Brezno - Železničná stanica

Ďalšie informácie

Železničná stanica Brezno leží na neelektrifikovanej trati č. 172 medzi žst. Podbrezová a žst. Gašparovo. Staničná budova je v rekonštrukcii. Rekonštrukcia do dnešného dňa nie je ukončená pre nedostatok finančných prostriedkov. Zo žst. Brezno odbočuje trať č. 174 do žst. Jesenské. Odbočná výhybka sa nacháddza v dopravnom bode Brezno Halny.

Umiestnenie a určenie železničnej stanice

Železničná stanica B r e z n o leží v km 8,473 jednokoľajnej trate Margecany - Banská Bystrica. Je stanicou : druhej kategórie, zmiešanou - podľa povahy práce; medziľahlou, vlakotvornou - po prevádzkovej stránke; dispozičnou pre trať - Brezno - Margecany, Brezno - Banská Bystrica, Brezno - Tisovec.

Rozčlenenie stanice
Železničnej stanici Brezno sú pridelené:
Nesamostatná stanica Gašparovo
Nesamostatná stanica Polomka
Nesamostatná stanica Heľpa
Nesamostatná stanica Červená Skala
Nesamostatná stanica Pohronská Polhora
Odbočka hlásnica Brezno - Halny
Hlásnica Nová Maša

Styk dráh

Vlečka SSC Metalex odbočuje z výťažnej koľaje č. 3a výhybkou M1.
Vlečka Stredoslovenské štátne lesy a Píla Kubická odbočuje z vlečkovej koľaje SSC Metalex výhybkou L1.
Koľaj č.2b, koľaj ÚŽI odbočuje v km 28,814 výhybkou č.28.
Koľaj č.8a, koľaj ÚŽI odbočuje v km 25,110 výhybkou č.19 z koľaje č.8.
Rušňové depo odbočuje v km 7,987 výhybkou č.101a z koľaje 2c.

Hlásnice, (hradlá), odbočky, nákladiská, závorárske stanovištia a zastávky až k susedným staniciam

Hlásnica, odbočka Brezno - Halny zastávka leží v km 0,0 medzi stanicami Gašparovo - Brezno a v km 12,979 medzi stanicami Pohronská Polhora - Brezno
Zastávka Bujakovo leží v km 1,770 medzi stanicami Gašparovo - Brezno, 
Vlečka Lesný závod Beňuš odbočuje v km 5,366 medzi stanicami Gašparovo - Brezno. 
Brezno - mesto zast. leží v km 10,238 medzi stanicami Gašparovo - Brezno.
Zast. Michalová leží medzi žst. Pohr. Polhora -Brezno v km 23,600. 
Zast. Michalová zast. leží v km 21,730 medzi stanicami Pohr. Polhora - Brezno.
Zast. Brezno - Rohozná zast. leží v km 17,345 medzi stanicami Pohr. Polhora - Brezno.
Valaská zastávka leží v km 4,036 medzi stanicami Brezno- Podbrezová.
Chvatimech zastávka leží v 2,735 medzi stanicami Brezno - Podbrezová, je zároveň miestom
odbočenia vlečky Hronec.

Nástupištia

V stanici sú tri vyvýšené nástupištia. Prvé pri koľaji č. 1, dĺžka 220 m. Druhé pri koľaji č. 4, tretie pri koľaji č.6. Ich dĺžka je 100 metrov. Príchody a odchody ku vlakom a od vlakov pre cestujúcich sú cez prechody v štyroch
miestach v koľaji č. 8, 6 a 4. Nachádzajú sa na začiatku perónov, oproti DK, oproti staničnej reštaurácie.
Prechod na začiatku perónov je prispôsobený aj na prechádzanie akumulačného alebo invalidného vozíka.

Výhybky na šírej trati

Vlečka lesy Beňuš. Odbočka Brezno - Halny.

Zabezpečovacie zariadenie v stanici

V stanice je zabezpečovacie zariadenie 2.kategórie (elektromechanické zabezpečovacie zariadenie)

Zabezpečovacie zariadenie v priľahlých medzistaničných úsekoch

- v medzistaničnom úseku Brezno - Gašparovo je zabezpečovacie zariadenie 1.kategórie (telefonický spôsob dorozumievania).
- Na odbočke Brezno – Halny je zabezpečovacie zariadenie 2.kategórie (elektromechanické zabezpečovacie zariadenie).
- v medzistaničnom úseku Brezno - Pohronská Polhora je zabezpečovacie zariadenie 1. kategórie (telefonický spôsob dorozumievania).
- v medzistaničnom úseku Brezno - Podbrezová je zabezpečovacie zariadenie 1.kategórie (telefonický spôsob dorozumievania).

