x 20,18 + 40,37 m) mal oceľový most cez Hron pri Hronskej Dúbrave. Veľmi náročná bola stavba tunela v koncovom úseku (km 17,889 až 19,075). Tunel bol razený zväčša v porfyritickom andezite, čiastočne aj v íloch a hlinitých íloch. Vzhľadom na množstvo agresívnej vody bolo potrebné tunel dôkladne izolovať.
Prevádzka na trati bola slávnostne otvorená 29.10.1949.

Z histórie Hronskej Dúbravy

Obec sa nachádza v južnej časti Kremnického pohoria klesajúceho do rieky Hron. Povrch chotára obce tvoria sopečné horniny pokryté hnedozemou obsahujúcou kamienky rôznej veľkosti, v južnej časti sa nachádza úrodnejšia pôda.

Prvá písomná zmienka o osídlení je z roku 1388 s názvom Besserech alebo Besereth ( Bešeňov) Beššeho Lúka, v roku 1464 Bessenew, v roku 1490 Bessenyw, v roku 1665 Besseno, v roku 1686 Bessena, v roku 1771 Beschena alebo Dúbrava, v rokoch 1890 až 1920 sa nazýva Felsobessenyo a dňa 5. mája 1940 Hronská Dúbrava.

Obec patrila pod had Šašov, v roku 1865 prešlo panstvo Šašov do komorného pánstva Revište a od roku1871 spolu s Revišťom pod Lesný úrad Žarnovica.
Od roku 1923 patrila obec pod okres Sv. Kríž n/Hronom, od roku 1928 pod okres Kremnica a od roku 1960 pod okres Žiar n/H.
V roku 1665 bol spoločný richtár na Trnavej Hore aj pre Dúbravu a Jalnú, v roku 1686 sa Jalná osamostatnila a v roku 1834 mala Dúbrava samostatného richtára.
Od roku 1870 bolo spoločné notárstvo v Jalnej, od roku 1905 v Pitelovej, od roku 1928 v Trnavej Hore a od 1931 v Dúbrave.

Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, pálením uhlia, prácou v hore, poľovníctvom, povozníctvom, pľtníctvom, pri nedostatku práce odchádzali na Dolnú zem a do zahraničia, ďalej pracovali na železnici, drevosklade, v kameňolomoch, v závodoch v Žiari n/H, vo Zvolene a v JRD.

Dňa 1 a 2. júla 1621 sa stretli vojská Gabriela Betlena v bitke pri Trnavej Hore a Jalnej s cisárskymi vojskami, táto udalosť a ďalšie ohrozovanie obyvateľov bývajúcich pri dôležitej ceste spôsobilo sťahovanie obyvateľov Dúbravy, Trnavej Hory, Pitelovej, Klačian a Ihráča do vyšších bezpečnejších miest, tak vznikla aj horná časť Hronskej Dúbravy.

Ćastým javom bolo aj vysťahovanie niektorých obyvateľov ďaleko z rodného územia.

Školská výučba v hornej časti Dúbravy sa začala v r. 1847, učilo sa len v zimných mesiacoch, v drevenej škole pokrytej slamou až do roku 1884, škola sa nazývala do Páleníkov. Potom sa vyučovalo v obecnom dome. Pre vyučovanie v dolnej časti Dúbravy a Hronskej Breznice vznikla škola v roku 1896 tu sa vyučovalo do roku 1912. V rokoch 1900- 01 bola postavená nová škola, v nej sa vyučovalo do roku 1918, keď sa vyučovanie prerušilo na dva roky v súvislosti s obsadením okolia vojskami Maďarskej republiky rád, v roku 1966 bola zrušená horná škola.

V rokoch 1848 sa stavali drevené obydlia, pozdejšie z nepálených tehál, povolená stavba bola len s jednou izbou.

