Markušovce - Železničná stanica

Ďalšie informácie

Žst. Markušovce leži na dvojkoľajnej elektrifikovanej trati č. 180 (Žilina - Košice) medzi žst. Spišská Nová Ves a žst. Krompachy.

Umiestnenie a určenie železničnej stanice· Železničná stanica Markušovce;
· leží v km 164,516, je stanicou štvrtej kategórie;
· dvojkoľajná trať, (rozchod 1435 mm);
· elektrifikovaná trať Košice – Kráľovany;
· sídlo prednostu železničná stanica Spišská Nová Ves;
· podľa povahy práce, zmiešanou;
· po prevádzkovej stránke medziľahlou;

Styk dráh Vlečka SABAR, s.r.o., odbočuje na spišskonovoveskom zhlaví zo 7. koľaje výhybkou č. 27, na košickom zhlaví výhybkou č. 12, tiež koľajovou spojkou z koľaje č.7 výhybkami č. 17 a 20. 
VLEČKA ŽPSV s.r.o., Olcnava odbočuje v km 155,501 z 1. hlavnej traťovej koľaje medzi stanicami Spišské Vlachy a Markušovce.
VLEČKA PILVUD s.r.o., odbočuje z 2. hlavnej traťovej koľaje v km 169,843 medzi stanicami Spišská Nová Ves a Markušovce.

Hlásnice, (hradlá), odbočky, nákladiská, závorárske stanovištia a zastávky až k susedným staniciam

Zastávka OLCNAVA - leží v km 155,336 medzi stanicami Spišské Vlachy a Markušovce.
Hlásnica SKALA leží v km 155,650 pre jazdy vlakov po nesprávnej koľaji zo ŽST Markušovce do ŽST Spišské Vlachy, s predzvesťou v km 156,850. Pridelená ŽST Spišské Vlachy.
Zastávka VÍTKOVCE - leží v km 157,855 medzi stanicami Spišské Vlachy a Markušovce. 
Zastávka CHRASŤ nad HORNÁDOM - leží v km 159,114 medzi stanicami Spišské Vlachy a Markušovce. 
Hlásnica BOROVICA leží v km 159,850 pre jazdy vlakov po nesprávnej koľaji zo ŽST Spišské Vlachy do ŽST Markušovce, s predzvesťou v km 158,470. Pridelená ŽST Markušovce.
Hlásnica HRUŠOV leží v km 160,915 pre jazdy vlakov po nesprávnej koľaji zo ŽST Markušovce do ŽST Spišské Vlachy, s predzvesťou v km 162,379. Pridelená ŽST Markušovce.
Zastávka MATEJOVCE nad HORNÁDOM - leží v km 161,692 medzi stanicami Spišské
Vlachy a Markušovce.
Hlásnica LIESKOVANY leží v km 168,085 s predzvesťou v km 166,620 pre jazdy vlakov po nesprávnej koľaji zo ŽST Markušovce do ŽST Spišská Nová Ves. Pridelená je ŽST Spišská Nová Ves. Oddielové návestidlo hlásnice a jej predzvesť je umiestnená vľavo v smere jazdy vlaku na vonkajšej strane koľaje. Pred predzvesťou oddielového návestidla hlásnice sú umiestnené štyri vzdialenostné upozorňovadlá.
Zastávka TEPLIČKA nad HORNÁDOM leží v km 168,454.
Hlásnica PÍLA leží v km 168,697 s predzvesťou v km 169,980 pre jazdy vlakov po nesprávnej koľaji zo ŽST Spišská Nová Ves do ŽST Markušovce. Pridelená ŽST Spišská Nová Ves. Oddielové návestidlo hlásnice a jej predzvesť je umiestnená vľavo v smere jazdy vlaku na vonkajšej strane koľaje. Pred predzvesťou oddielového návestidla hlásnice sú umiestnené štyri vzdialenostné upozorňovadlá.

Nástupištia

Stanica má vyvýšené nástupištia typu TISCHER sú pri 2.koľaji v dĺžke 332 m s prerušením pri výhybke č. 21, tento priestor je vydrevnený. Pri 1.koľaji v dĺžke 332 m, a pri 3.koľaji v dĺžke 315 m. V stanici sú dva úrovňové prechody pre manipulačné vozíky. Jeden cez koľaj č. 2 a 1 v km 164,516 naproti prijímacej budovy a druhý v km 164,616 cez koľaje č.2 a 1 (100 m vpravo od prijímacej budovy).

Zabezpečovacie zariadenie v stanici

V železničnej stanici je zabezpečovacie zariadenie 2.kategórie, elektromechanické so svetelnými na sebe závislými návestidlami. Staničné zabezpečovacie zariadenie je naviazané na jednosmerný automatický blok v
oboch smeroch. 