Zariadenia v prepravnej prevádzke

Skladiská: na nakláku a vykládku vozňových zásielok slúži kryté skladisko o ploche 332 m2a nekryté o ploche 587 m2.
Rampy: v stanici sa nachádza bočná a čelná rampa 55 m dlhá o ploche 510 m2. Bočná a čelná otvorená rampa je prístupná z príchodovej cesty a koľaje číslo 8 a 10. Pri skladisku sú kryté bočné rampy. Jedna bočná rampa pri koľaji č.8 v dĺžke 50 m, Druhá zo strany príchodovej cesty v dĺžke 50 m.
Manipulačné priestory: v stanici sa nachádzajú manipulačné priestory medzi koľajami č.8 a 12 ktoré slúžia pre nakládku a vykládku vozňových zásielok. Priestranstvo je nespevnené, prístup je z miestnej komunikácie.

Niečo z histórie trate Brezno - Tisovec

Po odovzdaní železničnej trate údolím Rimavy do prevádzky 5. septembra 1874 sa stala aktuálna potreba železničného spojenia Tisovca s horehronskými železiarňami v Hronci a v Podbrezovej, aby odpadla zdĺhavá a neekonomická doprava materiálov a surovín povozmi. O výstavbe tejto potrebnej železnice sa uvažovalo už v druhej polovici 60. rokov minulého storočia.

Uhorský snem na svojich zasadnutiach prijal v oboch komorách v dňoch 12. a 15. marca 1872 zákonný článok X. o výstavbe železničnej trate z Tisovca do Hronca. V stavba tejto trate sa mala zrealizovať do jedného roka po vyhláseni zákona. Železničný zvršok mal mať šírku 2,4 metra pre jednokoľajnú trať a pri sklone 1000 metrov dĺžky môže mať maximálne stúpanie do 27 metrov. Minimálny polomer oblúkov na železničnej trati mal mať 60 metrov. Jeden meter koľajníc mal vážiť 28,6 funtov. Podvaly mali byť zhotovené z dubového dreva popíipade z červeného smreku. Medzi Tisovcom a Hroncom bolo naplánované postaviť štyri stanice, medzi ktorými mali byť dve vodné stanice na čerpanie vody do rušňov. Železničné objekty mali byť postavené na základoch z kamenného materiálu a to tak, aby sa v prípade potreby mohli rozšíriť. Vlastná stavba budov mohla byť postavená z dreva. Výstavba míle železnice z Tisovca do Hronca nemala stáť viac ako 15 000 zlatých. Pri prevádzaní poštovej prepravy telegrafov na tejto trati neboli dané zvláštne predpisy, pretože pre okolité obyvateľstvo nemali väčší význam.

Pri vymeriavaní trasy železnice sa vyskytol problém výškového sklonu pohoria medzi Zvolenskou a Malohontskou župou, ktoýy sa v tom období nedal technicky vyriešiť. Existujúce rušne neboli schopné prekonať sklon 1:30 (na každých 30 siah stúpala železnica o siahu). Železničná trať by bola v zimných mesiacoch a počas daždivých dní nezjazdná.
Rimamuránsko-šalgotarjánska spoločnosť začala v októbri 1874 súdne konanie so štátom pre nedodržanie termínu výstavby železnice Tisovec - Hronec. Táto trať bola pre nich existenčnou tepnou, aby mohli železnú surovinu dovážať na ďalšie spracovanie do štátnych železiarní na Horehroní a ukončiť neekonomickú dopravu povozmi, keďže nebola postavená ani železničná trať z Banskej Bystrice do Podbrezovej cez Zvolen. Táto skutočnosť predražovala výrobu. Štát sľúbil spoločnosti, že v roku 1875 už začne výstavbu tejto železničnej trate. Ministerstvo dalo vymerať novú trasu železnice, ktorá mala prekonať sedlo na Diele pri menšom stúpaní a to 1:80.

Pre hospodársku krízu v 70. rokoch minulého storočia a tým aj úpadok železiarskeho priemyslu oddialil výstavbu železničného prepojenia medzi Horehroním a Malohontom.
Keď sa začala budovať železničná trať z Banskej Bystrice do Podbrezovej, žiadal magistrát Brezna 31. decembra 1883 Ministerstvo financu v Budapešti, aby táto trať bola predĺžená až do Brezna. Mesto sa odvolávalo, že na základe zákonného článku X. z roku 1872 malo byť napojené na železničnú trať z Tisovca do Hronca, a tým železnicou spojené s monarchiou.

