Nálepkovo - Železničná stanica

Obec Nálepkovo leží na ľavom brehu rieky Hnilec, do ktorej ústi obcou pretekajúci Železný potok. Prvé správy o jestvovaní obce poskytujú archívne listiny z roku 1290, pomenovaním Vagndruzel. Podľa týchto správ obec bola založená šoltýsom Pekoldom z Gelnice, na základe zmluvy uzavretej s comesom Johannesom, synom zemepána Botýza, predkom grófskeho rodu Máriássy, overeneho v Brzotíne.

 

 

V závislosti na tom, či bola kráľovská moc dostatočne silná, aby dokázala presadiť svoju právnu moc voči významným feudálnym rodom, alebo či vplyvná skupina magnátov strhla moc v štáte na seba a neuznávala kráľovské práva a nariadenia. Pri prepadoch Českých bratov a Husitov v 15. storočí prekonával Spiš a teda aj starý Vondrišel drancovanie krajiny, ale najmä bohatých banských miest. Rovnako za doby šírenia reformácie v polovici 16. storočia došlo k narušeniu náboženských a mocenských poriadkov. Nemecké obyvateľstvo Vondrišla v prevážnej väčšine prijalo luteránsku vieru, používali teda aj miestny kostol Panny Márie až do roku 1673. Následok vnútorných a mocenských bojov spôsobil, že mnoho podnikavých občanov sa odsťahovalo do bezpečnejších slobodných spišských miest, čím obec strácala možnosti poskytovania obživy a teda aj príjmov.

 

 

Bolo to obdobie najväčšieho rozmachu dobývania a zhutňovania medených rúd na Spiši a počiatky hámorníckeho spracovania železa. Na území Vodrišla pracovalo 7 hámrov, jedna huta na Troskách na tavenie medi, jedna vysoká pec pri Druhom Hámri na tavenie železa. Vondrišel v tomto čase získal po hospodárskej stránke význam mestečka s organizovanými remeselnými cechmi a s právom výročných trhov. Priamo na hornom konci obce, pri lokalite Maša, pod Hutnou skalou (Hütterstein) bola v roku 1847 miestnymi podnikateľmi postavená zmodernizovaná vysoká pec pod firmou - Železohutné združenie Vondrišel, ktorá odoberala železnú rudu od okolitých baní, hlavne bane Gustáv a na Vysokej medzi. Na tomto banskom závode bol postavený prvý zdroj elektrického prúdu, parný stroj na poháňanie generátora. Pred prvou svetovou vojnou bola baňa a železiareň odkúpená Hornosliezskou železiarskou spoločnosťou v Gliviciach.

V roku 1872 boli zrušené mnohé feudálne poriadky a výsady, obec bola zaradená do všeobecného župného zriadenia, čím sa uvoľnila cesta rozvoja nového hospodárskeho poriadku.

Doterajšie drobné manufaktúry v rukách jednotlivcov, alebo malých podnikov, bane alebo hámre, so svojou zastaranou technikou nestačili plniť zvýšené požiadavky trhu. Staré banské podniky sa dostali do rúk cudzích kapitálových koncernov, ktoré využívali možnosti rýchlej masovej dopravy železnej rudy do Ostravskej oblasti, kde sa v moderných koksových vysokých peciach dali spracovať aj železné rudy, ktoré sa v prevážnej väčšine vyskytovali na Spiši a tiež v okolí Vondrišla. Drobné bane zanikali a na ich mieste vznikali nové. Keď v 19. storočí boli odbúrané feudálne práva šľachticov sa Vondrišel po dlhom vyjednávaní vykúpil zo zemepánskej závislosti. Najväčšie zásluhy si pri tom získal vtedajší richtár Gaspar Weisserl, ktorý sa tešil všeobecnému uznaniu a v roku 1844 vykúpil lesy pod obec od Maryássovcov.

Ďalšie banské lokality s nádejnými zásobami železných rúd v Roztokoch – Hnilčíku a na sídlisku Bindt boli odkúpené spoločnosťou Banská a hutná z Třinca, blízko Tešína. Na odvoz vyťaženej a praženej rudy bola vybudovaná úzkokoľajná elektrická železnica ku prekladisku na železničnej stanici Markušovciach.

 

Starý katolícky kostol bol v 16. storočí pri reformácii obce na luteránsku vieru používaný aj novou cirkevnou obcou až do roku 1673. Evanjelický kostol mohol byť vybudovaný až v rokoch 1785-1789 na základe tolerančného patentu cisára Jozefa II. Každému cirkevnému spoločenstvu záležalo na výchove mládeže v zmysle svojho učenia, boli preto v blízkosti kostolov postavené školské budovy pre katolíkov aj evanjelikov osobitne. Tým bolo vytvorené miesto dnešného centra mestečka, ku ktorému v roku 1858 pribudla samostatná budova radnice s vežou.

Čiernohorské kúpele poskytovali liečené procedúry pod lekárskym dozorom, získali dostatok klientov najmä z rovinatých krajov dolného Maďarska, ktorí sem radi dochádzali na letnú dovolenku aj s rodinami, aby si užili čerstvý horský vzduch.

 

V období prvej svetovej vojny nedošlo k významným zmenám vo verejnom živote Vondrišla. Vojnové obdobie sa prejavilo znížením produktívnych pracovných síl, lebo vojna si vyžadovala čoraz väčší počet vojakov. Obec musela poskytovať finančnú výpomoc v prípadoch keď jediný živiteľ rodiny narukoval, alebo padol na fronte. Pre výpad pracovných síl v poľnohospodárstve sa na trhu začal postupne ukazovať nedostatok základných potravín. Rodiny bez možnosti dorábania vlastnej obživy na svojej pôde sa dostávali na pokraj hladu. Zníženie životnej úrovne vyvolalo nespokojnosť v širokých vrstvách obyvateľstva. Po vojenskej porážke stredových mocností vznikla Československá republika. V mladom štáte boli narušené staré hospodárskej vzťahy, nové bolo potrebné vytvoriť, čo bolo spojené s mnohými problémami, ktoré postihli aj výrobcov na Slovensku.

 

Na centrálnom námestí bol v dvadsiatich rokoch obetiam prvej svetovej vojny postavený pamätník s menoslovom všetkých padlých vojakov z obce.

Po prvej svetovej vojne sa striedali časté hospodárskej krízy, výrobcovia železných tovarov stratili svoje trhy a na Spiši museli svoje výrobné aktivity likvidovať. Po krátkej prosperite v rokoch 1925-1928, svetová hospodárska kríza ešte viac postihla "hladovú dolinu" Hnilca.

 

 

Nacistické heslá o svetovláde našli iba málo odozvy aj keď väčšina nemeckého obyvateľstva bola za demokratické spolunažívanie v spoločnej vlasti. Iba malá skupina cudzích prišelcov stihla strhnúť a nakaziť neskúsenú mládež velikášskymi myšlienkami. Nešťastný vývoj svetovej politiky viedol k vzniku Slovenského štátu, ktorý nedokázal zabrániť šíreniu násilia medzi národnosťami.

Jedinou stavebnou pamiatkou z tejto doby je budova bývalej nemeckej ľudovej meštianskej školy na hornom konci obce z roku 1942.

 

 

 

 

 

Úplná zmena nových pomerov bola prejavená aj zmenou názvu obce Vondrišel na Nálepkovo po kpt. Jánovi Nálepkovi, ktorý padol v boji za oslobodenie Československa od fašistického jarma.