Zabezpečovacie zariadenie v priľahlých medzistaničných úsekoch

V traťovom úseku Spišské Vlachy - Markušovce - Spišská Nová Ves je traťové zabezpečovacie zariadenie 3. kategórie - jednosmerný trojznakový automatický blok s permisívnym významom návesti "Stoj" a prenosom návestných znakov pre zariadenie VZ. V druhej traťovej koľaji medzi stanicami Markušovce a Sp.N.Ves v km 167,888 je zabudovaná traťová časť indikátora horúcobežnosti ložísk. Vyhodnocovacie zariadenie je umiestnené v dopravnej kancelárii traťového výpravcu stanice Sp.Nová Ves.

Zariadenia v prepravnej prevádzke

Rampy: pri koľaji č.8 je bočná rampa, ktorá je obmedzená na pristavovanie najviac dvoch vozňov na koľaj č. 8 k rampe. Táto rampa je aj čelnou rampou, ku ktorej je zaústená koľaj č. 10.
Manipulačné priestory: manipulačný priestor pre nakládku a vykládku žel. vozňov je medzi koľajami č. 8 a 12 o rozlohe 2448 m2 a pri koľajách č. 6a a 8a o rozlohe 1500 m2. Priestranstvá sú dostatočne osvetlené elektrickými stožiarovými lampami. Doplnkové osvetlenie je možné zabezpečiť zo zásuvkových stojanov, ktoré sú na tento účel zriadené. Vykládka a nakládka substrátov sa prevádza nepretržite, t.j. aj v nočnej dobe. Stanica nie
je vybavená koľajovou váhou.
Manipulačné koľaje: manipulačné koľaje pre nakládku a vykládku vozňov sú koľaje č. 6a, 8a, 8, 10, 12. Koľaje č. 6a, 8a odbočujú z druhej staničnej koľaje výhybkou č.29. Užitočná dĺžka koľaje č.6a je 92 m, č.8a je 51 m. Koľaj č.8 sa dá obsluhovať z obidvoch jej strán, a to cez výhybku č.16 alebo č.10. Užitočná dĺžka koľaje č.8 je 290 m. Koľaj č.10 odbočuje z koľaje č.8 výhybkou č. 14. Užitočná dĺžka koľaje č.10 je 35 m. Koľaj č.12 odbočuje výhybkou č.10. Užitočná dĺžka koľaje č.12 je 239 m. Koľaje č. 6a, 8a, 10, 12 sú slepé koľaje ukončené zarážadlom. Vozne pod colnou kontrolou sa odstavujú na koľaj č. 8a.

V Markušovciach sa nachádzalo niekoľko miestnych tratí:

Markušovce - Ráztoky
Úzkorozchodná železnica Markušovce – Bindt
Markušovce - Rudňany (vlečka)

Markušovce www.markusovce.sk

Obec sa nachádza v južnej časti Hornádskej kotliny, 7 km juhovýchodne od Spišskej Novej Vsi. Prvé zmienky o obci Markušovce pochádzajú zo začiatku 12. storočia, kedy sa dedina spomína ako hraničná osada a strážna obec. Markušovce boli v trvalej majetkovej držbe jednej z najznámejších východoslovenských feudálnych rodín - Mariássyovcov a patrili jej až do zrušenia poddanstva.

Markušovce sa spomínajú v roku 1289 ako Villa Marci, z roku 1328 ako Szentmichalur, z roku 1345 ako Mariusdorf, z roku 1346 ako Marcusfalua, z roku 1352 ako Zentmyhal, que al. n. villa Marci nuncupatur, z roku 1378 ako Markusfalua alias Zenthmihal, z roku 1505 ako Markussowcze, Markusfalua, maďarsky Márkusfalu, Markuscsepánfalu, nemecky Marksdorf. Pôvodne boli strážnou, neskoršie sídelnou obcou Mariássyovcov. V 13. storočí tu vznikol hrad, ktorý v roku 1527 Levočania zrúčali. V 16. storočí hrad znova postavili. Vyhorel v roku 1773. Markušovce v roku 1787 mali 65 domov a 408 obyvateľov, v roku 1828 mali 70 domov a 517 obyvateľov. V 19. storočí časť Mariássyovských majetkov kúpili Wielandovci. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, prácou v lese a v baniach. Arciknieža Albrecht tu založili pražiareň železnej rudy. V rokoch 1880-1890 nastalo veľké vysťahovalectvo, obec opúšťali aj baníci. V roku 1892 vznikol tu závod Drevársky a banský priemysel. Za I. ČSR pracovali obyvatelia v miestnej tehelní, úpravní rúd, v poľnohospodárstve a baníctve. Baníci sa niekoľkokrát domáhali zlepšenia svojho sociálneho postavenia štrajkom.

Obec Čepanovce patrila do Stolice X. Spišských kopijníkov. Písomne je doložená v roku 1295. V roku 1787 mala 68 domov a 677 obyvateľov, v roku 1828 mala 70 domov a 517 obyvateľov. Splynula s obcou Markušovce v druhej polovici 19. storočia.

Múzeá

Kaštieľ v Markušovciach je vysunutou expozíciou Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi.

