Svätý Jur - Zastávka

  • Základné informácie
  • Dokumenty

Umiestnenie na trati

Historické názvy

Jur pri Bratislave

Otvorenie objektu:

04.10.1840

Rozchody koľají

1 435 mm   

Elektrifikácia

25 kV 50 Hz   

Poskytované služby

Predaj cestovných lístkov,

Ďalšie informácie

Železničná zastávka Svätý Jur

leží na hlavnej železničnej trati č. 120 (Bratislava - Žilina), medzi žst. Bratislava Rača a žst. Pezinok. Stanica leží na trati elektrifikovanej striedavou trakciou 25kV 50Hz. Do GVD 1994/95 pod názvom Jur pri Bratislave. Račianske zhlavie sa nachádza v oblúku, od staničnej budovy je v priamke. Tesne za stanicou začína stúpanie do Pezinku.
V susedstve dnešnej staničnej budovy stojí historická, jedna z prvých, železničných staníc na území Slovenska.
Počas výstavby V. koridoru má byť v roku 2007 ŽST zrušená a zmenená na zastávku.

Svätý Jur história

Myšlienkou výstavby konskej železnice z Bratislavy do Trnavy sa začala zaoberať skupina 17 šľachticov, veľkostatkárov a veľkoobchodníkov z Bratislavy, Trnavy a okolia pod vedením baróna Juraja Walterskirchena. Spočiatku sa s prepravou osôb neuvažovalo, železnica mala iba urýchliť prepravu poľnohospodárskych produktov. Silným impulzom bola skutočnosť, že barón Rotchild požiadal 7.3.1836 o povolenie na výstavbu trate, odbočujúcej zo stanice KFNB Deutsch Wagram (Severná železnica cisára Ferdinanda – spojovala Viedeň s Haličou cez Břeclav, Přerov a Bohumín) a pokračujúcej cez Marchegg do Bratislavy.

Mesto Bratislava návrh podporovalo – už v roku 1836 ponúklo zdarma pozemky pre potrebu železnice. Na základe rozhodnutia mestskej rady zo dňa 24.9.1836 bol vyžiadaný tiež posudok inžiniera Mathiasa Schönerera (staviteľa konskej železnice České Budějovice – Linec), ktorý vypracoval aj projekty, potrebné k žiadosti o udelenie predbežného súhlasu.

Zámer vyvolal priaznivý ohlas v celom Uhorsku. Skupina baróna Walterskirchena sa obrátila 3.5.1837 na Kráľovské uhorské miestodržiteľstvo so žiadosťou o povolenie spojenia štyroch kráľovských miest župy – Bratislavy, Pezinku, Modry a Trnavy – „koľajnicovou cestou“. Po predbežnej obhliadke trasy predostrela skupina prostredníctvom mesta Bratislavy návrh na výstavbu železnice a požiadala miestodržiteľstvo, aby na vypracovanie projektu a rozpočtu poskytlo potrebných odborníkov. Miestordžiteľstvo žiadosti vyhovelo už 11.7.1837 a spoločnosti dalo k dispozícii inžinierov . Prvá uhorská bratislavsko-trnavská železničná spoločnosť vznikla 22.1.1838, keď boli plenárnemu zasadnutiu predložené projekty a rozpočet na schválenie. Schválený kapitál vo výške 500 000 zl mal byť získaný vydaním 2 500 akcií s nominálnou hodnotou 200 zl. Pomerne nízky náklad stavby súvisel s použitím koní ako ťažnej sily.

Prvá dohoda o výstavbe železnice v Uhorsku bola podpísaná 16.4.1839. Po uzavretí dohody sa začali stavebné práce, ktoré prebiehali spočiatku bez problémov. V septembri pracovalo na stavbe 200 a v októbri až 900 robotníkov a dokončili sa zemné práce až po Pezinok. Predpokladalo sa, že prevádzka úseku do Svätého Jura sa začne už na jar nasledujúceho roka a na celej trati na jar 1841. Napriek ťažkostiam s výkupom pozemkov sa v roku 1840 podarilo dokončiť zemné práce až za Svätý Jur aj výstavbu budovy železnice v Bratislave a nakúpilo sa aj 12 osobných vozňov s kapacitou 42 cestujúcich. Na úseku Bratislava – Svätý Jur sa 24.9.1840 začala skúšobná a 4.10.1840 verejná prevádzka.

Na úseku Svätý Jur – Pezinok sa prevádzka začala 30.6.1841

V roku 2008 sa ŽST zmenila na zastávku. Boli odstránené všetky výhybky. Tesne za bývalou stanicou vznikla koľajová spojka, krorá bola pomenovaná ako Výhybňa Svätý Jur. Je diaľkovo ovládaná z centra riadenia v Trnave.

O meste:

Svätý Jur je starobylé mestečko, ktoré leží vo vínorodom kraji na úpätí Malých Karpát, necelých 14 km od Bratislavy. Historické jadro Svätého Jura bolo vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu.

Začiatky osídlenia mesta sa odhadujú do doby predhistorickej. Okolo roku 3000 pred naším letopočtom sa usadili na vyvýšenom ostrove v močarine pralesa Šúr ľudia mladšej doby kamennej, ktorí sa už zaoberali poľnohospodárstvom. Z doby veľkomoravskej pochádza vznik mohutného hradiska. Patrilo do systému tzv. Bratislavskej brány spolu s ďalšími strážnymi pevnosťami v Bratislave, Devíne a v Devínskej Novej Vsi. Najstaršia písomná pamiatka týkajúca sa Svätého Jura je z roku 1209, avšak nie je to dokument o založení mesta. Podľa nej sa Svätý Jur stal v roku 1209 slobodným trhovým mestom (forum liberum).

(Viac o histórii.)

K tomuto traťovému objektu sa nenašli žiadne prílohy.

Galéria objektu