Turček - Zastávka
- Základné informácie
- Dokumenty
Umiestnenie na trati
Koľaje v objekte
Rozchody koľají
Ďalšie informácie
Turček
Železničná zastávka na trati ŽSR číslo 171 Zvolen - Diviaky. Jednokoľajná trať bola daná do prevádzky 12. 8. 1872. Nachádza sa medzi ŽST Kremnické Bane a Horná Štubňa. Pri zastávke sa nachádza tunel Turček. Je postavený v klesaní 16‰, v ostrom ľavotočivom oblúku. Dĺžkou 37 m je najkratším železničným tunelom na Slovensku.
V minulosti sa tu nachádzala 700 mm úzkorozchodná železničná trať Turček - Štrich. Viedla z píly v Turčeku (701 m. n. m.) Širokou dolinou pozdĺž riečky Turiec po rázcestie Kaltrin (Brückl - 808 m. n. m.), odtiaľ pozdĺž potoku Štrich po rovnomennú horáreň. Na Kaltrine bola cca 120 m dlhá odbočka ku skládke dreva.
Zastávka Turček leží v km 267,746 medzi stanicami Kremnické Bane – Horná Štubňa, administratívne je pridelená železničnej stanici Horná Štubňa. Má výpravné oprávnenie pre cestujúcich. Má čakáreň, nástupište pre výstup a nástup cestujúcich o dĺžke 112 m typu TISCHLER, jednostranné. Osvetlenie elektrické.
História obce Turček
Od vzniku po rok 1918
Vznik obce sa datuje do roku 1371, keď na mieste terajšej obce bola založená osada THURCZIA INFERIOR. Tento dátum vzniku prvej osady je zachytený v archívnych materiáloch na Mestskom úrade v Kremnici, kde sa nachádza i listina latinského znenia s pôvodom vzniku tejto osady. Na Slovensku bolo v týchto časoch už viac menších lesníckych osád, medzi ktoré patrila i dnešná obec Turček. Jej praobyvatelia boli pôvodom Nemci. Boli to hlavne uhliari a baníci, ktorí na ťažiarenských poliach ťažili rudu.
Do Kremnice dochádzalo 125 baníkov. V roku1376 kráľ Žigmund udelil uhliarom pracujúcim pre kremnické bane výsady, bez ohľadu na to, či pracovali na juhu v čiernych lesoch ostrihomského arcibiskupstva na sfére úradníkov svätokrížskych, alebo na severe v oblasti Turčekov. Z toho vyplýva, že ich praobyvatelia sa zaoberali uhliarstvom, baníctvom, drevorubačstvom a neskoršie remeslami, hlavne čižmárstvom. Tieto zamestnania boli hlavným zdrojom obživy obyvateľstva. Svedčí o tom i to, celý chotár Turčekov patril majetkove už od roku 1328 podnikateľskej skupine ...
Už od roku 1920 sa začali v hospodárskom živote Slovenska objavovať príznaky krízy. Pre robotnícku triedu to bolo zhoršenie pracovných podmienok, nezamestnanosť, ktorá sa prejavila aj v turčekoch. Nedalo sa zabraniť štrajkom. Prvý vypukol 21.7.1920. Robotníci štrajkovali u firmy I.P.H.Glesinger a žiadali zvýšenie miezd o 40%. Zvýšenie o 25% bol tiež úspech a 23.7.1920 nastúpili do práce. V drevárskom zorganizovali najväčší štrajk v októbri 1920, keď štrajkovalo 540 piliarskych robotníkov u firmy Glesinger. Najviac štrajkujúcich bolo z Turčekov. Štrajk trval od 10.10-14.10. 1922. osiahlo sa, že zníženie miezd nebolo až také prenikavé.
Počas SNP boli utvorené Revolučné miestne národné výbory v Hornom i Dolnom Turčeku. Ich činnosť bola zameraná na podporu boja za naše oslobodenie od fašizmu. Pomáhali partizánskym skupinám, ako aj Sovietskej a Rumunskej armáde, ktoré oslobodil Horný a Dolný Turček. Dňa 1. septembra 1944 prišiel autobus s četníckou posádkou zo Štubnianskch Teplíc a veliteľ posádky vyhlásil obe obce za pripojené k Československej republike. Slováci, ku ktorým sa pridali i protifašisticky zmýšľajúci Nemci, sa zhromaždili 4. septembra 1944 a radili sa spoločne a ďalšej spolupráci pre úspešné zakončenie povstania a založenie Revolučného MNV v Hornom i Dolnom Turčeku. Tieto revolučné MNV sa aj založili. Počas celého povstania sa všemožne starali o riadne zásobovanie posádky, ktorá pozostávala z partizánskych oddielov a delostrelectva. Tieto posádky boli umiestnené na úseku Skalka- Turček. Veliteľstvo partizánskych oddielov v Kremnici a v Štubnianskych Tepliciach vydalo rozkaz, aby muži vo veku 16-60 rokov išli na vojenské práce do okolia Banskej Bystrice. Tí, čo šli, sa vrátili len po potlačení povstania. Dňa 4. októbra 1944 okupovali Nemci obe obce. Obsadili školy a kino. Súčasne sa začalo aj prenasledovanie Slovákov a protifašisticky zmýšľajúcich Nemcov ...
Od roku 1945
Rok 1947 bol rokom veľkej zimy a sucha. Vo februári bola taká veľká zima, na akú ľudia nepamätali od roku 1929. Boli aj veľké suchá, úroda bola nedostatočná. Vypukla veľká kríza. Našťastie prišla pomoc so Sovietskeko zväzu. V obci zostalo po vojne 186 domov. Všetky potrebovali aspoň minimálnu opravu. Ostali tu voľné domy po odsunutom nemeckom obyvateľstve. V tomto roku sa stalo ďalšie nešťastie. Na Dolnom Turčeku vypukol požiar v mylyne Jozefa Hrmu. Zhorel celý mlyn. Našťastie sa nechytilo nič iné. V roku 1948 boli zavedené šatenky, podľa ktorých mal každý občan právo si zakúpiť určité množstvo oblečenia. Boli tiež zavedené i potravinové lístky. Nastáva aj rozvoj obcí. Pre podporu mladých rodín bol vydaný zákon o štátnej podpore novomanželov, boli založené Ústavy národného zdravia a zaviedli sa nové autobusové linky. V júli 1948 vznikol Zväz československej mládeže. V roku 1949 sa stali našim novým politickým okresom Turčianske Teplice a novým krajom Žilina. Bol vydaný nový manželský zákon. Za týmto účelom bola MNV v Hornom Turčeku zriadená sobášna sieň. Sobáše prevádzal predseda MNV. Tohto roku sa založilo JRD. Pôda tu nebola moc úrodná, bola sladko-kyslá. Využívali sa tu hlavne lúky na pasenie hpvädzieho dobytka. V januári 1950 bola založená Telovýchovná jednota Tatran. Jej činnosť bola dosť veľká.
K tomuto traťovému objektu sa nenašli žiadne prílohy.