Pôvodné postavenie trate z Podbrezovej do Brezna odhadom malo stáť okolo 250 000 zlatých i s nákladom na ostatné stavby. V roku 1884 by stálo predĺženie železnice do Brezna 321411 zlatých a 70 grajciarov, keby bol postavený ponad Čierny Hron drevený železničný most, alebo 335 411 zlatých a 70 grajciarov, ak by sa postavil most zo železa. Mesto sľúbilo, že na výstavbu trate prispeje s 18 000 zlatými.
I tak sa výstavba železničnej trate z Podbrezovej do Tisovca oneskorila. Predstavitelia miest a obcí sa mali stretnúť so zástupcami, ktorí mali prevádzať výstavbu železničnej trate. Na Mestskom dome v Brezne sa mali stretnúť 17. novembra 1893 zástupcovia Lopeja, Valaskej a Brezna,18. novembra na mestskom dome opäť zástupcovia Brezna, Bujakova, Michalovej a Pohronskej Polhory a 19. novembra v Obecnom dome v Tisovci sa stretli zástupcovia Tisovca. Na zasadnutiach sa prejednala otázka trasy železnice a vyvlastňovanie pôdy pod stavbu. Železničná trať mala byť kombinovaná a to v tých úsekoch, kde bolo potrebné prekonať až 50 promile stúpania Abtovou ozubnicou a dvoma viaduktami v Čertovej doline a Pod Dielom. Tiež bolo dohodnuté, aby v stanici Bujakovo bol na železničnú trať napojený železiarsky podnik D. J. Prihradneho so skladom. Na stanicu v Brezne mala byť vybudovaná prípojná cesta o šírke 6 metrov, v stanici Bujakovo 4 a v Pohronskej Polhore o šírke 5 metrov.

Koncesionári v zastúpeni Gejza Kubiny, Pavol Mendel, Alexander Hoffmann a Viliam Quittner dostali koncesiu na výstavbu tejto 42 km trate, z ktorej na území Malohontu mala dĺžku 11 km. Gemerská župa prispela na výstavbu tejto trate 20 000 K. S výstavbou sa započalo roku 1893 a ukončilo v roku 1896. Trasa železničnej trate z Podbrezovej do Pohronskej Polhory viedla terénom, ktorý nebol veľmi náročný na zemné práce a bol odovzdaný do prevádzky 15. decembra 1895.
Úsek trate z Pohronskej Polhory do Tisovca bol opatrený Abtovou ozubnicou o dĺžke 5,836 km.

Na železničnej trati Tisovec - Pohronská Polhora sa uskutočnila 13. novembra 1896 skúšobná jazda, ktorej sa zúčastnili dva ozubnicové rušne radu T IV. b. inv. číslami 4282 a 4283 vyrobené vo floridsdorfskej továrni na rušne. Skúšky sa zúčastnili za ministerstvo obchodu Kornel Zelovic, za riaditeľstvo MAV Ignac Spitzer a Imrich Mokry, za stavebnú správu MAV Martin Horvath a Juraj Mandel mladší.

Ministerstvo obchodu 19. novembra 1896 stanovilo termín konania policajno-technickej skúšky železničnej trate na 29. novembra na 11.00 hodinu, ktorej sa za toto ministerstvo zúčastnil zástupca tajomníka Arpad Kepesi, za MAV z hlavného inšpektorátu technický radca Koloman Spani, dozorca Vojtech Uhliarik, hlavní inžinieri - merači Juraj Ujhely a Edmund Battig, podžupan Gemersko-malohontskej župy Ladislav Bornemisa, služný Imrich Porubsky. Za Riaditeľstvo MAV z Miškolca sa zúčastnili František Vachsmann, Mikulas Stankovic, Adolf Gianone, Anton Weber, Gajza Somogi a Martin Horvath. Akcionárov Podbrezovsko-breznianskej-tisovskej účastinnej spoločnosti zastupovali Gejza Kubiny, Juraj Mandel a Viliam Quittner. Spoločnosť za vykonanie policajno-technickej skúšky zaplatila 160 zlatých. Na návrh zástupcov Zvolenskej župy bol názov stanice Remeta (Zbojská) zmenená na Gomorveg, pretože takýto istý názov stanice sa nachádzal na železnčnej trati Temesvar - Orsovai.

Dopravu na trati zabezpečovali tri ozubnicové rušne a v roku 1900 bol dodaný ďalší rušeň. Tieto ozubnicové rušne boli až do roku 1912 najmohutnejšie najvýkonnejšie na ozubnicových tratiach európskeho kontinentu.

Mapy a nákresy

Schéma koľajiska

JPG

163 kB

14.3.2009