Oščadnica - Zastávka

V súčasnosti má Oščadnica 5554 obyvateľov.

Dolné Kysuce majú svoju históriu bohatšiu a dlhšiu, naopak horné Kysuce boli osídľované neskôr a teda aj ich história je kratšia a pomerne málo preskúmaná. Obec Oščadnica sa nachádza na severe horných Kysúc.

Hoci stopy ľudskej činnosti na území horných Kysúc siahajú do dávnejšej minulosti, trvalejšie osídlenie človekom a výraznejšie zásahy do územia však prakticky začínajú až v 14. storočí.

 

Medzi prvé dediny založené v 14. až 15. storočí patrili Krásno (nad Kysucou) a Klubina, ktoré dnes ležia v susedstve Oščadnice. Boli to dediny v severnej časti Trenčianskej stolice založené na zvykovom a valašskom práve. Početné valašské obyvateľstvo už koncom prvej polovice 16. storočia malo pre feudálov tejto oblasti značný ekonomický význam. V tomto období majitelia hradu Strečno a zámkov v Budatíne a Bytči v snahe rozmnožiť svoje príjmy povolávajú ďalších osadníkov podľa tzv. valašského práva. Noví obyvatelia postupne klčujú a vypaľujú lesy nielen v údolí Kysuce ale, ale aj jej prítokov a usadzujú sa po okolitých úbočiach a dolinách. Tak vzniká roztratené kopaničiarske osídlenie, ktoré je typické pre Kysuce až dodnes. O tom, že toto obyvateľstvo malo pre feudálov význam svedčia aj údaje zo sporu (1536) medzi Mikulášom Kostkom, majiteľom Strečna a Lietavy a Suňogovcami z Budatína. V spore išlo o dávky valachov, ktorí chovali ovce v lesoch „Radicze“. Les Radicze ako vyplýva z metačnej listiny z roku 1540 predstavoval oblasť severne od rieky Bystrica po Poľské a sliezske hranice. V uvedenej metačnej listine sa okrem Klubiny spomínajú hole Zborov, Diedová (Dedová), Blasovicz (Blažejov). S istotou sa dá povedať, že bývalí valasi spod Diedovej založili osadu Zadedová (v katastri obce Oščadnica).

 

V r.1579 písal Suňog z Budatína sťažnosť těšínskemu kniežaťu Václavovi, v ktorej sa hovorí, že jeho poddaní na gruntoch „Ošťednici“ zajali dobytok a preto ho žiada vrátiť. Z dokumentov z roku 1583, 1584 vyplýva, že tu existovali viaceré valašské salaše sústredené na miestach ako Bystrica, Zborov, Kalinov, Oščadnica, Javorské. V r. 1584 sa uvádza spor medzi rúbaním dreva a zaberaní pozemkov medzi Oščadnicou a Zborovom. Oščadnica vznikla ako samostatná dedina z rozptýlených valašských osídlení v prvej polovici 17. storočia na území strečianskeho panstva, ale už v druhej polovici 17. storočia patrí budatínskemu panstvu. Roku 1658 mala názov Podjavorské a od roku 1712 Oščadnica. Ako sa uvádza v Kronike obce: „ jej meno samo osvetľuje pôvod názvu dediny. Domy sú drevené, časom sčernelé a názov akiste pochádza od začernelých, dymom ošľahaných, očadených drevených stien a striech domov tejto chudobnej obce“.