Hlavný a najreprezentačnejší kaštieľ vybudovali v polovici 17.-teho storočia a pôvodne mal pevnostný charakter. V druhej polovici 18. storočia objekt upravili na reprezentatívne rokokové sídlo. V priľahlom francúzskom parku postavili v ose kaštieľa záhradný pavilón. Po pamiatkovej obnove objektov (1984-1994) je v kaštieli expozícia historického nábytku doplnená zbierkami aj z ďalších objektov východného Slovenska.

Kaštieľ je situovaný vo francúzskom parku s tromi stupňovitými terasami. Na najvyššej z nich stojí letohrádok Dardanely, kde je umiestnená expozícia klávesových hudobných nástrojov.

Kostol sv. Michala sv.Michala archaniela

– pôvodne neskororománsky, postavený na kopci v blízkosti hradu. Spomínaný už v roku 1280. Z pôvodnej stavby sa zachovala časť veže i obvodového muriva a západný portál. K pôvodnej jednoloďovej stavbe vybudovali v 15. storočí nové široké presbytérium a takto vzniknutý priestor zaklenuli sieťovou klenbou. Severnú kaplnku sv. Kozmu a Damjána pristavali po roku 1486 a južnú sv.Anny okolo roku 1500. Po požiari v roku 1773 opravili vežu a v roku 1818 celý kostol a obvodový múr. Po ďalšom požiari v roku 1882 vežu nadstavali. Jednoloďová stavba bez triumfálneho oblúka s polygonálnym uzáverom s postrannými kaplnkami budiacich dojem bočných lodí. Bohatý a historicky vzácny interiér kostola, ktorý je prevažne barokový, dopĺňajú náhrobné kamene Mariássyovcov zo 16. a 17. storočia vyrobené z červeného mramoru. Hlavný oltár je barokový. Na hladkých fasádach sú oporné piliere. Okolo kostola vedie obranný múr s dvoma vstupnými murovanými bránami a novodobou kryptou Mariássyovcov.

Markušovský hrad

Čiastočne zachovalá a zastrešená ruina hradu priamo v obci Markušovce, 5 km JV od Spišskej Novej Vsi.

Hrad postavil v roku 1284 syn Marka, Mikuláš, na základe povolenia ktoré vymohol u kráľa Ladislava IV. jeho brat Batyz, zakladateľ Batizoviec. Za najstaršie jadro hradu možno považovať mohutnú obytno-strážnu vežu štvorcového, prípadne mierne obdĺžnikového pôdorysu v samostatnom opevnení. Hrad takto pretrval až do 15. storočia. Koncom 15, resp. začiatkom 16. storočia dal Štefan Mariássy hrad prestavať a rozšíriť. Prestavba hradu a vybudovanie nového pevnostného systému museli byť hotové ešte pred rokom 1516. Neustále rozbroje s Levočanmi a zástupcami 13 spišských miest a obava pred vybudovaním mocného hradu vyústili 1527 do zničenia Markušovského hradu a k zmene pôvodných majiteľov. Až po roku 1538 dostali Mariássyovci svoje majetky späť a začali s renesančnou úpravou hradu. Prestavbou vznikol objekt, ktorý sa v základnej podobe zachoval dodnes. Hrad v roku 1773 vyhorel a v roku 1789 ho renovovali, o čom svedčí aj nápis na paláci. Čoskoro nato stratil svoju pôvodnú obrannú funkciu a bohato rozvetvený rod sa presťahoval do viacerých kaštieľov a kúrií v obci, ktoré sa dodnes nachádzajú v charakteristickej reťazovej zástavbe obce. V roku 1972 sa pokúsili niektoré budovy zrekonštruovať, ale v súčasnosti sa o hrad už nikto nestará.

Mohutná obytná veža s obvodovým opevnením bola prestavaná v 15. storočí. Hrad rozšírili o nádvorie 25x20m západným smerom, ktoré uzatvárali dve polkruhové bašty, medzi ktorými bol vstup. Doplnený bol opevneným predhradím, po ktorého obvode vznikli začiatkom 16.storočia ďalšie obytné a hospodárske budovy. Hrad postupne opevňovali - zvýšili staršie múry a vbudovali v nich strieľne. Na severovýchodnom a juhovýchodnom nároží boli poschodové bašty so strieľňami. V interiéri vznikol aj obytný palác o rozmeroch 17x10m. Po renesančnej prestavbe sa zachovala opevnená štvorkrídlová nepravidelná stavba s obdĺžnikovým pôdorysom, kruhovými nárožnými baštami a úzkym nádvorím, do ktorého sa vstupuje na západnej a východnej strane polkruhovými bránami. Fasáda na južnej strane má renesančné združené okná s kamennými nadokennými rímsami.
V zachovaných miestnostiach vo východnej časti bol ešte nedávno drevený trámový strop.

Mapy a nákresy

Schéma koľajiska

JPG

98 kB

16.4.2020