V rokoch 1865 - 72 sa stavala železnica Dúbrava – Vrútky , prvý vlak prešiel v r. 1877. Do Banskej Štiavnice sa stavala uzkokolajka tzv. "ANČA" v r. 1870 - 1873, a do Levíc sa stavala železnica v r. 1896. Z Hronskej Dúbravy sa stáva dôležitý železničný uzol a to spôsobuje rozmach dolnej časti Hronskej Dúbravy a návrat obyvateľov z hornej časti.

Do armády v prvej svetovej vojne narukovalo 52 občanov, z ktorých sa šiesti nevrátili.

Začiatkom júna 1919 bola Dúbrava obsadená Maďarskou armádou, Oslobodenie sa uskutočnilo 12. júna1919 Československým vojskom. S maďarskou armádou odišli aj maďarskí zamestnanci železnice.

V r. 1919 bola zriadená obecná knižnica

V r. 1923 založený požiarny spolok.

V r. 1924 bola podaná žiadosť na kutanie uhlia.

V r. 1926 založené Pasienkové spoločenstvo.

V r. 1928 bol založený divadelný krúžok HVIEZDOSLAV.

V r. 1930 založený včelársky spolok.

V r. 1937 dokončená cesta medzi Dolnou a Hornou Dúbravou

Od roku 1942 pracuje dramatická družina

Do bojov SNP nastúpilo 30 občanov a traja k partizánom, počas bojov na hornej časti Dúbravy zhorelo 8 domov, zahynulo 30 povstalcov a dvaja občania. Po skončení povstaleckých bojov sa pred nemcami vysťahovali občania z dolnej do hornej časti Dúbravy a na Ladno. Gestapo zaistilo prednostu a pracovníka stanice. Zahynuli ďalší štyria občania.

Dňa 25. marca 1945 oslobodili sovietske a rumunské vojská Hronskú Dúbravu.

V r. 1947 bola obec pripojená na elektrický prúd

V r. 1949 otvorený druhý kameňolom pre potreby stavby Trate mládeže, založené Strojové družstvo predchodca JRD.

V r. 1950 dobudovaný obecný dom, kancelária, sála s javiskom, postavený hasičský dom a garáže. Dokončil sa vodojem a vodovod zo studne v Brezine, dokončenie predajni Jednota a Mäsny. V obci pracovala prevádzka Koža guma-Textil, predajňa textilu, Závod verejného stravovania, Poštový úrad, Śtátny drevosklad, dielne Śt. lesov, 2 kameňolomy, podnik Chema a benzínové čerpadlo.

V r. 1958 bola zriadená autobusová linka medzi dolnou a hornou časťou Dúbravy.

V r. 1959 založená Telovýchovná jednota hral sa futbal, volejbal lyžovalo sa a korčulovalo.

V r. 1962 bol založený Sad mladých.

Dňa 28.10. 1967. dokončený kultúrny dom.

V r. 1973 založený folklórny súbor DEMIAN.

V r. 1977 bol daný do prevádzky dom smútku.

Od 70-tych rokov 19. storočia je obec významnou železničnou križovatkou.

Najvýznamnejším obdobím je však pre obec Slovenské národné povstanie. Každoročne si ho obyvatelia pripomínajú

Územie obce patrí do stredohornej oblasti. Leží pri rieke Hron v strede pohorí Kremnických a Štiavnických vrchov.
Obec jmá výhodnú dopravnú polohu, je železničnou križovatkou . Známa je tu Trať mládeže - Hronská Dúbrava – B.Štiavnica.
Je tu možnosť pešej turistiky na Močiar, Demian alebo na vrch Budinnú. V letnom období je tiež možnosť pešej turistiky po hrebeňoch týchto spomínaných vrchov. Obec je aj strediskom vodáckej turistiky s možnosťou letných splavov.

V súčasnosti má Dúbrava 424 obyvateľov.

Mapy a nákresy

Schéma koľajiska

JPG

280 kB

14.3.2009