Bošany - Železničná stanica

Ďalšie informácie

Železničná stanica Bošany leží na jednokoľajnej neelektrifikovanej trati ŽSR č. 140 Nové Zámky - Prievidza.
Poloha budovy: vpravo, v smere od Nových Zámkov

LESNÁ ŽELEZNICA Bošany - Cibajka - Klátova Nová Ves

Na odvoz vyťaženého dreva, kameňa a neskôr aj vápna slúžila úzkokoľajná železnica, ktorú dal ešte počas prvej svetovej vojny s pomocou srbských zajatcov postavil barón Stummer. Jedna vetva trate viedla na železničnú stanicu do Bošian a druhá mala viesť z lesov v Klátovej na parnú pílu v Topoľčanoch. Barónovi Leopoldovi Stummerovi sa však nepodarilo vykúpiť pozemky od práznovských a topoľčianskych roľníkov, preto táto vetva trate končila pri Práznovciach, kde bola vykladacia rampa. Z nej furmani na vozoch prevážali drevo na pílu do Topoľčian. Zaujímavosťou tejto železnice bolo, že na nej premávali malé parné lokomotívy nazvané podľa krstných mien troch dcér baróna Stummera: Gertrúda, Karola a Edita. Úzkokoľajná železnica slúžila aj na odvoz cukrovej repy z veľkostatku v Klátovej na železničnú stanicu v Bošanoch, odkiaľ sa vagónmi ČSD prevážala do cukrovaru v Tovarníkoch. Z cukrovaru sa späť na veľkostatok dovážali rezky z cukrovej repy a na majeri sa kompostovali. Úzkokoľajná železnica slúžila svojmu účelu do roku 1941, keď ju majiteľ veľkostatku predal firme Konštruktíva v Beluši. Po celý čas jej premávky bol kuričom na lokomotíve Klátovčan Karol Lauko (Cibajský).

Zdroj: http://rail.sk/arp/slovakia/history/h451.htm

Kaštieľ v Bošanoch

Renesančný kaštieľ s vysokou atikou v centre obce. Obec známa koželužňami - založené v roku 1866. V čase vzniku patrili k najväčším v Uhorsku.
História
Na mieste dnešného kaštieľa stál hrádok s polygonálnou vežou, ktorý sa zachoval v konštrukciách dnešného renesančného kaštieľa prebudovaného 1550. Renesančná prestavba z prvej pol. 17. storočia mala za cieľ vybudovať silnú protitureckú pevnosť. Na pravidelnom nádvorí, vymedzenom opevňovacím múrom a nárožnými, koso postavenými bastiónmi, vybudovali dvojkrídlový poschodový objekt s vysokou atikou. Barok. prestavba 1776 a úprava fasád 1793 obohatila dispozíciu o nové schodište a chodbu zo strany dvora. Úpravy v 19. storočí sa sústredili najmä na obnovu renesančnej atiky. V tom období sa kaštieľ stal centrom veľkostatku, preto jeho opevnenie zbúrali a bočné krídlo prestavali na sýpku. V rokoch 1903 a 1946 kaštieľ opravovali a od 1982 sa uskutočňuje komplexná obnova objektu pre muzeálne účely.
Exteriér
Bloková budova pevnostného charakteru so starou polygonálnou vežou a mladšou renesančnou, koso postavenou vežou. Fasáda s vysokou atikou s lastovičími chvostami; členia ju iluzívne architektonické články v sgrafitovej technike, ktoré prekryli staršie úpravy s maľbami. Okolo okien sú kamenné renesančné šambrány.
Interiér
Barokové schodište a z čias barokizácie klenby so štukovými obrazcami.
Okolie
Zhruba 5 km na JV od obce sa nachádza Klátova Nová Ves, odkiaľ vychádza  na Javorový vrch (730 m) v hlavnom hrebeni pohoria Tribeč, asi 2 a 3/4 hod. a pokračuje do obce Zlatno (ďalšia 1 a 1/4 hod; zo značky vedie krátka odbočka k zrúcanine Čierneho hradu).
Zaujímavosti
Koželužne, neskorobarokový kostol z roku 1776 postavený na mieste starého gotického kostola (cenný interiér), baroková kaplnka na cintoríne

K tomuto traťovému objektu sa nenašli žiadne prílohy.